Na majstrovstvách Európy v dlhom bazéne ste štartovali v troch individuálnych znakárskych disciplínach a v dvoch polohových štafetách. Ako s odstupom niekoľkých týždňov hodnotíte svoje vystúpenia?
– V mužskej polohovej štafete sa mi podarilo prekonať slovenský rekord na 100 metrov znak, čo určite potešilo. Okrem toho mi celkom vyšla individuálna znakárska päťdesiatka. Len som na konci spravil hlúpu chybu, ktorá ma stála o niečo lepší čas. Nevyšla mi moja hlavná disciplína, ktorou je 200 metrov znak, čo ma mrzí.
Prečo sa nepodarilo na dvestovke podať optimálny výkon?
– Bolo to predovšetkým v hlave. Štartoval som na mojich prvých seniorských majstrovstvá Európy v dlhom bazéne a zrejme som zaplatil nováčikovskú daň. Fyzicky som totiž bol pripravený dobre.
Je veľký rozdiel medzi juniorským a mužským vrcholným podujatím?
– V časoch až také priepastné rozdiely nie sú, veď juniori dokážu aj medzi mužmi získavať cenné kovy. Ja tam však oveľa viac ľudí schopných zaplávať kvalitné časy, takže výsledková listina je poriadne natlačená a rozhoduje každá desatinka.
Časť predšampionátovej prípravy ste absolvovali v Čechách. Aké majú u našich západných susedov na plávanie podmienky?
– O dosť lepšie ako u nás. Predovšetkým som však okúsil iné tréningy. Viac zapájajú nohy a o niečo viac sa venujú rýchlosti. Bola to príjemná zmena a zo skúsenosti, ktoré som tam získal, môžeme ťažiť pri zostavovaní našich tréningov v domácom prostredí.
Dnes už síce nie sú medzinárodné tréningové skupiny ničím výnimočným, ale ako vás v Čechách prijali?
– Veľmi dobre. Už som sa z juniorských pretekov trochu poznal s Tomášom Frantom, čo bolo plus. Všetci vrátane trénera však boli veľmi milí a pomáhali mi vybaviť aj niektoré veci mimo bazéna. Cítil som sa ako plnohodnotný člen tímu.
Ako dopadlo výkonnostné porovnanie s českými plavcami?
– Vo vytrvalosti som bol lepší ja, no v rýchlosti mi trochu nakladali. Je to aj trochu logické, pretože ja sa viac zameriavam na dvestovku a oni na kratšie disciplíny. Prospech tak z toho mohli mať obidve strany.
PREČO IŠIEL ADAM TRÉNOVAŤ DO ČIECH
„Keď som s mojím bývalým zverencom Rastislavom Bizubom, ktorý bol tiež znakár a štartoval na dvoch olympiádach v Barcelone a Atlante, chodieval na reprezentačné sústredenia, spoznal som sa s Jaroslavom Strnadom, ktorý je dodnes takým guru českého plávania. Od Rasťa, ktorý žije v Prahe som si na pána Strnada zohnal kontakt a poprosil som ho, či by nám nepomohol. Adam totiž potrebuje, aby ho aj v tréningu niekto potiahol. Otvoril nám dvere do znakárskej skupiny, kde Adam mohol trénovať so Simonou Baumrtovou (na ME skončila siedma na 50 m znak) i Tomášom Frantom (na ME skončil dvanásty na 100 m znak). Chceli sme to riešiť tak, že potrebné veci zaplatíme, no nezobrali od nás nič. Dokonca Adama pozvali na sústredenia, ktoré plánujú absolvovať na Kanárskych ostrovoch,“ vysvetlil tréner Jiři Mikoláš.
Leto je spájané s vodou, platí to i pre vrcholových plavcov?
– Približne desať dní po šampionáte som si dal od plávania, teda od vody, úplne voľno. Teraz však postupne začínam s tréningom, pretože v plávaní platí, že to, čo natrénujete, sa veľmi rýchlo vytratí. Ale zatiaľ ešte mám čas i na kamarátov a snažím sa pred novou sezónu nabrať energiu inými aktivitami a tiež si poriadne oddýchnuť.
Na bilingválnom gymnáziu v Sučanoch ste absolvovali prvú časť maturity, no ešte na vás čaká posledný stredoškolský ročník. Čo plánujete po jeho skončení?
– Chcel by som pokračovať na nejakej americkej univerzite. Už mám za sebou aj testy z matematiky a jazyka, ktoré bolo treba zvládnuť a obstál som na nich celkom dobre.
Celkom dobre je za tri...
– Tak mne to vyšlo trochu lepšie. Každá z univerzít má nejaké minimálne kritéria a mne s podarilo splniť tie najprísnejšie. Tým sa mi otvorila možnosť ísť na tie najprestížnejšie školy ako Harvard či Princeton. Už mám aj nejaké konkrétne ponuky a nejaké ešte majú prísť. Teraz treba všetko dobre zvážiť a vybrať tú najlepšiu možnosť.
Aký plavecký vrchol na vás najbližšie čaká?
– V novembri sú majstrovstvá Slovenska a o mesiac neskôr svetový šampionát v krátkom bazéne, ktorý bude v Číne. Na spomínané MS mám zaplávaný limit, ale ešte nezverejnili presné nominačné kritéria, takže neviem, či sa tam dostanem.
Kde sa chcete v tejto sezóne posunúť v zlepšovaní osobných rekordov?
– Tréner by si veľmi prial, aby som prekonal slovenský rekord na 200 metrov znak a ja by som mu želanie rád splnil. Jeho hodnota je 2:01,74 min a ja mám aktuálne osobák 2:02,14 min. Úplne ideálne by bolo stlačiť čas pod dve minúty, ale to už je poriadne odvážny cieľ.
Olympiáda v Tokiu bude o dva roky. Aká veľká je to motivácia?
– Bez debaty veľká. Dva roky je ešte dosť dlhý priestor na zlepšenie a uvidíme, kam sa dokážem posunúť. Do Tokia by som však rád cestoval.
