Streda, 26. jún, 2019 | Meniny má Adriana

Ako hlasovali naši poslanci v europarlamente a prečo Slováci chcú ostať v Únii

V obsahu týždenníkov MY na celom Slovensku v tomto týždni nájdete sumár podstatných informácii o voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia už túto sobotu – 25. mája.  O obsahu je aj užitočný bedeker pre voliča.

(Zdroj: Ilustr.foto: EÚ)

V eurovoľbách volia skôr starší, pretože sa to patrí. Účasť v eurovoľbách bola na Slovensku vždy nízka.

Keď sa pred piatimi rokmi konali voľby do európskeho parlamentu, Slovensko dosiahlo rekord. K urnám vtedy prišlo len o niečo málo viac ako 13 percent voličov. Bola to najnižšia účasť spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie.

Najviac ľudí dosiaľ volilo v eurovoľbách v roku 2009, keď sa na Slovensku začalo platiť eurom. Prišlo vtedy necelých 20 percent voličov. Tohtoročné voľby môžu podľa analytikov prekvapiť.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Eurovoľby sú špecifické nižšou účasťou, všetko závisí od jednotlivých strán, ako zmobilizujú svojich voličov,“ hovorí politický geograf Tibor Madleňák.

Perspektívna skupina voličov

Aby sme prekonali hranicu účasti aspoň dvadsať percent, museli by podľa sociológa z prieskumnej agentúry AKO Václava Hřícha prísť voliť aj mladí ľudia vo veku od 22 do 34 rokov.

„Je to perspektívna skupina voličov, mobilizáciu mladšieho voliča sme mohli vidieť pri posledných prezidentských voľbách,“ vysvetľuje Hřích.

Ak sa niektorej zo strán podarí zaujať práve voličov v tomto veku, je šanca, že účasť vo voľbách bude vyššia. Podľa Madleňáka bude zaujímavé sledovať, v akých skupinách získa voličov nová koalícia Progresívne Slovensko a Spolu. „Keďže ide o európske otázky, úlohu môže zohrávať konfliktná línia pro – a protieurópskeho postoja,“ vysvetľuje Madleňák.

Na tejto línii sa profiluje práve PS-Spolu, ale aj extrémistická strana ĽSNS Mariana Kotlebu a Sme rodina Borisa Kollára, ktorú začiatkom týždňa prišla do Bratislavy podporiť aj jedna z ikon európskej krajnej pravice Marine Le Penová. Aj pre hodnotový konflikt, ktorý sa spája s blížiacimi sa eurovoľbami, možno očakávať, že voliť pôjdu „najväčší podporovatelia a najväčší hejteri“, vraví sociológ Hřích.

Ľudia, ktorí v tomto konflikte nie sú vyhranení, nemajú zatiaľ motiváciu voliť.

Dva hlavné tábory

Kto sú vlastne voliči, ktorí prichádzajú na Slovensku voliť do europarlamentu, je ťažké povedať. Keďže doteraz bola účasť vždy veľmi nízka, spoľahlivé dáta neexistujú. Väčšinou však chodia voliť len ľudia, ktorí vedia, aké právomoci má europarlament či aké majú jeho rozhodnutia vplyv na ich život.

Záujem ľudí o voľby vzbudzujú podľa Hřícha aj negatívne skúsenosti ako napríklad brexit. Práve v takýchto momentoch si voliči uvedomujú, čím sa Európsky parlament zaoberá.

V eurovoľbách zatiaľ volili väčšinou starší ľudia.

„Je to skupina ľudí, ktorí chodia voliť, pretože sa to patrí,“ vraví Hřích. „Ako diferenciačný faktor sa ukazuje vzdelanie, kde odhodlanosť ísť voliť stúpa s výškou najvyššieho dosiahnutého vzdelania, teda najvyšší záujem je medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi,“ konštatuje sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus. Podľa skúseností z predošlých eurovolieb bude viac voličov zo západného a severozápadného Slovenska.

Geograf Madleňák zároveň upozorňuje, že juh a juhovýchod mávajú nižšiu účasť. „V regiónoch, kde majú ekonomické problémy, prevláda zrejme frustrácia, nezáujem o verejné dianie či sklamanie,“ vysvetľuje Madleňák.

Madleňák predpokladá, že aj v tohtoročných eurovoľbách príde najviac voličov k urnám na západnom Slovensku.

Martina Raábová, SME

Otázky a odpovede: Ako hlasovať v eurovoľbách

Pred dvanástimi rokmi ukončila slovenská polícia kontroly na hraniciach s Českom, Poľskom, Rakúskom a Maďarskom. Slovensko sa stalo súčasťou schengenského priestoru, dôležitým krokom na ceste k otvoreným hraniciam bolo to, že je súčasťou Európskej únie. Už žiadne otváranie kufrov, ukazovanie pasov a čakanie. Občan Únie má v celom schengenskom priestore právo na voľný pohyb. Ide o jeden z hlavných výdobytkov členstva v Únii.

