MARTIN. Letné horúčavy a ani sychravé a chladné počasie hubám neprialo, a tak si hubári dlho nemohli prísť na svoje. Ale už sú, košíky sa plnia. Ľudia sú spokojnejší a aj sa mnohí so svojimi „nálezmi“ pochvália. Vidieť to na sociálnych sieťach, s fotkami sa akoby vrece roztrhlo.
Bedle na panvicu, rýdziky do fliaš a hríby na kapustnicu Čítajte Vlaha a teplo
„Huby musia mať dostatok vlahy v pôde a primerané teplé počasie, niečo nad 20 stupňov. Aj preto relatívne dlho nerástli. V lete bolo horúco, ale najmä sucho a pred pár dňami zas chladno, čo nemajú rady. Huba ako taká sa skrýva v pôde, a to, čo zbierame, je plod. Keď to trochu zjednoduším, tak huby boli v zemi nachystané, ale nemalo ich čo popohnať, aby zarodili,“ povedal Ivan Milan, mykológ zo Štátnej ochrany a prírody – Správy Národného parku Veľká Fatra, od ktorého sme sa dozvedeli, že ako prvé v polovici septembra vykukli na svet bedle.
Hneď za nimi išli von hríby, ktoré rastú spolu s muchotrávkami, dokonca často vedľa seba. Nasledovali rýdziky, masliaky, kuriatka. Plávok bolo zatiaľ menej, ale nemáme mať obavy, vraj sa ešte objavia.
“Nie každá huba patrí na stôl, ale určite každá patrí do prírody
„
Vedia aj poradiť
Ivan Milan na Hviezdoslavovej ulici v Martine (sídlo Správy NP Veľká Fatra) vedie aj hubársku poradňu. „Ľudia prídu najčastejšie s niečím, s čím si nie sú istí. S hubami, ktoré navonok vyzerajú byť vhodné na konzumáciu, ale keďže nie sú o tom úplne presvedčení, tak sa radšej dôjdu opýtať.
Ale pomôcť im vieme len vtedy, keď donesú hubu aj s hlúbikom, čo oni nesprávne volajú nôžkou. A pozor, nesmú už byť suché,“ upozorňuje znalec húb.
Menej skúsení hubári si pletú najmä biele huby. Často dúfajú, že sú to pečiarky, ktoré sa dajú jesť, ale v košíkoch majú niečo iné, podobné.
„K omylom však dochádza aj pri hríbovitých hubách. Nedávno mi jeden pán doniesol červený hríb. Vyzeral pekne, chutne, a hoci jedovatý nie je, tak jesť sa nedá, lebo je strašne horký,“ povedal Ivan Milan.
Aj muchotrávky sú krásne
Skúsený mykológ vyzval verejnosť, aby sme z lesa nevynášali všetko, čo nám príde na oči. „Nie každá huba patrí na stôl, ale určite každá patrí do prírody. Preto ak niektorú nepoznáme, odtrhnime z nich len dve-tri a radšej sa opýtajme, či je vhodná na konzum alebo nie. A ešte jedna poznámka. Často sa stáva, že v lese nachádzam rozkopané muchotrávky červené. To už aj deti vedia, že sú jedovaté. Avšak to neznamená, že ich musíme ničiť. Veď sú také krásne, je radosť sa na ne pozerať.“
