Sobota, 4. júl, 2020 | Meniny má ProkopKrížovkyKrížovky
MY A ROK 1968

Ján Masár ruským veliteľom: Nie ste vítaní, ste okupanti

Priamym aktérom udalostí z roku 1968 bol v Turci dnes už nebohý Ján Masár, ktorý v tom čase v Martine zastával funkciu tajomníka OV KSS.

Ján Masár (vpravo) sa po prvýkrát s Alexandrom Dubčekom stretol v roku 1963 pri 100. výročí vzniku Matice slovenskej. Ján Masár (vpravo) sa po prvýkrát s Alexandrom Dubčekom stretol v roku 1963 pri 100. výročí vzniku Matice slovenskej. (Zdroj: ARCHÍV MY TN)

MARTIN. Písal sa rok 1961. Ján Masár ako čerstvý absolvent vysokej školy politickej nastupuje do funkcie tajomníka OV KSS v Martine. Jeho hlavnou náplňou je priemysel. Venuje sa však aj iným oblastiam vtedajšieho politického života a tak nečudo, že sa v roku 1963 po prvýkrát stretáva aj s Alexandrom Dubčekom, ktorý v tom čase viedol slovenských komunistov.

Prvé záchvevy zmien

„Pripomínali sme si 100. výročie vzniku Matice slovenskej. Boli to veľké oslavy. S Dubčekom som strávil celé dva dni. Imponovali mi jeho jasné a zásadové postoje. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdalo, vedel byť v kľúčových otázkach rozhodný. Vtedy v Martine sa časť krajských funkcionárov strany postavila proti výstavbe novej budovy Matice, chceli uprednostniť výstavbu Krajského národného výboru v Banskej Bystrici. Dubček to rezolútne odmietol, zdôrazňoval, že Matica je pre Slovensko veľmi dôležitá. Neskôr nám úspešne pomohol riešiť problémy vo Vrútkach, keď sa rozhodovalo o tom, čo sa bude v ŽOS-ke vyrábať, keď sa skončí éra parných lokomotív. Boli snahy, aby sa nové lokomotívy vyrábali na Morave, ale aj zásluhou Dubčekovej iniciatívy ostali vo Vrútkach. Jeho rozhodnosť a autorita nás presvedčila, že je to človek, ktorý by mohol spoločnosť výraznejšie posunúť dopredu. Utvrdili sme sa v tom ešte viac vo chvíli, keď sa nebál kritizovať vtedajšieho prezidenta ČSSR a prvého tajomníka KSČ Antonína Novotného za jeho správanie pri návšteve Matice slovenskej v Martine, ktoré slovenskú verejnosť veľmi pobúrilo,“ spomínal Ján Masár.

Skryť Vypnúť reklamu

Začiatok Pražskej jari

Na konci roku 1967 Novotného postavenie slablo. Čoraz hlasnejšie sa hovorilo o tom, aby sa pozícia prezidenta republiky oddelila od funkcie prvého tajomníka KSČ.

„V Martine, ale aj v Trenčíne sa presadzoval názor, aby sa šéfom strany stal Alexander Dubček. Na Štedrý deň nás dokonca navštívil konzul ZSSR a začal nás presviedčať, aby sme si rozmysleli, či budeme podporovať Dubčeka. Nepochodil, na svojom stanovisku sme nič nezmenili. Želanie sa nám splnilo hneď v prvé dni roku 1968. S príchodom Dubčeka na čelo KSČ odštartovali demokratizačné zmeny spoločnosti, ktoré sme veľmi podporovali. V Turci sa postupne prebudila martinská inteligencia – kultúrni pracovníci, ktorí boli akýmsi motorom zmien. Postupne sa pridali ďalší – veľmi aktívne vystupovali aj martinské strojárne.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako prví sme prišli s myšlienkou organizovať na rôzne pozície výberové konania, odmietali sme princíp dosadzovania nomenklatúrnych kádrov. Keď sa zrušila cenzúra, významnú úlohu v procese demokratizácie zohral aj Život Turca. Redaktori doslova provokovali, vo svojich postojoch žiadali rýchlejšie zmeny v prospech demokracie. Ľudia boli nadšení. Málokto sa ostal pasívne prizerať. Samozrejme, boli medzi nami aj takí, ktorým sa udalosti z jari 1968 nepozdávali – napríklad Jánovi Mazúrovi (bývalý predseda MNV) alebo Alexandrovi Pavlovičovi (bývalý predseda ONV), ale boli v jasnej menšine. Nečudo, že ľudia žiadali ich odvolanie z funkcií,“ lovil v pamäti Ján Masár, ktorý nám takmer so slzami v očiach pripomína vtedajší čas.