O tom, ako sa žije v členských štátoch, sa rozhoduje aj v Európskom parlamente. Voľby europoslancov, ktorí budú právne predpisy schvaľovať najbližších päť rokov, sú na Slovensku v sobotu 25. mája. Volebné miestnosti budú otvorené od 7.00 do 22.00.

  1. Kto môže voliť?

Občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenska, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil vek 18 rokov. Voliť však môžu aj Slováci, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku ani v inom členskom štáte Únie. Ak chcú hlasovať, musia byť v čase eurovolieb na území Slovenska. Vybrať si europoslancov spomedzi slovenských kandidátov môžu aj občania iného členského štátu Únie, ktorí sú plnoletí a majú na Slovensku trvalý pobyt. Aby mohli voliť, museli sa však zapísať do zoznamu voličov, teraz sa to už nedá. Voliť v tých istých eurovoľbách sa dá len v jednom členskom štáte.

  1. Kde môžem voliť?

Voliť môže len ten, kto je v deň volieb na Slovensku. Volič hlasuje vo volebnej miestnosti podľa svojho trvalého bydliska. Ak chce voliť v inej volebnej miestnosti na území Slovenska, musí požiadať o voličský preukaz. Po príchode do volebnej miestnosti sa volič musí preukázať občianskym preukazom alebo pobytovým preukazom občana EÚ. Ak má aj voličský preukaz, predloží aj ten. S ním môže hlasovať kdekoľvek na Slovensku.

  1. Stihnem si ešte vybaviť voličský preukaz?

Áno. Voličský preukaz si možno vybaviť na obecnom alebo mestskom úrade aj deň pred voľbami – 24. mája. Treba to však spraviť osobne. Volič dostane preukaz na počkanie. Preukaz môže voličovi prevziať aj splnomocnená osoba. V liste alebo v e-maile však treba v predstihu napísať na príslušný obecný či mestský úrad meno splnomocnenej osoby, priezvisko a číslo občianskeho preukazu. Požiadať o voličský preukaz poštou alebo cez e-mail sa dalo iba do 3. mája.

  1. Ako sa hlasuje?

Volič dostane od volebnej komisie obálku a 31 hlasovacích lístkov. Každý lístok je kandidátkou jednej strany, hnutia alebo koalície. Na ňom sú mená jednotlivých kandidátov, sú aj očíslovaní. Hlasuje sa za plentou. Do obálky možno vložiť iba jeden hlasovací lístok. Ak je v obálke viac lístkov, hlas je neplatný. Lístok treba vložiť do obálky, zalepiť ju a vhodiť do volebnej schránky. Nepoužité hlasovacie lístky musí volič vyhodiť do špeciálnej schránky, ak ich volič vynesie z volebnej miestnosti, hrozí mu pokuta 33 eur.

  1. Treba hlasovací lístok nejako upravovať?

Volič môže, ale nemusí na hlasovacom lístku zakrúžkovať čísla kandidátov, ktorým dáva preferenčné hlasy. Zakrúžkovať možno iba dvoch kandidátov na jednom hlasovacom lístku, ktorý človek vkladá do obálky. Krúžkuje sa poradové číslo kandidáta pred jeho menom. Ak je krúžkov viac, komisia na ne nebude pri sčítaní hlasov prihliadať. Ak volič neoznačí žiadneho z kandidátov na hlasovacom lístku, najvyššie v poradí sú kandidáti na najvyšších priečkach kandidátky. Ak sa volič pomýli, môže komisiu požiadať o nové hlasovacie lístky. Nesprávne upravené lístky však musí vyhodiť do špeciálnej schránky. Ak zle vyplnené lístky vynesie z volebnej miestnosti, hrozí mu pokuta 33 eur.

  1. Možno voliť slovenských kandidátov zo zahraničia?

Nie. Za kandidátov vo voľbách na území Slovenska sa nedá hlasovať poštou ani elektronicky. Slovensko je jednou zo štyroch krajín Európskej únie, kde to nie je možné. Ďalšími takýmito krajinami sú Česko, Írsko a Malta. Slováci v zahraničí môžu hlasovať len za kandidátov danej krajiny. Podmienky majú štáty nastavené rôzne. 7.Ako môže hlasovať človek so zdravotným postihnutím?

Ak volič pre svoje postihnutie nemôže upraviť hlasovací lístok sám, oznámi to okrskovej komisii. Potom s ním za plentu bude môcť ísť osoba, ktorá mu pomôže. Nesmie to však byť člen volebnej komisie. Ak volič zo zdravotných dôvodov nedokáže prísť do volebnej miestnosti, môže si zavolať členov volebnej komisie s prenosnou urnou k sebe. Komisii to stačí oznámiť v deň konania volieb telefonicky.

