oľko diskutuje.
Vo vzťahu k projektu Martinské hole si treba uvedomiť nasledovné dôležité skutočnosti:
1. Martinské hole sú schátralé, zastaralé, každoročne ubúda lyžiarov a sedačková lanovka na Hole je na konci svojej životnosti.
2. Martin je mesto s asi 12-percentnou nezamestnanosťou. Viditeľne zaostáva za porovnateľnými mestami vo svojom rozvoji a v parametroch, ako je kúpyschopnosť obyvateľstva, priemerný mesačný zárobok na jedného obyvateľa či výška investícií do pracovných príležitostí na jedného obyvateľa. Mesto Martin sa ocitá v ekonomickom závoze, znižuje sa jeho význam na poli cestovného ruchu a kultúry. Tieto trendy sú dlhodobé a očividné posledných asi 5 rokov, keď sa začínajú bezprostredne dotýkať života obyvateľov mesta. Pešia zóna za stovky miliónov, nekonečná rekonštrukcia plavárne za desiatky miliónov, ani „rôzny meter na rôznych investorov„ a politicky „neutrálny a nezávislý„ primátor situáciu mesta nezlepšia a nemenia negatívne trendy, ktoré sú na Slovensku po vstupe do EU anomálne a paradoxné.
Z takéhoto pohľadu sa javí plánovaná vyše polmiliardová investícia zameraná na rekonštrukciu lyžiarskeho strediska na Martinských holiach v inom svetle, zvlášť ak je jediná reálna a čakajúca na realizáciu v tomto a budúcom roku. Ako regionálny politik ju vidím vo svetle vytvorenia nových pracovných príležitostí v sektore ubytovacích a stravovacích služieb, dopravných služieb, v maloobchodnom predaji... Napríklad v neďalekej Oščadnici nechajú turisti v regióne po rekonštrukcii lyžiarskeho strediska za jednu sezónu približne 150 miliónov Sk. Inak povedané, príjem miestnych obyvateľov podnikajúcich v turizme (penzióny, reštaurácie, doprava a podobne) sa zvýšil na 150 miliónov korún za sezónu... Pri dennej návšteve približne 5000 lyžiarov sa môže priamo v lokalite Strání a vlastne v celom Martine ubytovať približne tretina z nich (denný počet približne 1600 prenocovaní), čo v číslach znamená príjem pre mestskú pokladňu na dani za prenocovanie v státisícoch korún, vznik nových penziónov, reštaurácií a predajných plôch v Martine a predpokladané zníženie nezamestnanosti o niekoľko (3 až 5) percent.
Je to nebezpečné, keď mesto podniká
Iný rozmer predstavuje prístup primátora a jeho výkladu kompetencií. Primátor a v jeho zastúpení mesto tu vystupuje ako jeden z podnikajúcich zainteresovaných subjektov. V mene akéhosi „alternatívneho projektu„ (ale skôr len vízie), v ktorom je zainteresované mesto. Považujem za veľmi nebezpečné pre rozvoj regiónu, ak mesto zasahuje do podnikateľskej sféry ako jeden z podnikateľov konkurujúci súkromnému sektoru. Nebezpečenstvo je v tom, že mesto môže podnikateľské prostredie deformovať, tým že disponuje verejnými finančnými zdrojmi a vytvára miestne zákony a dane. Takto môže svoju pozíciu pre podnikanie zvýhodňovať a diskriminovať ostatných podnikateľov v regióne. „Neúspešní“ investori a podnikatelia, ktorí z rôznych príčin „nevyhovovali„ koncepcii primátora, by o tom vedeli povedať svoje. Len nedávny je prípad pivovaru Heineken, pre ktorého účelovo vytvorené daňové zaťaženie na nehnuteľnosti v Martine predstavuje cca 10 miliónov korún. Ak mestský úrad vstupuje priamo alebo spoluúčasťou v súkromnej spoločnosti, či ako 100-percentný akcionár v a.s. do podnikateľských vzťahov, musíme sa opýtať, či z nich profituje verejný sektor a samospráva a ako je zabezpečené dodržiavanie regulárneho podnikateľského prostredia v Martine. Ak by som parafrázoval „rôzny meter na rôznych investorov„ a postup, keď si primátor v mene mesta vyberá jemu vyhovujúcich investorov, je nielen nekorektný, ale aj nebezpečný a poškodzuje Martin ekonomicky. Znamená to, že mesto nielenže nevytvára priaznivé podmienky pre investorov, ale dokonca vykonáva ich selekciu. Inak povedané, namiesto neutrálneho striktného dodržiavania legislatívne určených postupov mesto vstupuje do podnikateľských zámerov investorov s úmyslom zmeniť ich, nemiestne ich hodnotí a preberá na seba kompetencie v rozhodovaní, ktoré mu neprináležia. Stávame sa tak, ako mesto Martin, pre investície neatraktívni a rizikoví.