Vpád okupačných vojsk

V Sovietskom zväze a aj ďalších krajinách socialistického bloku rastie nervozita. Brežnev a jeho radcovia čoraz častejšie hovoria o tom, že v Československu sa šíri plazivá kontrarevolúcia ohrozujúca socializmus.

Skryť Vypnúť reklamu


„Pozorne sme vnímali tieto postoje, ale napriek tomu sme nechceli ustúpiť z nastúpeného. Tlak sovietskej strany sa zvyšoval, no nikto z nás si nechcel pripustiť, že by k nám nakoniec vtrhli vojaci. Jednoducho sme tomu neverili,“ hovoril pred deviatimi rokmi Ján Masár, ktorého vpád vojsk šokoval.

„Asi o tretej ráno 21. augusta 1968 ma zobudil veliteľ martinských kasární Kovalík, ktorý mi oznámil, že nás obsadzujú Rusi. Urýchlene sme zvolali predsedníctvo OV KSS a už o štvrtej sme z rozhlasu počúvali známe stanovisko Predsedníctva ÚV KSČ, ktoré odsúdilo vstup vojsk. Väčšina z nás v tom mala jasno a na svojich predchádzajúcich postojoch sme nič nezmenili. Niektorým ale narástli krídla a Pavlovič s víťazným tónom v hlase poznamenal: Tak kde sú tí strojári, ktorí ma chceli odvolať. Keď nás ráno navštívili ozbrojení ruskí velitelia, bol medzi nimi aj Sudarkin, pred vtedajším sídlom OV KSS sa zišla obrovská masa ľudí protestujúca proti tomu, čo sa stalo. Sudarkinovi, ktorý hľadal kontrarevolucionárov, som otvorene povedal, že nie sú vítaní a že ich vnímame ako okupantov. Veľmi sa vtedy nahneval a dookola opakoval, že sú tu na pozvanie, aby chránili socializmus. Mysleli sme si svoje.

Odmietli sme aj jeho požiadavku vyzvať ľudí, aby sa rozišli. Nepustili sme ich ani do kasární, a tak sa Rusi „utáborili“ za priekopským hrádkom (ľudovo Atilák – pozn. red.)v Košútoch. V novinách potom vyšiel článok s titulkom – Vpád Tatárov. Ľudia sa správali hrdinsky – neustále protestovali a spisovali rôzne výzvy a rezolúcie. Tie sa uverejňovali aj v novinách a hlásili v turčianskom rozhlase Kriváň. Neskôr ho Rusi lokalizovali a rozhlas prestal fungovať. Sudarkin sa snažil cenzurovať aj noviny, povedal, že bez jeho pečiatky nevyjde ani jeden výtlačok. Neskôr prišli so zákazom nočného vychádzania – neustále sa snažili eliminovať protesty občanov. Bol to však nerovný boj. Presila bola veľká a my sme nechceli riskovať ľudské životy. Ozbrojený odpor bol vylúčený, to by si z nás nikto na zodpovednosť nezobral. Rusi sa ale stále niečoho báli a neskôr vpálili aj do strojární. Dostali sa údajne k informácii, že tanky, ktoré sa tam vyrábajú, majú proti nim zaútočiť. Bolo to smiešne. Zrejme sa aj cítili trápne, keď žiadnych ozbrojených kontrarevolucionárov nenašli,“ hovoril Ján Masár.

Koniec nádejí, začiatok normalizácie

Okupačné vojská postupne dosiahli svoje. Neštítili sa ničoho. Okolo seba šírili strach, ľudia strácali nádej, že demokracia v Československu predsa len zvíťazí.

„Po podpise moskovských protokolov mi bolo jasné, že je koniec. O dočasnom pobyte vojsk som si myslel svoje, pochopil som, že Rusi len tak ľahko neodídu. Postupne sa začali meniť aj názory niektorých mojich spolupracovníkov. Rýchlo sa prispôsobili novej situácii. Zrejme ich inšpiroval Husák, ktorý urobil neuveriteľný obrat. Z veľkého zástancu Dubčeka sa stal jeho úhlavný nepriateľ. Ja som kabát neprezliekol a na jeseň v roku 1969 ma z funkcie odvolali. Neskôr som neprešiel previerkami a bol som v roku 1971 zo strany vylúčený. Paradoxom bolo to, že ma preverovali aj ľudia, s ktorými sme odsúdili vstup vojsk. Keď som im to pripomenul, tak sa zmohli len na to, že to v skutočnosti inak mysleli, ako hovorili,“ smutne poznamenával Ján Masár.