Daniela Hajčáková, SME

Únia zrušila roaming aj plasty, priamo ovplyvňuje životy ľudí

Od roku 2021 už človeku v bistre nedajú obed do penovej plastovej nádoby s plastovým príborom, nedostane ani nápoj s plastovou slamkou. Od mája minulého roka majú zase rodičia zákonom garantované právo nesúhlasiť s tým, že ich dieťa bude mať fotografiu na webstránke školy. V poslednom volebnom období schválili europoslanci okrem rôznych regulácií pre obchodníkov aj smernice, ktoré priamo ovplyvňujú život ľudí. Slovenskí poslanci pri týchto návrhoch zvyčajne hlasovali s väčšinou.

Zrušenie roamingových poplatkov

Európsky parlament schválením stropov na veľkoobchodné ceny roamingu dokončil proces zrušenia roamingu pre ľudí v EÚ. Zákazníci mobilných operátorov na Slovensku môžu od polovice júna 2017 telefonovať, esemeskovať a surfovať na webe kdekoľvek v Európskej únii za rovnaké ceny ako doma.

Ako hlasovali slovenskí europoslanci:

Za:Monika Beňová (Smer), Pál Csáky (SMK), Eduard Kukan (SDKÚ), Vladimír Maňka (Smer), Miroslav Mikolášik (KDH), József Nagy (MostHíd), Monika Smolková (Smer), Branislav Škripek (OĽaNO), Ivan Štefanec (KDH), Anna Záborská (KDH), Boris Zala (Smer), Jana Žitňanská (NOVA)

Proti:

Zdržali sa:

Nehlasovali:Richard Sulík (SaS)

Neprítomní:

Striedanie letného a zimného času

Striedania zimného a letného času v Európskej únii by sa malo skončiť od roku 2021. Krajiny sa môžu rozhodnúť, ktorý čas si vyberú. Slovensko sa podľa ministerstva práce rozhodne na základe výsledkov rokovaní s ostatnými štátmi.

Ako hlasovali slovenskí europoslanci:

Za: Monika Beňová (Smer), Pál Csáky (SMK), Eduard Kukan (SDKÚ), Vladimír Maňka (Smer), Miroslav Mikolášik (KDH), József Nagy (MostHíd), Monika Smolková (Smer), Branislav Škripek (OĽaNO), Ivan Štefanec (KDH), Anna Záborská (KDH), Boris Zala (Smer), Jana Žitňanská (NOVA), Richard Sulík (SaS)

Proti:

Zdržali sa:

Nehlasovali:

Neprítomní:

Zrušenie prekážok pri cezhraničnom online nakupovaní

Europoslanci odhlasovali zákaz geografického blokovania zákazníkov prehliadajúcich si internetové stránky v EÚ alebo ich presmerovanie na iný web. Občania tak majú možnosť vybrať si zo širšej ponuky online predajcov. Obchodníci budú musieť pristupovať k online nakupujúcim z iných štátov Únie rovnako, akoby išlo o miestnych zákazníkov. Potenciál- nym klientom teda budú musieť ponúknuť svoj produkt či službu za rovnakú cenu a za rovnakých podmienok.

Ako hlasovali slovenskí europoslanci:

Za: Monika Beňová (Smer), Pál Csáky (SMK), Eduard Kukan (SDKÚ), Vladimír Maňka (Smer), Miroslav Mikolášik (KDH), József Nagy (MostHíd), Monika Smolková (Smer), Richard Sulík (SaS), Branislav Škripek (OĽaNO), Ivan Štefanec (KDH), Boris Zala (Smer), Jana Žitňanská (NOVA)

Proti:

Zdržali sa:

Nehlasovali:

Neprítomní: Anna Záborská (KDH)

Zákaz jednorazových plastov od roku 2021

Definitívny zákaz uvádzania jednorazových plastových výrobkov na trh bude na Slovensku platiť od 1. januára 2021. Zákaz sa bude týkať deviatich druhov jednorazových plastových výrobkov. Sú to plastové taniere, príbory, miešadlá na nápoje, slamky, paličky od balónov, vatové tyčinky do uší, nádoby na potraviny vyrobené z penového polystyrénu, nápojové obaly a poháre z penového polystyrénu.

