MARTIN. Kto by v Martine nepoznal jednu z budov bývalej Neografie v tesnej blízkosti dnešnej Biblickej školy. Pred pár rokmi v nej (dnešná Ulica M. R. Štefánika) sídlilo kníhkupectvo či kaviareň, no dnes sú tieto priestory opustené a zívajú prázdnotou. Život by im mala čoskoro prinavrátiť rozsiahla rekonštrukcia, keďže novým majiteľom budovy sa nedávno stala Evanjelická spojená škola.
Hľadali reprezentatívnejšie miesto
Na mieste prednej časti rozsiahleho traktu niekdajších tlačiarní však v 19. storočí stál rohový dom Jána Kunaja. Jeho bydlisko sa na prelomoch rokov 1884-1885 stalo dokonca sídlom vtedajšej Tatra banky, o čom svedčí dochovaná pohľadnica s nápisom Tatra na budove.
Katovu skalu kedysi dobyli Nomádi, ľudia sa bránili žulovými kameňmi Čítajte „Ján Kunaj bol jej prvým pokladníkom. Neskôr si v roku 1912 postavila Tatra banka podľa plánov M. M. Harminca novú reprezentatívnu budovu, ktorá v centre mesta stále stojí, dnes je v nej sídlo Slovenskej sporiteľne. V Kunajovom dome bola banka až do roku 1913. Dom stál na Ulici Priehrada, neskôr to bola Ulica Dr. Jozefa Škultétyho, ktorá viedla až ku kasárňam na Podháji,“ opisuje zaujímavosť známy zberateľ starých pohľadníc Igor Dobrovolný z Martina.
Po odsťahovaní Tatra banky odkúpila Kunajovský dom peňažná inštitúcia s názvom Roľnícka vzájomná pokladnica a sídlila tam až do rokov 1938-1939, kým si nepostavila novú funkcionalistickú budovu. Tú naprojektoval Ján Vrana a dnes v nej nájdeme Unicredit bank.
Domček musel ustúpiť tlačiarňam
Rodný dom Jána Kunaja kúpila v roku 1941 Matica slovenská. V tom istom roku nechali dom zbúrať a na jeho mieste začala o rok neskôr vyrastať terajšia budova bývalých tlačiarní.
Ako ďalej I. Dobrovolný dodáva, projekty budov spracoval Stanislav Zachar a stavebných prác sa chopila vtedy známa stavebná firma Hlavaj – Palkovič – Uličný. Dokončené do podoby, ako ich poznáme dnes, boli v roku 1946.
„Stavba sa oficiálne volala Kultúrne budovy Matice slovenskej a tlačiarne Neografia. Ďalšou zaujímavosťou je, že takmer oproti Kunajovského domu stál cez cestu Dullovský dom, ktorý bol architektonicky tiež veľmi pekný. Táto štvrť sa nazývala Dolumestie a národovcami sa to tam len tak hemžilo. Hneď vedľa v susedstve stál i Paulyniovský dom, v ktorom sa napríklad v roku 1887 konala legendárna výstava slovenských výšiviek. Celé Dolumestie bolo naozaj vkusne vybudované,“ pomyselne dokresľuje historický obraz niekdajšieho Martina Igor Dobrovolný.