Prišili mu pravicový oportunizmus a podporu „kontrarevolúcie“. Po vylúčení z KSS bol nútený stiahnuť sa z verejného života. Nejaký čas pracoval v strojárňach, neskôr sa staral o údržbu ihriska, ktoré vyrástlo pri SOU-strojárskom.

„Neprekážalo mi, že ma odstrčili a dali na čiernu listinu. Ani vycestovať do Bulharska na dovolenku som nemohol. To sa však dalo prežiť. Horšie bolo, keď deti nepustili študovať na vysokú školu.“

Dlhé čakanie

Ján Masár s pribúdajúcimi rokmi veril, že sa situácia v Československu časom zmení. Netušil však, že to bude trvať až 21 rokov.

„November 1989 som privítal a podporoval. V Martine sme založili klub Obrody, snažili sme sa o rehabilitáciu ľudí, ktorým po roku 1968 ublížili. Neskôr som sa opäť stretol s Dubčekom. Vstúpil som do Sociálno-demokratickej strany Slovenska, ktorej predsedom sa stal hlavný predstaviteľ Pražskej jari. Žiaľ, Dubček tragicky zahynul a s ním aj Česko-Slovensko. Jeho odkazu som však ostal verný dodnes. Založili sme Klub priateľov Alexandra Dubčeka, dokonca jedna škola v Martine sa stala nositeľom jeho mena. V nej sa stretávame každý rok pri príležitosti Dubčekovho narodenia. Diskutujeme s učiteľmi, a najmä so žiakmi, aby sa na rok 1968 nezabudlo. Je to memento českého a slovenského národa,“ dodal v auguste 2008 vtedy 87-ročný Ján Masár.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  5. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  8. Najrýchlejší dopravný prostriedok je bicykel
  9. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  10. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave
  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  3. Štart sezóny F1 je za dverami
  4. Predajne Terno a KRAJ znižujú ceny desiatok produktov
  5. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie
  6. Tesco pomôže ľuďom v núdzi ešte viac
  7. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  8. Hrdinovia bez potlesku
  9. Odvezte sa Ľadovým expresom spoznávať juh Slovenského raja
  10. Herec a dabér Pavel Soukup: můj test autokamery Mio MiVue 798
  1. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 20 123
  2. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 16 301
  3. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 13 873
  4. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 13 786
  5. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 911
  6. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 232
  7. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 10 177
  8. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 9 932
  9. Južný Cyprus: skvelá dovolenka až do skorej jesene 9 793
  10. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme 8 942
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Okupácia august 1968

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Cyklobusy už jazdia aj v Turci v letnom režime

Letné prázdniny so sebou priniesli aj posilnenie režimu cyklobusov. Špeciálne upravenými autobusmi je možné sa odviesť už aj cez pracovné dni.

Minister obrany v Martine privítal vojakov po návrate zo zahraničných misií

Profesionálnych vojakov, ktorí plnili úlohy v zahraničných misiách a operáciách pod hlavičkou Európskej únie (EÚ), NATO a OSN, privítali v piatok v priestoroch Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl (OS) SR Daniel Zmeko. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.

Na Martinských holiach sa pri páde zranil starší kolobežkár

Včera poobede vyrazili horskí záchranári na pomoc 67-ročnému mužovi.

Zmodernizovanú knižnicu na Severe otvoria až po lete

Pobočka Turčianskej knižnice na sídlisku Sever v Martine je zatvorená už od minulého marca. Dôvodom je rozsiahla rekonštrukcia, ktorú tieto priestory už rozhodne potrebovali.

Takto budú vyzerať zmodernizované priestory knižnice na Severe.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na Orave sa na športovom sústredení nakazilo 12 detí

Regionálna hygienička predpokladá, že počet infikovaných bude rásť.

Štát uvažuje, že ventilácie z Chirany poskytne zahraničiu

Chirana dodala rezortu zdravotníctva 300 pľúcnych ventilátorov.

Vážna dopravná nehoda si vyžiadala život spolujazdkyne

Cesta je v smere na Trnavu úplne uzavretá. Úseku sa radšej vyhnite.

Už ste čítali?