Ako hlasovali slovenskí europoslanci:

Za: Monika Beňová (Smer), Eduard Kukan (SDKÚ), Vladimír Maňka (Smer), József Nagy (Most-Híd), Monika Smolková (Smer), Boris Zala (Smer), Anna Záborská (KDH), Branislav Škripek (OĽaNO), Ivan Štefanec (KDH), Jana Žitňanská (NOVA), Miroslav Mikolášik (KDH)

Proti:

Zdržali sa: Pál Csáky (SMK), Richard Sulík (SaS)

Nehlasovali:

Neprítomní:

Zmeny v rodičovských dovolenkách

Štáty EÚ musia do troch rokov zaviesť minimálnu dĺžku otcovskej a neprenosnej rodičovskej dovolenky. Občania EÚ tak majú právo na minimálne desať pracovných dní otcovskej dovolenky, ktorá by mala byť platená minimálne na úrovni nemocenskej dávky pre otcov. Rodičia majú zároveň právo na dva mesiace neprenosnej platenej rodičovskej dovolenky. Občania EÚ, ktorí doma opatrujú rodinného príslušníka, budú mať právo na päť dní opatrovateľskej dovolenky ročne.

Ako hlasovali slovenskí europoslanci:

Za: Monika Beňová (Smer), Pál Csáky (SMK), Eduard Kukan (SDKÚ), Vladimír Maňka (Smer), Monika Smolková (Smer), Boris Zala (Smer), Jana Žitňanská (NOVA)

Proti:

Zdržali sa: Anna Záborská (KDH), Branislav Škripek (OĽaNO)

Nehlasovali: Richard Sulík (SaS), Ivan Štefanec (KDH)

Neprítomní: Miroslav Mikolášik (KDH), József Nagy (Most-Híd)

Posilnenie ochrany osobných údajov

Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov, známe skôr pod skratkou GDPR, vstúpilo v celej Únii do účinnosti 25. mája. Poskytovatelia služieb musia od občanov EÚ získať súhlas na spracovanie ich osobných dát. Majú aj právo na zabudnutie, teda vymazanie ich osobných údajov poskytovateľom služby. Takisto majú právo vedieť, že ich údaje unikli napríklad po útoku hackerov.

Ako hlasovali slovenskí europoslanci:

Za: Monika Beňová (Smer), Pál Csáky (SMK), Eduard Kukan (SDKÚ), Vladimír Maňka (Smer), Miroslav Mikolášik (KDH), József Nagy (Most-Híd), Monika Smolková (Smer), Branislav Škripek (OĽaNO), Ivan Štefanec (KDH), Anna Záborská (KDH), Boris Zala (Smer), Jana Žitňanská (NOVA), Richard Sulík (SaS)

Proti:

Zdržali sa:

Nehlasovali:

Neprítomní

ROMAN CUPRIK, SME

Členstvo v Európskej únii Slováci vnímajú ako úspech

1. mája 2019 oslávi Slovensko 15. výročie svojho vstupu do Európskej únie. Práve 1. mája 2004 sa Slovenská republika, spolu s ďalšími deviatimi krajinami, stala súčasťou spoločenstva, v ktorom od jeho vytvorenia vládne najdlhšie obdobie mieru v Európe. Slovensko sa stalo rovnocenným partnerom krajín, ktoré dnes spolu s ním tvoria najväčšiu obchodnú veľmoc na svete a zdieľajú spoločné hodnoty, akými sú sloboda, demokracia, či solidarita.

Štrukturálne financovanie z EÚ predstavuje 60 % všetkých verejných investícií na Slovensku.

EK na Slovensku

„Rozhodnutie prijať v roku 2004 do Únie desať európskych krajín bolo významným momentom pre náš kontinent a významným momentom v dejinách. Pristúpenie krajín strednej a východnej Európy a odhodlanosť ich obyvateľov pri príprave na toto pristúpenie nám umožnili zosúladiť geografiu nášho kontinentu s jeho dejinami. Aj dnes zostávam horlivým priaznivcom rozšírenia,“ povedal nedávno predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

„Za tých 15 rokov sa Európska únia postupne stala pevnou súčasťou životov nás všetkých. Pozitívne prínosy členstva určite pocítil na vlastnej koži každý z nás, možno bez toho, aby si to vôbec uvedomil. Čítate na potravinových obaloch zloženie? Reklamujete chybný tovar v dvojročnej záruke? voláte z dovolenky blízkym bez strachu z horibilných účtov? Neplatíte za bankové prevody? Študovali ste na Erasme vy alebo vaše deti, vnúčatá?

Ak ste aspoň raz odpovedali áno, tak máte minimálne jednu skúsenosť s prínosom členstva v EÚ. Pritom sme vymenovali len zlomok z nich. Členstvo v Európskej únii je pre Slovensko veľkým úspechom, a verím, že všetci jeho občania si výhody tohto úspechu budú naplno využívať ešte mnoho ďalších rokov,” uviedol Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Únia v rámci svojej politiky súdržnosti a od roku 2014 aj v rámci Investičného plánu pre Európu – tzv. Junckerovho plánu, investovala nemalé finančné prostriedky, aby nové členské štáty mohli v raste a príjmoch dosiahnuť priemer EÚ. Tieto investície mali v praxi mimoriadne pozitívny dopad, a to nielen vďaka finančnej podpore EÚ, ale aj snahe samotných členských štátov.

