Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky
(HOVORÍ HEREČKA ZUZANA KRONEROVÁ)

Keď nájdem okuliare v chladničke, tak sa už začnem liečiť

Ááá, Martin... Tam sa veľmi rada vraciam,„ boli jej prvé slová, ktoré nám povedala do telefónu. Aj pri osobnom stretnutí sme zízali, aká je Zuzana Kronerová, herečka žijúca dlhé roky v Bratislave, lokálpatriotka. Narodila sa hereckej dvojici Jozefovi Kron

zuzana kronerová„erovi a Terézii Hurbanovej 17. apríla 1952 v Martine, kde žila do štyroch rokov. Herečkou sa stala na VŠMU v Bratislave, profesionálne začínala na trnavskom javisku a od roku 1979 stvárňuje svoje postavy v Bratislave, od 1990 konkrétne v Astorke. Niekedy však hosťuje aj v Prahe. Vzdialenosť a nový domov ju od rodného mesta neodrezali. Martin jej natoľko prirástol k srdcu, že sa doň pravidelne vracia a nosí ho hlboko v srdci.
So stále dobre naladenou a vysmiatou Zuzanou Kronerovou sme sa vrátili do čias minulých vskutku na nezvyčajnom mieste - pri stole na vrátnici domovského divadla Astorka. Atmosféru „krásna„ dotvárali na skúšku prichádzajúci a odchádzajúci Boris Farkaš, Zita Furková či Marián Labuda ml. a vyzváňajúci telefón, ktorý z času na čas Zuzana zodvihla miesto vrátnika. Ten, aby nevyrušoval, obďaleč pozorne počúval a zabával sa na rozprávaní a spomienkach jednej z obľúbených slovenských herečiek a tiež držiteľky Českého leva za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Divoké včely z roku 2001.
Keď ste bývali v Martine, boli ste ešte maličká. Spomínate si, kde to presne bolo?
Na bývalej Horváthovej, teraz Ulici Viliama Paulinyho-Tótha, ktorá bola spojnicou medzi hlavnou ulicou, námestím a múzeom a na rohu bolo mäsiarstvo. Mali sme nádhernú predzáhradu, ktorá mi v detských očiach pripadala ako veľký dvor. Ako dospelá študentka som sa tam vrátila. Bývala tu celkom milá rodinka, ktorá mi dovolila poobzerať sa po dome. Na prízemí sme mali obývačku a v nej rohové okná, pri ktorých sme sa s otcom hrávali hru na Pani Záclonovú a Pani Oknovú. Viedli sme dialógy zo súčasnosti. Tiež sme sa tu hrávali veľmi dramatickú hru Soľ nad zlato, kde otec hral všetky úlohy a ja len Marušku. Keď som mu na otázku, ako ho mám rada, odpovedala, že ako soľ, rozkričal sa a povedal: „Von z môjho kráľovstva.„ Ja som sa natoľko vžila do úlohy, že som sa zakaždým veľmi usedavo rozplakala a obaja rodičia mali čo robiť, aby ma upokojili. Takže už tu otec videl, že vo mne klíči nejaké to herecké zrniečko.
Ako sa spoznal Jozef Kroner s Teréziou Hurbanovou?
Ani jeden z rodičov nebol z Martina, no predsa sa stretli tu. Mama bola Bratislavčanka a otec pochádzal od Čadce. V Trenčíne vyštudoval za kresliča, no pracoval v strojárňach ako robotník v Považskej Bystrici, kde začínal v ochotníckom divadle. Po vojne dostal angažmán v Martine ako profesionál, čím sa mu splnil sen byť hercom. Moja mamička bola v tom čase hviezdou martinského pódia. Otec mamu od začiatku veľmi obdivoval, pozeral sa na ňu zbožne, no stále si myslel, že mama si ho nevšíma. Pravdou je, že mame sa hneď zapáčili jeho oči. Často spolu hrávali. V čase, keď obecenstvo žilo hrou Kubo, kde ocko hral hlúpeho Kuba a mama krásnu Aničku, sa rozhodli zosobášiť. Chceli svadbu udržať v tajnosti, no svedkom sa na nejakej oslave rozviazal jazyk a pred kostol a národný výbor sa v deň svadby nahromadilo množstvo ľudí, ktorí neverili vlastným očiam, že ten hlúpy Kubo si berie krásnu Aničku (smiech). Pre trošku konzervatívny Martin to bola zvláštna svadba. Obaja rodičia boli bohémi, takže nemajú ani jednu svadobnú fotografiu a mama sa nevydávala v svadobných šatách, ale v červenom kostýme.
Spomínali ste, že sa do Martina radi vraciate. Za kým?
Napriek tomu, že som v Martine prežila tak málo rokov, mi lokálpatriotizmus ostal. Milujem martinské uličky, cintorín. Niekedy sa iba tak prechádzam po meste a teším sa, ako sa vynovilo. Stále som sa mala za kým vracať. Moji rodičia našli v Martine mnoho priateľov na celý život. Najviac vo veľkej herečke pani Nadi Hejnej a jej manželovi. V ich byte sa pravidelne stretávali martinskí intelektuáli, herci, kritici a otec sa od nich veľa naučil. Tieto stretnutia boli preňho univerzitou, ktorú nevyštudoval. Vítko Hejný bol jeho duchovným vodcom, za čo sa mu otec odvďačil v čase, keď mal profesor Hejný vážne problémy s očami a upadal do depresií. Otec ho vzal na rybačku, aby mu vrátil chuť do života, a urobil z neho vášnivého rybára. Vracala som sa za otcovými priateľmi, napríklad pánom Vladom Vaškom, ktorý bol kuchárom v nemocnici. Už síce žije iba jeho žena a dcéra, no mám tam veľa spolužiakov zo školy – Nelu Valentovú, Martina Horňáka. Aj keď tam ideme na zájazd, čo bolo naposledy pred pol rokom, vždy tam rada pobudnem. Dobre sa tam cítim.
Kedy ste sa rozhodli stať sa herečkou?
Bolo to len podvedomé tušenie, nie rozhodnutie. Ešte v osemnástich som nevedela, čím budem. Ale, ako som spomínala, boli tu také symptómy od detstva. Stalo sa, že rodičia sa doma učili texty a pristihli ma, že na nočníku recitujem Othela. Inokedy sa zas nevedeli vynačudovať, keď ma pristihli pred zrkadlom robiť na seba príšerné grimasy. Tam som si pripravovala svoje postavenie ježibáb. Otec mi raz povedal, že som mala počas našich hier na Pani Záclonovú a Pani Oknovú úvahy o ježibabách a veľmi vážne som sa ho vraj spýtala: „Ocinko, však tie ježibaby a bosorky, však sú to lepšie postavy ako tie krásne princezny?„ Bol z toho v šoku, ale povedal: „Áno, máš pravdu.„
