torého sa až tesne pred koncom súťaže vrátila niekdajšia opora mužstva - skúsený Jozef Ďuris, nenaplnili. Minulý týždeň sme s trénerom Aurelom Naušom hodnotili uplynulú sezónu.
Po rokoch ste neprešli ďalej, ako do štvrťfinále. Je vaše sklamanie veľké?
Sezóna sa pre nás nezačala dobre, odišlo nám až sedem hráčov zo základnej zostavy, a tých bolo treba nahradiť. Snažili sme sa využiť okresnú súťaž, kde sme však nenašli adekvátne náhrady a taktiež sme začali s postupným omladzovaním tímu a do zostavy sme zapracovali dvoch dorastencov. Do semifinále sme nepostúpili takmer po siedmich rokoch čo nás síce mrzí, ale tento fakt sa dal očakávať, nakoľko sme mali taký káder aký sme mali. V konečnom dôsledku je piate miesto uspokojujúce.
Čo rozhodlo o tom, že už v základnej časti sa vám nedarilo tak ako v minulosti, že ste nakoniec išli do play off z nevýhodnej piatej pozície?
Rozhodli naše nevyrovnané výkony a výsledky. Kým doma sme dokázali poraziť Doprastav či Liptovský Mikuláš, vonku sme nedokázali bodovať ani u papierovo slabších súperov. Pohľad na tabuľku po základnej časti hovoril, že na lepšie umiestnenie nám chýbali len dva body. Súťaž je z roka na rok vyrovnanejšia a slabšie mužstvá sa neustále doťahujú na favoritov. V niektorých stretnutiach sme aj vyhrávali, ale v záveroch sa ukázala nevyzretosť nováčikov a nakoniec sme jasné zápasy prehrávali. Na pohode nám nepridalo ani to, že sme celú sezónu museli odohrať na vrútockom ihrisku. Touto cestou ďakujeme vrútockej Kométe za to, že nám umožnila hrávať na ich ihrisku. Ale to, že tréningový proces bol sporadický, sa zákonite odrazilo aj na našich výkonoch.
Vyradil vás Liptovský Mikuláš, cez ktorý ste, hoci nie ľahko, ale predsa len v minulej sezóne prešli. Možno to hodnotiť tak, že kým on výkonnostne išiel hore, vy ste výkonnostne klesli?
Nemyslím si to, pretože Liptovský Mikuláš, aj keď pôsobí v najvyššej súťaži len druhú sezónu, patrí medzi favoritov. V minulej sezóne sme mali vyspelý tím, ktorý bol pokope niekoľko sezón, ale ako som už spomenul, tentoraz sa zloženie nášho mužstva zmenilo, a tak zákonite sme ťahali za kratší koniec.
Boli aj nejaké pozitíva v minulej extraligovej hokejbalovej sezóne čo sa týka mužstva Izoglobalu?
Určite. Bol som veľmi spokojný s účinkovaním oboch dorastencov Wagnera či Fedora a bol som rád, že sme mohli naplno zapojiť do hry aj hráčov, ktorí v minulej sezóne nedostávali toľko priestoru, ako by potrebovali.
Čo bola silnejšia a čo slabšia stránka kolektívu?
Potešilo ma, že aj napriek zlým tréningovým podmienkam sa hráči snažili zúčastňovať sa tréningovej činnosti a pristupovali k svojim povinnostiam zodpovednejšie. Na druhej strane nám však chýbala väčšia zápasová disciplína, na väčšine nováčikoch sa prejavovala slabá psychická vyzretosť, čo sa v ťažkých zápasoch prejavilo na výsledkoch. Myslím si, že naši brankári nám svojimi výkonmi mohli niekedy aj viac pomôcť. Obranná činnosť bola za posledné štyri roky najslabšia, snažil som sa nemeniť obranné dvojice, aby sa čo najviac zohrávali, ale pre zranenia a veľké výkonnostné výkyvy som ich musel často meniť. Výkonnostne najvyrovnanejšími výkonmi sa prezentovali azda Končiar a nováčik Šalaga. Celkový dojem mužstva je väčšinou vyjadrený streleckou potenciou, a tá bola v tejto sezóne podstatne slabšia ako po minulé roky. V minulosti sme veľa čerpali so skúseností Grochála, Ďurisa či Čillíka, ktorí sa dokázali veľmi dobre dopĺňať a zo zadu podporovať našich útočníkov.
Hendikepom iste bolo, že ste v minulej sezóne nemali vlastné ihrisko. Ako sa vám hralo na ihrisku vrútockej Kométy?
Už som to tu spomenul, vlastné ihrisko a jeho zázemie nám určite chýbalo a na našich výkonoch to bolo aj vidno. Napriek tomu vrútocké ihrisko je veľmi kvalitné a hralo sa nám tam dobre. Chýbala nám však divácka kulisa. Do Vrútok na naše stretnutia prišli diváci len na play-off, v ostatných prišlo len pár našich skalných.
Postupujú práce ne rekonštrukcii ihriska pri sokolovni takým tempom, že nový ročník súťaže začnete na vynovenom ihrisku?
To určite, aj vďaka mestu a Správe športových zariadení mesta Martin sa práce na dobudovaní sokolovne rozbehli už pred dvoma či troma týždňami. Ihrisko, verím, že bude pripravené už teraz v máji, nakoľko tu organizujeme tradičný Mamut Cup, ktorý sa doteraz organizoval iba v Bratislave. Po turnaji bude ihrisko využité na prípravné kempy jednotlivých reprezentácií SR, ktoré sa pripravujú na svoje vrcholové podujatia. A, samozrejme, v júli privítame účastníkov turnaja Primátor Cup, v lete potom bude možno čas na doriešenie nejakých úprav na ihrisku a vrcholom tohto roka bude určite septembrový Európa Cup 2005.
Aké zmeny čakajú káder mužstva Izoglobalu?
Začiatkom minulej sezóny sa začala v našom kolektíve generačná výmena a bude pokračovať ďalej. Máme na „lane„ nejakých nováčikov z radov mladších hráčov, uvidíme koľko hráčov nám zostane po tejto sezóne. Prvé zmeny by už mali byť zreteľné na domácom júlovom turnaji, takže uvidíme. Samozrejme, nechceme ani napriek generačnej výmene ustúpiť z našich pozícií, a preto sa budeme snažiť doplniť mužstvo tak, aby dokázalo pokračovať vo výkonoch z predchádzajúcich rokov. Veľa však bude záležať aj na sponzoroch, ktorí nám, dúfam, zachovajú svoju priazeň aj v nadchádzajúcej sezóne.
Počuli sme že pripravujete ešte nejaké novinky či zmeny?
Ak tým myslíte to, že chceme pokračovať v práci s mládežou, tak je to pravda. Chceme sa jej však viac venovať, chceme jej dať viac priestoru a vylepšiť im podmienky. Máme v úmysle vybudovať si vlastný dorastenecký tím, ktorý by mal byť našou liahňou talentov. Chceli by sme vychovávať vlastných hráčov. Veľa však bude záležať od mnohých faktorov, ale verím, že sa nám to podarí. Novinkou určite bude aj vlastná webová stránka, kde by sme mali mať viac priestoru na propagáciu nášho tímu.
Autor: jk