BYSTRIČKA. Asi každá obec v Turci má svoju zaujímavú minulosť. O spôsobe života a postupnom osídľovaní regiónu sa veľa dozvedáme i vďaka rôznym archeologickým nálezom.
Mnohí našinci napríklad nevedia, že aj Bystrička mala svoje hradisko. Postavil ho ľud púchovskej kultúry v 1. storočí pred našim letopočtom a rozliehalo sa v lokalite Hrádok vysoko nad dedinou. Ide o najvýznamnejšiu archeologickú pamiatku v obci.
Našli sa kosti i časti keramiky
Archeológ z Martina Milan Horňák ozrejmuje, že jeden z prvých profesionálnych archeologických výskumov na Slovensku prebiehal v roku 1903 pod
Na Hornom Turci dnes kamionisti precenili svoje sily Čítajte vedením Jána Petrikoviča práve na Hrádku nad Bystričkou. V rokoch 1946 – 1953 mal v tejto obci dokonca svoje sídlo Štátny archeologický a konzervátorský ústav.
„Ako hradisko kedysi fungovalo, presne nevieme. Na základe množstva keramických úlomkov, ale i kostí domácich a divých zvierat či zvyškov omietok zo stien domov, ktoré sa tam našli, predpokladáme, že išlo o stabilnejšie dlhšie trvajúce osídlenie,“ približuje Milan Horňák. Podľa jeho ďalších slov, malo hradisko viacnásobné opevnenie, z čoho vyplýva, že zrejme v časoch nebezpečenstva slúžilo ako útočisko pre ľudí z blízkej osady. Tá sa nachádzala na mieste terajšej miestnej základnej školy.
Dôvod zániku len tušia
Hradisko sa na Bystričke skladalo z troch častí: z prvého a druhého predhradia, a tiež z akropoly, ktorú postavili v najvyššej časti. Každý z týchto areálov bol opevnený.
Ako ďalej archeológ približuje, z doterajších výskumov sa zatiaľ nedá presne určiť príčina zaniknutia bystričianskeho hradiska.
„V závere mladšej doby železnej dochádza k úpadku púchovskej kultúry, ktorý spôsobila expanzívna útočná politika Germánov, prenikajúcich z juhozápadného Slovenska, po ktorých zostalo zničených veľa vtedajších osídlení, napríklad na severozápadnom Slovensku. Preto je možné, že takýto smutný osud postihol aj hradisko na Hrádku. Je to však len hypotéza,“ vysvetľuje Milan Horňák a dodáva, že spomínaný úpadok ale netrval dlho. Nasledujúca rímska doba opäť pozdvihla úroveň ľudu púchovskej kultúry a rozkvet hradísk. To bol aj prípad Hrádku, ktoré sa stalo strediskom obchodnej cesty medzi rímskou provinciou Panónia a územím dnešného Poľska.
„Dôkazom toho je nález rímskej mince cisára Klaudia a bronzovej spony panónskeho pôvodu,“ dokladuje archeológ.
Rituálne zničenie figuríny
Horňák tiež dopĺňa, že Hrádok nad Bystričkou bol v minulosti aj sídlom starých Slovanov, čo nepriamo potvrdzujú niektoré zvyky ľudu.
„Ako informuje Ján Petrikovič vo svojom článku z roku 1903, najvyššie miesto hradiska, priestor starej akropoly, sa ešte v prvých desaťročiach minulého storočia nazýval Vajánok. Tam sa každý rok v predvečer letného slnovratu stretávali mládenci a dievčence z Bystričky, aby pálili bábku boha Vajána, zvaného aj Kupalo,“ opisuje pohanské rituály M. Horňák a dodáva, že Kupalovu podobizeň vyrobenú zo slamy ľudia podľa zvykov obliekli do ženských šiat a umiestnili pod posvätný strom. Na konci osláv figurínu rituálne zničili buď spálením, roztrhaním, alebo ju utopili.
„Cez horiace vatry potom skákali jednotlivci alebo páry. Skok cez vatru sa vnímal ako dobré znamenie, a ak sa mladý pár pri tom držal za ruky, tak aj za predzvesť spoločného života,“ vysvetľuje archeológ.