Neodhovárali vás rodičia?
Celý život. Moja mama mala o mne veľmi romantické predstavy. Myslím, že bola inšpirovaná nejakými starými romantickými českými filmami. Chcela mať zo mňa klavíristku a akademickú maliarku, lebo maľovanie mi išlo celkom dobre, len som ani jedno z toho ďalej nerozvíjala. Aj na balet som chodila. Ako herečka som nemala veľkú snahu prezentovať sa. Aj keď spolužiaci mi na jednom stretnutí pripomenuli, ako ma raz na základnej škole vyprovokovali a urobila som pre nich program, v ktorom som imitovala všetkých učiteľov, na čom sa veľmi zabávali. A raz som dokonca stála ako desaťročná na javisku v dramatickom krúžku. Totiž, iba som počas hry Biele krvinky prebehla cez scénu. To bola vlastne moja prvá úloha. Takže niečo som skúšala, no nemala som v sebe dosť exhibicionizmu, bola som plachá, hanblivá a som taká stále, čo mi nikto nechce veriť.
To máte pravdu... Môže byť vôbec herečka plachá a hanblivá?
Môže. Aj keď dávku exhibicionizmu, samozrejme, musí mať každý herec. Pri každej novej hre začínam od nuly a sebadôvera na začiatku práce nie je veľmi vysoká. Keď už práca stojí na nejakých pevných základoch, teda ak okrem textu viem, čo hrám, až vtedy nadobúdam sebadôveru. Kolená sa mi síce trasú ešte aj pri „výšľape„ na javisko, no postupne sa plachosť mení na zodpovednosť a už je to dobre. Ako mladá študentka som vraj bola premiérový typ. Na premiérach som bola smelá.
Akým smerom sa uberajú vaše deti?
Získavajú ešte všeobecné vzdelanie na gymnáziu. Dcéra Tereza je v treťom ročníku, syn Adam v druhom. Obaja sú postihnutí umením. Dcéra sa intenzívne venuje klavíru, skladá texty. Syn tiež hrával na klavíri, ale teraz skúša gitaru a bicie. Obaja pekne kreslili, no iba syn sa mu bude asi venovať aj naďalej.
Vraj ste povestná roztržitosťou...
Áno, stále hľadám okuliare, kľúče alebo mobil, to sú veci, ktoré často niekde zabudnem (Môžeme potvrdiť – po rozlúčke s nami a odchode z divadla sa vrátila po mobil, pozn. red.). Keď raz nájdem okuliare alebo peňaženku v chladničke, tak sa už začnem liečiť (smiech). V detstve to bolo so mnou ešte horšie. Mamička mi rozprávala, že som nerada vstávala. Vraj som sa ráno posadila ospalo na posteľ pyžame a ona ma súrila, aby som sa rýchlo prezliekla. Ako som si pyžamo vyzliekla, tak som ho znova obliekla. Alebo som raz išla do školy, zahľadela som sa cestou do výkladu a taká zamyslená som sa vracala späť domov. Raz som v šiestej triede v jeseni prišla do školy, a keď som si v šatni vyzliekla kabát, zistila som, že nemám pod ním sukňu...
Po kom máte túto vlastnosť?
V tomto som, myslím, úplne nový človek. Po rodičoch som zdedila kadečo iné. Po otcovi napríklad slabý vzťah k poriadku. Aj keď musím povedať, že keď som sa od rodičov odsťahovala a prišla som ich po nejakom čase navštíviť, začudovala som sa a spýtala sa mamy: „Prečo tu máte taký poriadok?„ A mama s úškrnom odpovedala: „Pretože už nebývaš s nami.„ Po mame som optimistka, lebo si myslím, že pokiaľ nejde o život, nejde o veľa. Po oboch zmysel pre humor, no po otcovi hravosť, komedianstvo.
Váš otec stelesňoval komika, sú aj vám komediálne úlohy bližšie?
Nepovedala by som. Skôr tragikomické, kde sú oba póly prítomné. Mám rada ťažké úlohy. Síce sa ich najviac bojím, ale keď sa podaria, najviac ma posúvajú, obohacujú, ako napríklad Matka. Chvalabohu, vždy som mala šťastie na dobré postavy. Neboli nudné. Buď sa treba nad tými ženami poľutovať alebo zasmiať. Zbožňujem komplikované postavy, pri ktorých sa musím namáhať. Keď sa nenamáham, nudím sa.
Všetci traja ste boli herci... Stretli ste sa na javisku?
Nie, len pred kamerou. V inscenácii Šalamún som otcovi hrala manželku, mama pestúnku. Na javisku sme nemali to šťastie, aj keď diváci si to žiadali. Režiséri aj niečo snovali, ale nevyšlo to.
Ako sa otec pozeral na vaše herectvo? Hodnotil vás?
Bol mojím veľkým kritikom. Keď som mala prvú premiéru, bola som veľmi zvedavá, čo mi povie. Príšerne ma skritizoval a ja som ho za to vytrestala tak, že som ho prestala pozývať na premiéry. Ani mame som neostala nič dlžná. Nie som z tých šťastných detí, ktoré rodičia na javisku obdivujú. Moji spolužiaci to mali jednoduché. Pre ich rodičov boli, samozrejme, tí najlepší zo všetkých. Mne väčšinou otec vytýkal, že som bola neprirodzená, veľmi namaľovaná, nevedela som, čo hrám. Iba jeden jediný raz ma pochválil, aj to za beztextovú postavu, čo ma veľmi prekvapilo. Vraj som za tých päť minút na javisku bola veľmi suverénna, a podala som ten správny výkon. Asi mi tým chcel naznačiť, že niet malých rolí, sú len malí herci.
V Považskej Bystrici vraj organizujete zaujímavé stretnutia...
Po dlhých rokoch som sa stretla s dvomi bratrancami a zamýšľali sme sa, prečo sa už po smrti starých rodičov nestretávame? Vyslovila som myšlienku, že našu rodinu tvoria určite zaujímaví ľudia a mali by sme to zistiť. A tak sa zhruba pred piatimi rokmi začala stretávať asi päťdesiatčlenná família, napriek tomu, že žijú už iba dve ockove sestry. Môj otec pochádzal z dvanástich detí. Najviac ich býva v Považskej Bystrici, kde sa tieto stretnutie konajú. Do tejto päťdesiatky patrí aj herec Janko Kroner, syn otcovho brata Janka, ktorý sa s ďalším bratom Ľudovítom venovali amatérskemu divadlu. Janko bol z nich vraj najtalentovanejší.