ZDROJ: EK na Slovensku

Čím nižší je záujem, tým vyššia je sila voličov

Hlas, ktorý odovzdá volič na Slovensku v eurovoľbách, má približne takú silu, ako štyri hlasy vo voľbách do slovenského parlamentu.

Pre nízku účasť voličov na zisk jedného mandátu poslanca Európskeho parlamentu v porovnaní s parlamentnými voľbami stačí získať približne štyriapolkrát menej hlasov.

Napríklad o tom, kto zastupoval Slovensko v Európskom parlamente posledných päť rokov, rozhodlo len 576-tisíc voličov. Voliť pritom mohlo 4,4 milióna ľudí.

S účasťou trinásť percent sa tak Slovensko v roku 2014 zaradilo na posledné miesto spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Tretí raz za sebou.

Akoby volil Lučenec

Hranica, ktorú musí politická strana prekonať, aby získala aspoň jeden mandát v Európskom parlamente, je päť percent z odovzdaných hlasov. Pred piatimi rokmi na to stačilo získať zhruba 28-tisíc hlasov. Toľko ľudí žije na porovnanie v Lučenci.

Strana Most-Híd sa v roku 2014 umiestnila na poslednom mieste medzi stranami, ktoré sa prebili do europarlamentu. Podporilo ju 5,8 percenta voličov, na zisk jedného kresla pre Józefa Nagya stačilo 32-tisíc hlasov.

Na porovnanie, dnes už prakticky neexistujúca strana Sieť v posledných parlamentných voľbách v roku 2016 získala 5,6 percenta hlasov. Potrebovala na to hlas až 146-tisíc voličov.

Účasť totiž bola oveľa vyššia ako vo voľbách do Európskeho parlamentu – takmer 60 percent.

Geografickí Európania

Nízka účasť na eurovoľbách je problémom od vstupu Slovenska do Európskej únie. Väčšina obyvateľov Slovenska pritom tvrdí, že členstvo v Únii vníma pozitívne.

Prieskum agentúry Focus na objednávku Inštitútu pre verejné otázky ukázal, že určite voliť plánuje 21 percent opýtaných. Naopak, hlas určite nechce odovzdať 22 percent opýtaných.

„Ľudia majú pocit, že svojím hlasom nič neovplyvnia, necítia sa s Európskou úniou identifikovaní. Sú Európanmi len geograficky, ale nie hodnotovo a politicky,“ tvrdí sociológ Michal Vašečka.

Diskusia o Únii sa podľa neho často zúžila len na ekonomické výhody napriek tomu, že spoločenstvo stojí aj na hodnotách ako právny štát, rovnosť, sloboda, demokracia či rešpektovanie ľudských práv a práv menšín.

„Celé 90. roky Slovensko vnútornú tichú škaredú občiansku vojnu medzi rôznymi skupinami. Potom sme sa zrýchlene snažili dohnať susedov, aby sme vstúpili do Európskej únie. Všetci za tým videli, že sa nám zlepší životná úroveň a, keď mám byť veľmi nepríjemný, väčšiu misu šošovice,“ vysvetľuje Vašečka.

„Až keď Slovensko vstúpilo do Únie, začali sa debaty, ktoré tu mali byť dávno predtým,“ dodáva sociológ.

Prieskum Focusu ukázal, že názor tých, ktorí nechcú ísť voliť, by mohla zmeniť najmä vhodná ponuka kandidátov. Ľuďom podľa odpovedí z prieskumu chýbajú kandidáti, ktorým by dôverovali, ktorí sú kompetentní a nebudú len využívať výhody, ktoré majú europoslanci.

„Kandidáti do Európskeho parlamentu neboli v minulosti takí, ktorí by chytili za srdce. Politické strany odkladali do Európskeho parlamentu síce kvalitných, ale vyslúžilých politikov na konci kariéry. Z pohľadu človeka niekde z Horehronia, ktorý to podvedome tuší, nebol dôvod, aby sa na tom zúčastnil,“ dodáva Vašečka.

Daniela Hajčáková, SME

O kampani do eurovolieb mnoho ľudí netuší

„Presne viem, kedy budú voľby. Budú 25. mája, ale neplánujem sa na nich zúčastniť, pretože kandidátom, ktorí kandidujú, jednoducho neverím. Neverím, že niečo pre Slovensko urobia. Idú tam len pre ten osemtisícový plat a výsledky ich práce nie sú badateľné.“

Adam z Bratislavy má 32 rokov a označuje sa za eurooptimistu. V eurovoľbách sa však voliť nechystá a nie je sám. Voliť sa chystá podľa posledného prieskumu Focusu iba 21 percent občanov Slovenska a aj z nich sa viac ako polovica vníma ako euroskeptici či eurorealisti. Eurooptimistov je z potenciálnych voličov iba 42 percent.

