Článok pokračuje pod video reklamou
Pri návštevách v Martine predseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Tarčák viackrát venoval svoj čas strojárskym fabrikám a strojárskemu učilišťu. Aj minulú stredu navštívil martinské SOUS a jeho prítomnosť sme využili aj na to, aby sme mu položili niekoľko otázok.
To, že v poslednom čase pri návštevách Martina neobchádzate strojárske fabriky a učilište, je skôr iba náhoda, alebo to má znamenať vašu podporu rozvoja strojárstva v regióne v ktorom má bohatú tradíciu?
Má to svoju logiku. Martin bol známy tým, že tu bolo silné a vyspelé strojárstvo. Má tu vybudované veľké zázemie a čo je dôležité, je tu kvalifikovaná pracovná sila. Vývoj ide prudko dopredu. Vieme, že tu mal zázemie ťažký priemysel, ale od „zbrojáriny„ k tradičnej „strojárine„ vôbec nie je ďaleko. Preto je veľmi dobre, že to, čo tu má tradíciu, sa uberá týmto smerom. A je ozaj skvelé, že sú tu takí ľudia ako v martinskom SOUS, ktorí chcú žiakom ponúknuť to, čo je pri výučbe momentálne najmodernejšie. To je správna cesta, lebo už vôbec neplatí, že čo je nepotrebné vo výrobe, bude dobré v škole.
Pri Žiline sa stavia nová automobilka a Turiec má tiež nádej profitovať z tejto investície. Ako môžete z pozície svojej funkcie pomôcť, aby sa tu ďalej rozvíjalo, čo je tradičné?
Už sa to sľubne rozvíja. Pri Martine je fabrika, ktorá sa už etablovala v Turci. Bol som sa vo Volkswagene pozrieť, aby som videl, ako sa tam pracuje a keďže aj v minulosti som mal možnosť vidieť viacero fabrík, môžem povedať, že sa to už ani nedá porovnať. Dnes je vo fabrikách iná pracovná kultúra, iná technická vyspelosť. To, ako sa ešte nedávno pracovalo v „masti„, to už pomaly budeme vidieť iba vo filmoch. Pevne verím, že aj spomínaná KIA príde s najmodernejšiou technikou, technológiou. Vôbec nie je náhoda, že sa tu začína rozvíjať priemysel. Koreň je zasadený v ľuďoch. Predsa, čo tu bolo, zasa nemá k tomu súčasnému ďaleko, len s podstatným rozdielom, že sa už reaguje na trendy, ktoré sú dnes v priemysle nosné. Nemám obavu o to, či sem prídu ďalšie investície, lebo sú pre to vytvorené všetky predpoklady. Ale rovnako si nerobím ilúzie o tom, že tu všetky firmy budú 50, alebo dokonca100 rokov. Ale určite tu zostanú nejaké to desaťročie. My ale musíme počas tohto obdobia porozmýšľať, ktorým smerom sa budeme ďalej uberať. Máme to šťastie, že ten smer nám určuje aj pohľad cez okno.
Myslíte na prírodné bohatstvo severného Slovenska?
Áno, podľa mňa sme predurčení, že raz, neviem za koľko, či dvadsať alebo tridsať rokov, budeme atraktívnou lokalitou pre cestovný ruch. Budú k nám chodiť za oddychom turisti z Nemecka, Francúzska a iných kútov Európy a sveta.
Je to len vaše presvedčenie, intuícia, alebo máte konkrétne zámery?
Aby sa tak stalo, je prioritou vybudovať komunikačné siete. Kým nebudú, darmo budeme mať vybudované akékoľvek rekreačné komplexy. To vieme. Preto sme naše úsilie v kraji zamerali práve na zlepšenie stavu ciest. Ide o komunikácie, ktoré sú v správe samosprávneho Žilinského kraja – cesty druhej a tretej triedy. Chceme rokovať aj s pánom predsedom vlády a s ďalšími ministrami, aby k tomu prispeli. Keď už tu budú nasadené stroje, bolo by dobre dať do poriadku aj cesty prvej triedy. Takých ciest máme v kraji až vyše 500 km. Treba nájsť nejakú súhru. No a najdôležitejšie je dať na papier víziu budúcnosti, založenej na cestovnom ruchu, aby tento región, ktorý je fantastický a nič krajšieho som nevidel, sme ponúkli iným, aby ho mohli objavovať a spoznávať. Som rád, že sa ujala moja myšlienka, ktorú sme začali rozvíjať ešte tesne pred mojou nehodou pri stretnutí s hejtamnom z Ostravy a maršálkami z Katovíc a Krakova, ktorej cieľom je vybudovať silný štvoruholník. Má to istú logiku. Ostrava je banská, Katovice strojárske, Krakov kultúrny a možno poľnohospodársky a my sme zasa predurčení, aby sme ponúkli tu štvrtú sféru, ktorou je cestovný ruch a služby. Niečo sa už premietlo aj do konkrétnych krokov, veď z poľskej strany k našim hraniciam už išli milióny do infraštruktúry. Som rád, že aj my im už ideme oproti.
Martin je ale rovnako aj mestom kultúry, okrem iného aj s bohatou divadelnou tradíciou. Roky sa pracuje na rekonštrukcii budovy Národného domu, v ktorom má scénu Slovenské komorné divadlo. Aký podiel má na tejto investícii Žilinský samosprávny kraj a ako môžete ešte pomôcť, aby bolo divadlo čo najskôr dokončené?
Pomáhame a aj budeme pomáhať, kým nebude všetko dokončené. Už sa na stavbe preinvestovali značné prostriedky. Nachádzame pochopenie aj u politikov a verejných činiteľov. Som veľmi rád, že pochopenie nachádzame aj u samotného predsedu vlády, ktorý tiež istým spôsobom prispieva k tomu, aby sa divadlo dokončilo. Myslím si, že túto stavbu už čaká len krátke obdobie od dokončenia a dania do užívania nielen Turčanom, ale celému Žilinskému kraju. To, čo sme si roky zbožne želali, začína dnes mať už reálnu podobu. Som presvedčený o tom, že na rok by sme sa už mohli stretnúť pri symbolickom strihaní pásky.
Nie ďaleko sú voľby do samosprávnych územných celkov. Budete v nich opäť kandidovať na funkciu predsedu Žilinského kraja?
Áno, budem, lebo v tom období, keď som nemohol vykonávať funkciu, veľa ľudí, kamarátov a známych, sa zaslúžilo o to, aby všetko išlo tak ako má ísť. Som rád, že myšlienky, o ktorých sme predtým spolu hovorili, sa už začínajú realizovať. Nakoniec, verejnosť to všetko bude mať možnosť zhodnotiť. Nebolo toho málo, čo sme vykonali, ale o tom všetkom chcem hovoriť až potom, keď sa budem znova uchádzať o priazeň voličov.