Skryť Vypnúť reklamu


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  2. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  3. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  6. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  7. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  8. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dala deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 919
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 11 974
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 858
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 732
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 466
  6. Aká je chémia vôní 9 169
  7. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 9 047
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 840
  9. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 692
  10. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu 8 525
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Od koláčika k veľkému snu

Šikovná mamina dvoch detí neraz vypeká aj do polnoci. Ženie ju túžba po splnenom sne.

Veronika si túži vo Valči otvoriť svoju vlastnú cukrárničku.

Bylinkárka Thurzová bola svetoznáma

Kniha bylinkárky z Martina bola preložená na 23 svetových jazykov.

Pamätná izba Ľudmily Thurzovej dýcha históriou aj silou, ktorú v sebe táto výnimočná žena mala.

Miloš Fafrák: Verím, že Žilinu ešte ponaháňame

Mladíci z úspešného dorastu, ktorí vybojovali pre tromi rokmi pre Martin striebro, sa začínajú hlásiť o slovo aj v seniorskom tíme.

Miloš Fafrák.

Neskôr, ale predsa

V Socovciach napriek pandémii stihli každoročnú brigádu.

Cintorín v Socovciach je pripravený na zimu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia už pozná totožnosť muža, ktorý zaútočil po upozornení, že nemá rúško

Páchateľa a jeho kamaráta spoznali ľudia na videozázname.

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

Ako vyzerajú covidové pľúca? Zo špongie je tuhá hmota, hovorí patológ

Súdny lekár František Štuller, vykonáva aj pitvy ľudí, ktorí umreli na covid.

Už ste čítali?