Kto sú títo ľudia a prečo sa rozhodli radšej zostať doma než odovzdať svoj hlas v eurovoľbách, zisťoval kvalitatívny prieskum, ktorý formou skupinových diskusií robila Katedra politológie na Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pre denník SME.

Ľudí rozdelili na tri skupiny. V jednej boli euroskeptici, ktorí sa chystajú voliť, v druhej eurooptimisti, ktorí však svoj hlas nevyužijú, a v poslednej študenti vysokých škôl.

„Mladí ľudia nezažili tie hrôzy, ktoré zažili naše generácie, a nevedia si to vôbec predstaviť,“ hovorí v prieskume 49-ročná Milada zo Žiliny.

Niektorí starší účastníci zo skupiny euroskeptikov, ktorí sa chystajú voliť, si ešte pamätajú na studenú vojnu medzi USA a komunistickým Sovietskym zväzom, a preto sú radi, že Slovenskej je v Európskej únii. Viacerí v diskusii vraveli, že napriek niektorým výhradám Úniu vnímajú ako ochranu pred vojenským konfliktom.

„Odkazovali na udržiavanie mieru na kontinente a na historické skúsenosti. Kým neboli národné štáty vzájomne previazané, súperili medzi sebou a to niekedy viedlo až k vojnovým konfliktom,“ hovorí Aneta Világi z Univerzity Komenského. Euroskeptici vidia výhodu členstva Slovenska v Únii aj v tom, že vďaka nemu má väčšie slovo na

medzinárodnej scéne, napríklad pri ekonomických rokovaniach. Podporovali by dokonca aj spoločnú európsku armádu, hoci v ich predstavách sa spája s protiváhou vplyvu USA v Európe.

„Spoločnú armádu vnímali ako dôležitú napríklad aj pri opätovnom zvýšení nekotrolovateľného toku migrantov,“ hovorí Világiová.

Utečenci ich už nevzrušujú

„Keď sa na Západe zmení situácia kvôli všetkým utečencom, čo sa tam nasťahovali, tak Taliani a Francúzi, čo majú Salviniho a Le Penovú, pôjdu za nimi a keď sa odtrhnú tieto krajiny, už to pôjde ďalej,“ hovorí 54-ročný Žilinčan Norbert.

Kým v rokoch 2015 až 2016 po vypuknutí utečeneckej krízy vzbudzovala v podobných skupinových rozhovoroch vášne a ochotu zapájať sa do diskusie, v súčasnosti ju už v rozhovoroch ľudia sami od seba nespomínali.

Niektorí však podľa Világiovej vyjadrovali obavy, že v západnej Európe sa spoločnosť bude radikalizovať, čo môže viesť k nestabilite, ktorá sa môže preliať na celú Úniu. Obavy sa spájajú skôr s tým, že pre vplyv utečeneckej krízy môže v europarlamente vzrásť sila politikov s protiutečeneckou a extrémistickou rétorikou.

Časť euroskeptikov pri tom podľa sociológov sympatizuje práve s takýmito stranami, z ktorých niektoré volajú aj vystúpení z Európskej únie.

„Kotleba-ĽSNS oslovuje tých najtvrdších euroskeptikov a konšpirátorov,“ hovorí Baboš. Tých však do skupiny cielene nezaraďovali, pretože v diskusiách nedokážu vecne argumentovať a zvyknú sa uchyľovať k tomu, čo čítali na konšpiračných weboch.

Euroskeptici v diskusnej skupine podľa neho kritizovali „diktát Bruselu“, nezmyselné normy, ako napríklad zakrivenie uhoriek, či eurofondovú korupciu, no zatiaľ neprekročili hranicu v tom, že Slovensku by bolo mimo EÚ lepšie. „Sú presvedčení, že je lepšie zostať vnútri a pracovať na zmene pomerov,“ vysvetľuje.

Ako odstrašujúci príklad vnímajú napríklad brexit. Slovensku by sa tomu podľa diskutujúcich malo vyhnúť. Niektorí ocenili aj jednotný postoj štátov únie, ktoré ukázali počas rokovaní.

Slabá kampaň aj informovanosť

„Nemajú pokoru pred zodpovednosťou a funkciou, ktorú dostanú,“ myslí si 70-ročná Tereza zo Žiliny. Hoci mierni euroskeptici v skupine pôjdu voliť, aby zvolení kandidáti obhajovali záujmy Slovenska v Únii, v súčasnosti majú pocit, že slovenskí zástupcovia v Bruseli nič nerobia. Tento názor sa opakoval aj v ďalších skupinách.

Baboš ho vysvetľuje tým, že ľudia sa sťažovali na slabú informovať o práci europoslancov a boli by sa za ich pravidelnú účasť v politických diskusiách.

