M. Janík: Buď sa vráti hala pod správu mesta, alebo treba postaviť novú
Hádzaná - kedysi jeden z najpopulárnejších a azda aj najúspešnejších športov v Martine roky stagnovala. Šport, ktorý v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého preslávil mesto aj na medzinárodnom fóre takmer upadal do zabudnutia. Konečne sa začalo vlani blýskať na lepšie časy. Postup do I. ligy bol úspechom kolektívu vedeného trénerom Milanom Janíkom. Pred dvoma týždňami sa skončila pre jeho zverencov prvoligová súťaž, a tak sme minulý štvrtok spolu bilancovali.
Ako nováčik súťaže ste skončili na slušnom šiestom mieste, čo asi znamená, že po sezóne máte dôvod byť spokojný. Alebo sa mýlime?
Ako nováčik sme nemali veľké plány. Predsavzali sme si udržať v Martine prvú ligu. To sme splnili. Umiestnenie na šiestom mieste je s ohľadom na naše podmienky veľmi dobré. Považujem ho za úspech. O to viac, lebo chlapci berú tento šport ako svojho koníčka. Sami sa vlastnými finančnými prostriedkami podieľali na tom, že sme súťaž mohli odohrať. Tých pár korún, ktoré dostávajú vo forme stravného, keď hrávame vonku, to je len slabá náplasť na ich vlastné výdavky. My nie sme im, totiž, schopní preplácať ani dopravu.
Ligu odohral kolektív zložený výlučne z odchovancov martinskej hádzanej. Navyše, počas sezóny ste do mužstva zapracovali niekoľkých nádejných dorastencov, čo je rozhodne ďalším pozitívom...
Máte pravdu. Drvivá väčšina chlapcov študuje na vysokej škole – predovšetkým v Bratislave, dokonca jeden vo Viedni. Ale pretože majú radi hádzanú, snažili sa aspoň vždy prísť, tak aby boli na k dispozícii na zápas. Pravdaže, táto skutočnosť sa odráža v problémoch s tréningovým procesom. Aj preto som častejšie využíval služby talentovaných dorastencov. A tak dostali príležitosť viacerí – najmä Marek Novotný, Boris Saitz a aj Filip Martinů. Títo chlapci ukázali, že majú talent. Zvlášť Marek Novotný nám pomohol. Napríklad v poslednom zápase s Levočou, keď dal dôležité góly.
V ktorých zápasoch mužstvo zabralo a na ktoré by ste najradšej zabudli?
Každý zápas je ťažký. Veľmi dobre sme zahrali V Bratislave, ale aj doma s Prešovom, na druhej strane mi trochu sklamania priniesli domáce zápasy s Hlohovcom a Malackami. Asi najviac ma mrzí práve domáca prehra s Malackami. Hravo sme viedli, ale nepochopiteľné poľavenie prinieslo úspech súperovi.
Kto z mužstva mal najväčšiu zásluhu na tom, že máte dôvod prevažne pozitívne hodnotiť uplynulú sezónu?
Museli sme vyriešiť brankársku otázku, lebo Martin Gallo sa zranil. Do mužstva som povolal Jožka Mujgoša, ktorý si zastal úlohu na sto percent. Bol kľúčovou postavou mužstva. Popri ňom vyrástol aj výkon Martina Kamiena. Oporami mužstva boli Bíro, Baka, Malík, Štrbák, Šavol a Fukáč. Dalo by sa povedať, že základná šestka hráčov v poli „odtiahla„ prvú ligu. Ale, rovnako, ako výkony spomínaných hráčov, dôležité boli aj výkony ďalších hráčov mužstva. Rád môžem povedať, že tým najdôležitejším, čo nás posúvalo dopredu, bol kolektívny duch mužstva. Ešte raz opakujem to, že tréningový proces nebol taký, ako by si vyžadovala prvá liga. Verím, že keby mohli chlapci trénovať, ako iné mužstvá, tvrdím, že by sme skončili do tretieho miesta.
Keď sme nedávno hovorili spolu, spomenuli ste problémy, pre ktoré vôbec zvažujete, či sa do nového ligového ročníka prihlásite...
To nie je nový, ale niekoľkoročný problém martinskej hádzanej. Ide o úhrady faktúr za športovú halu. Hala je pre nás drahá. Snažil som sa riešiť tento problém aj prostredníctvom Správy športových zariadení mesta Martin. Už boli aj rokovania na úrovni pána primátora Bernáta a pána Kozáka. Stretli sme sa zainteresované strany, ale nič sa nevyriešilo. Aspoň nie to, čo by nám pomohlo. Za halu musíme naďalej platiť. Na sezóny to vyjde aj na 150 tisíc korún. Pritom už je avizované ďalšie zvýšenie.
Ale mesto vám predsa vyčlenilo nejaké finančné prostriedky. Je to málo?
Dali nám 140 tisíc korún na činnosť oddielu. Časť z týchto peňazí ide na halu a časť prekrýva náklady na dopravu. No a keďže náš rozpočet, aby sme mohli prežiť, je okolo pol milióna korún, väčšiu časť peňazí musíme zháňať od sponzorov. No a v tom je situácia v Martine, povedané mierne, kritická.
Pomôže vám situáciu riešiť rekonštrukcia hádzanárskeho ihriska, ktorá momentálne prebieha?
Pretože muži aj dorastenci musia hrať svoje majstrovské zápasy v hale, nám to situáciu nerieši. Toto môže pomôcť deťom. My toto ihrisko môžeme využiť len na letnú prípravu.
Už vlani ste hovorili o tom, že je na obzore problém, dokonca ste rovnako ako teraz spomínali, že vlastne ani neviete, či vôbec začnete súťaž. Nakoniec ste ju odohrali...
Pomohlo, že som mohol vystúpiť na zasadnutí mestského zastupiteľstva a osloviť poslancov, ktorí pochopili a v októbri nám odobrili 250 tisíc korún. Dovolím si tvrdiť, že tento ich krok vtedy zachránil martinskú hádzanú pred krachom. Ale, žiaľ, bol to len jednorázový krok. Situácia sa opakuje. Tento problém sa musí riešiť systematicky. Už mám na stole faktúry, ktoré nie sú uhradené a priznám sa, že momentálne neviem čo s nimi. Asi opäť budem musieť osloviť poslancov a informovať ich o probléme a požiadať ich o pomoc. Ak chceme podržať v meste hádzanú, ak ju chceme zachrániť, niečo bude treba urobiť. Verte, ani my v klube nečakáme so založenými rukami a hľadáme pomoc aj inde. Ak nepodá pomocnú ruku, tak nastane kritická situácia. Najneskôr do konca júla budeme musieť tento problém nejako vyriešiť.
Vidíte vôbec nejaké riešenie tohto problému v Martine?
Podľa mňa sú len dve možnosti. Buď sa vráti hala pod správu mesta, alebo treba postaviť novú.
Autor: jk