Pyrhovo víťazstvo
A na záver sa sústredím opäť na meritum veci - lyžiarske stredisko Martinské hole a zastavenie procesu jeho rekonštrukcie primátorom mesta. Pozastavené uznesenie prešlo všetkými relevantnými komisiami mestského zastupiteľstva, vrátane komisie pre cestovný ruch, životné prostredie, ekonomickej komisie. Všetky tieto komisie ho odporučili schváliť a prijať tak, ako bolo navrhnuté. Úrad hlavného architekta mesta Martin vydal súhlas so znením zadania, tak aby mohlo byť mestským zastupiteľstvom prijaté. Investor tým naplnil kompletne legislatívne náležitosti na ďalšie pokračovanie procesu schvaľovania projektu, tak ako to vyžaduje stavebný zákon ako aj všetky týkajúce sa Všeobecne záväzné nariadenia mesta Martin. Primátorova špekulatívna zámienka na pozastavenie platnosti uznesenia jeho nepodpísaním znela na možnú finančnú škodu, ktorú by si investor mohol uplatňovať na meste, pri neuskutočnení projektu. Táto bola odstránená písomným prehlásením konateľa investora a prezentovaná pred opätovným hlasovaním o pozastavenom uznesení v mestskom zastupiteľstve. Napriek tomu sa niektorí poslanci počas hlasovania „stratili„, iní sa zdržali (alebo „boli zdržaní ?„) od hlasovania a primátor môže sláviť svoje malé „Pyrhovo víťazstvo„, ktoré nie je v prospech nikoho. Ani jeho samého.
Aby Martin nebol skanzen
Obraciam sa na vás, vážení občania mesta Martin, sledujte činy regionálnych politikov a „tiežpolitikov„, ich následky a nie ich televízne vystúpenia či verbálnu ekvilibristiku na zasadaniach mestského zastupiteľstva či v „printových médiách„. To, ako sa máte, koľko je v Martine jaslí, materských a základných škôl, aká je ich kvalita, koľko je pracovných príležitostí, či musia mladí z Martina odchádzať za prácou do Írska, Anglicka, Nemecka, koľko máme okružných križovatiek a koľko ľudí opäť tohto roku zahynie na „križovatkách smrti„, koľko je nových hypermarketov a kde je Kaufland, Hypernova a Carrefour, prečo rekonštrukcia plavárne pripomína nekonečný príbeh a stojí viac miliónov ako nová plaváreň, prečo stámiliónová mestská zóna je v permanentnej rekonštrukcii, to nám neurčuje nikto z Bratislavy, ale vami volení vaši zástupcovia v mestskom zastupiteľstve či v kancelárii primátora. Dozrite preto pri najbližších voľbách, aby sa pri dôležitých hlasovaniach „nestrácali„ vaši zástupcovia, aby Martin prestal pripomínať skanzen insitného politika a aby sa svojou prosperitou napojil na okolité prosperujúce regióny – Žilinu, Oravu a Liptov.