V predvolebnej kampani k májovým eurovoľbám im chýba vysvetľovanie výhod a nevýhod členstva a sťažujú sa aj na jej krátke trvanie. Viacerí diskutéri povedali, že žiadnu kampaň nepostrehli, hoci bol už koniec apríla.

Európe drukujú, ale vo voľbách zmysel nevidia

„Keď sa zavádzalo GDPR, stretla som sa mnohými ľuďmi v zahraničí, ktorí s tým pracujú, a povedali, že sme boli ešte bruselskejší ako Brusel. Ako keby sme sa chceli vopchať niekomu, boli sme veľmi servilní. Robíme viac, ako sa od nás chce, a ešte viac si komplikujeme život,“ hovorí 57-ročná Ilona z Bratislavy.

Európsku úniu napriek tomu považuje za pozitívny projekt a členstvo v nej má viac výhod ako nevýhod.

Podobne, ako aj ďalší z jej skupiny považuje za ne najmä voľný pohyb, jednotnú menu euro, podporu ekonomického rastu. No cítia aj isté sklamanie. Eurooptimisti hovoria najmä o tom, že Slovensko sa za pätnásť rokov najbohatším krajinám Únie nevyrovnalo. Niektorí kritizovali aj to, že po vstupe do únie nastal na Slovensku úpadok poľnohospodárstva a priemyslu.

Baboš však miernu kritiku vníma pozitívne. „Vnímanie Európskej únie sa posunulo do normálu. Ľudia vedia, že má aj chyby, ale nič nie je dokonalé,“ hovorí.

V hlbšej diskusii to navyše väčšina pripisovala domácim politikom, ktorí sú podľa nich priveľmi úslužní pri plnení európskych smerníc. „Zaznieval názor, že sú bruselskejší ako Brusel,“ hovorí Baboš.

Najmenej dôležité voľby

„Najdôležitejšie sú určite parlamentné voľby a najmenej dôležité asi tieto európske,“ hovorí 32-ročný Bratislavčan Adam, ktorý sa tiež voliť nechystá.

Ako najčastejšie dôvody, prečo nepôjdu voliť, účastníci tejto skupiny spomínali odcestovanie, pracovné povinnosti, ale aj nízku dôležitosť eurovolieb v porovnaní s parlamentnými či prezidentskými.

Lucia Krbatová, SME

Slovák v zahraničí slovenských kandidátov v eurovoľbách voliť nemôže, cudzích áno

Poslať hlas poštou sa na Slovensko nedá.

Človek drží v rukách obrovský hríb. Preň mu nevidieť tvár a polovicu tela, trčia mu spoza neho len nohy. Bráni mu v rôznych činnostiach. Nemôže vybrať peniaze z automatu alebo nevie nastúpiť do výťahu.

„Ja som nevolil, takže mi ostáva iba držať hubu,“ hovorí postava na konci propagačného videa k voľbám do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia 25. mája. Zverejnilo ho Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Aj takto sa snaží pritiahnuť k volebným urnám viac ľudí. V posledných eurovoľbách v roku 2014 totiž mali Slováci najnižšiu účasť spomedzi všetkých členských krajín – 13 percent.

Zmena zákona v nedohľadne

Vo voľbách do europarlamentu sa nedá voliť zo zahraničia. Ak sa chcú volieb zúčastniť Slováci žijúci v inej krajine, musia prísť na Slovensko. Sme jednou zo štyroch európskych krajín, ktoré neumožňujú svoj hlas poslať poštou či voliť online. Spolu so Slovenskom sú v tejto skupine ešte Česko, Írsko a Malta .

"V súčasnosti sa pracuje na príprave návrhu zákona, ktorý by umožnil nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu voľbu poštou," uviedla Petra Friese z tlačového oddelenia ministerstva vnútra. Detaily k návrhu ani to, kedy so zmenou zákona prídu, rezort neprezradil.

Aj v týchto voľbách sa však dal vybaviť voličský preukaz. Ak ho ľudia majú, môžu voliť aj mimo miesta trvalého bydliska, musí to však byť iba na území Slovenska.

Žiadosť o vydanie hlasovacieho preukazu bolo treba doručiť najneskôr do piatka 3. mája na úrad obce či mesta, kde má volič trvalé bydlisko.

Hlasovací preukaz sa dá vybaviť aj neskôr. Napríklad aj deň pred voľbami -
v piatok 24. mája. V takom prípade však poň treba prísť na obecný či mestský úrad osobne.

Preukaz môže voličovi prevziať aj splnomocnená osoba. Treba však v liste alebo
v e-maile v predstihu napísať jej meno, priezvisko a číslo občianskeho preukazu.

