Inšpirácia z Martina má svoje poetické pokračovanie aj na západ od Slovenska
Keď v septembri 2003 Literárny klub pri Turčianskej knižnici pripravoval stretnutie mladých autorov a literárnych klubov zo Slovenska, Čiech a Moravy, pravdepodobne nemal nik predstavu, do akej miery bude inšpirovať hostí k podobným podujatiam. O pár mesiacov neskôr, ležala na stole v Turčianskej knižnici pozvánka na Jičínske poetické jaro, kde bol martinský klub jediným zástupcom Slovenska. Medzičasom sa klub rozdelil na dva – Duriu – Literárny klub pri Turčianskej knižnici a Mädokýš. Inšpirovaní výbornou organizáciou, zaujímavým programom, ale hlavne atmosférou sme sa rozhodli pokračovať v jesenných stretnutiach. Literárny klub Duria preto pripravil Martinskú poetickú jeseň 2004. Českí priatelia si z poetickej jari spravili putovné podujatie, a tak sme uprostred apríla mohli byť hosťami Domažlíc a Chodského poetického jara. Vďaka rozdeleniu literárnaho klubu, mal Martin tentoraz dvoch dôstojných zástupcov – Mädokýš i Duriu.
V príjemnej, takmer domáckej atmosfére, sa takmer celé tri dni viedli rozhovory nielen o literatúre, prednášalo sa, recitovalo, spievalo (aj so známym folkovým spevákom Petrom Sedláčkom), stretávalo, čítalo a listovalo v množstve poetického i prozaického materiálu. Najdôležitejším dňom pre všetkých účastníkov bola sobota, keď sa jednotliví účastníci predstavili so svojou tvorbou na zaujímavých miestach mesta Domažlice – Galerie bratří Špillarů, domažlické veže a brány, starý kostol, záhrada Chodského hradu (kde sa čo-to o histórii mesta dozvedeli od historika Míru Ječmínka), ale i parkovisko či cukráreň. Nezriedka svojimi nadšenými a oduševnenými vystúpeniami oslovili nielen domácich, ale i nemeckých turistov.
Nečakaným vrcholom putovania po Domažliciach bolo stretnutie účastníkov so starostom Jánom Látkom v obradnej sieni domažlickej radnice. Keďže spisovatelia sú národ tvoriví a spontánni, okamžite využili netradičné prostredie na realizáciu svadby. Pán starosta sa ukázal ako človek so zmyslom pre humor – a prítomných dobrovoľníkov naozaj naoko zosobášil. Neformálnosť celej akcie podčiarkovali večerné chvíľky poézie a spevu v Chodské rychtě. Každý si povedal, čo chcel, vymieňali sa kontakty, plánovali sa nové stretnutia. Už teraz je jasné, že najbližšie sa všetci starí známi a i noví známi i úplne noví stretnú koncom septembra v Martine. Opojení CHOPOJOM, boli slová Janka Cígera, jedného z početnej martinskej výpravy. Domažlice zdvihli latku zas o čosi vyššie – organizáciou, programom i počtom účastníkov. Medzi rečou zazneli i slová, že ak to takto pôjde ďalej, raz sa stretneme na Strahove. Azda nebude sentimentálne, keď spomenieme, že pri lúčení sa niektorým trochu zaleskli oči. Jednou z najfrekventovanejších posledných viet bolo: „Stretneme sa na jeseň v Martine,„ a my veríme, že Martin sa bude rovnako z tejto návštevy tešiť tak, ako sa tešili Domažlice.
Autor: Bibiana Melišová, Zuzana Vnučáková