Narodil sa v Majcichove (19. mája 1925), no celý svoj dospelý život prežil mimo rodnú obec - veľkú jeho časť práve v Martine, kde sa podieľal na mnohých počinoch rozvoja kultúry, či už ako redaktor závodného časopisu Turčianskych strojární, redaktor matičných časopisov a neskôr ako riaditeľ Vydavateľstva Osveta. Bol iniciátorom i organizátorom mnohých významných podujatí, ba aj onoho snemu kultúrnych vedeckých pracovníkov v marci 1968, ktorý sa postavil proti neschopnosti a skostnatenosti „poučkových„ politikov. K. Horecký i jeho blízki spolupracovníci na to doplatili – tvrdo existenčne. Musel odísť z Martina do českého pohraničia.
V začiatkom tvorby bol Horecký viac samouk, no postupne získal i vysokoškolské vzdelanie. Prvé literárne pokusy mohli čitatelia nájsť hneď po vojne, neskôr i v Pravde, Práci, ale najmä v Matičnom čítaní. V roku 1952 vydal prvú samostatnú knižku V zápase, potom nasledovali ďalšie. Časť z rukopisov sa stratila pri domových prehliadkach. Po roku 1989 sa vrátil do Martina plne občiansky i politicky rehabilitovaný – stal sa dušou malého kolektívu kultúrnych i vedeckých pracovníkov, ktorí sa znova postavili za vrátenie národno-historického postavenia Martina v národnej slovenskej kultúre. Stal sa členom i podpredsedom riadiaceho výboru Rady národnej kultúry a redaktorom vydávaných zborníkov Rady. Pero neoddychovalo ani potom. Výsledkom jeho spisovateľských ambícií sú diela: Zločin kráča Európou, Brechanie na pokojných pocestných, Barónova čierna perla. Spolu s manželkou vychoval troch synov – aj oni pracujú s knihami.
Autor: Jozef Mlynarčík