Keď Slovák volí Nemcov

Vo voľbách do Európskeho parlamentu môžu na Slovensku voliť aj ľudia, ktorí nie sú slovenskými občanmi. Stačí, že pochádzajú z členského štátu Únie a majú tu prihlásený trvalý pobyt. Museli sa však prihlásiť do zoznamu voličov do 15. apríla.

Podobne to funguje aj v prípade Slovákov žijúcich v zahraničí. Ak tam majú prihlásený pobyt, môžu voliť. Nie však slovenských kandidátov do europarlamentu, ale kandidátov danej krajiny. V Nemecku či v inej krajine EÚ musia žiť minimálne tri mesiace.

Hlasovací preukaz sa dá vybaviť aj neskôr. Napríklad aj deň pred voľbami -
v piatok 24. mája. V takom prípade však poň treba prísť na obecný či mestský úrad osobne.

Daniela Hajčáková, SME

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Krása verzus hrozba. Ako si užiť slnko bez rizika?
  2. Sporením sa oberáte o peniaze. Najmä v týchto štyroch prípadoch
  3. Putujte v Čechách! Zlatá stezka-najdlhšia pešia trasa v Európe
  4. Myslíte si, že vás lepok v potravinách neprekvapí? Otestujte sa
  5. Horúce počasie a zlé skladovanie rýchlo znehodnocuje potraviny
  6. Aké je primerané vreckové? Deti by ho mali dostávať včas
  7. Dodržuje váš pneuservis všetky svoje povinnosti?
  8. Letná dovolenka 2019 s odletom z rôznych kútov Slovenska
  9. Prečo je elektromobil ekologický na Slovensku a v Poľsku nie?
  10. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne.
  1. Proti pojistným podvodům pomůže autokamera Mio MiVue 785 Touch!
  2. Gartner označil Atos za lídra
  3. Putujte v Čechách! Zlatá stezka-najdlhšia pešia trasa v Európe
  4. Tepelné hospodárstvo Moldava pokračuje v modernizácii
  5. Horúce počasie a zlé skladovanie rýchlo znehodnocuje potraviny
  6. Sporením sa oberáte o peniaze. Najmä v týchto štyroch prípadoch
  7. Myslíte si, že vás lepok v potravinách neprekvapí? Otestujte sa
  8. Ľadový expres sa vracia! Kam si vyraziť?
  9. Unikátna liečba kĺbov a chrbtice v Leviciach odstráni bolesť
  10. Ready-made spoločnosť a jej nevýhody
  1. Prečo je elektromobil ekologický na Slovensku a v Poľsku nie? 21 775
  2. Aké je primerané vreckové? Deti by ho mali dostávať včas 19 895
  3. Sporením sa oberáte o peniaze. Najmä v týchto štyroch prípadoch 13 033
  4. Letná dovolenka 2019 s odletom z rôznych kútov Slovenska 12 356
  5. Známy výrobca oslavuje 50 rokov. Ponúka výrazné zľavy 6 364
  6. Dodržuje váš pneuservis všetky svoje povinnosti? 4 887
  7. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne. 3 576
  8. Pivo, káva a horká čokoláda. Na niektoré chute musíme vyzrieť 3 104
  9. 5 tipov ako si vybrať tú správnu klimatizáciu 3 001
  10. Krása verzus hrozba. Ako si užiť slnko bez rizika? 2 748

Téma: Voľby do Európskeho parlamentu 2019


Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Turista sa dnes na martinskej ferrate bolestivo poranil

​​​​​​​Obľúbený horolezecký chodník smerujúci na Martinské hole je po jarnej uzávere otvorený len od júna a už sa na ňom stalo prvé nešťastie.

V Martine máme dvoch nových a šesť staronových riaditeľov škôl

Na júnovom zasadnutí martinského mestského zastupiteľstva si riaditelia škôl v pôsobnosti mesta prevzali z rúk primátora menovacie dekréty. Z doteraz ukončených výberových konaní sa na čelo ôsmych základných a materských škôl postavia šiesti staro-noví riaditelia a dvaja noví.

Čo píšu MY Turčianske noviny: Martin bol hlavným mestom divadla

Súčasťou najnovšieho vydania budú aj Tipy na leto v Turci a krížovkársky špeciál. Pozrite si aj ďalšie naše témy.

Titulka najbližšieho vydania MY Turčianskych novín.

Vrútocký šport má 110 rokov

Vo Vrútkach nedávno odovzdávali ceny a slávnostne otvorili výstavu o vrútockých športoch.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Donedávna mŕtva fabrika sa stáva silným hráčom na svetovom trhu

Sklárne v Novohrade zakapali. Až na katarínskohutskú.

Mladík, ktorého zranil strelec na diskotéke, zomrel

Sobotňajšia streľba na diskotéke v Horovciach má ďalšiu obeť.

Vybrali SME

Už ste čítali?