Ako si sa dostala k folklóru, viedli ťa k nemu odmalička rodičia?
K folklóru ma priviedla moja pani učiteľka Gabika Očkajová, ktorej som ako štvorročná zaspievala na obede v jedálni nemeckú a ruskú pesničku. Zobrala ma na skúšku do DFS Lúčik a odvtedy som tam. Moji rodičia ma od začiatku veľmi podporovali, vozili a trpezlivo ma čakali na každej skúške.
Ste hudobnícka rodina alebo si doma jediná s takýmto výnimočným talentom?
V rodine som jediná, ktorá sa venuje spevu a tancu, ale možno moja láska k
Kto je Natália Lettrichová?
Natália Lettrichová spieva a tancuje v DFS Lúčik od štyroch rokov. Vďaka svojmu veľkému talentu zbiera jedno ocenenie za druhým. Trikrát sa zúčastnila Národného kola Slávik Slovenska, kde dvakrát získala druhé miesto a raz tretiu priečku. Je dvojnásobnou víťazkou Talentu Havířov, víťazkou Hlasu Slezska, finalistkou prestížnej súťaže SanRemo Junior, víťazkou košickej Hviezdičky, získala viackrát zlaté miesto v súťaži Top fest Talent a mnoho ďalších ocenení. Okrem toho štrikuje, háčkuje, maľuje a stále niečo kreatívne tvorí. Miluje zvieratá, venuje sa jazde na koni. Jej veľkým snom je tancovať v Lúčnici.
folklóru pramení z dedovej strany, ktorý pochádza z Terchovej.
V súčasnosti je veľmi vzácne, ak sa mladí ľudia venujú ľudovému umenie alebo folklóru. Čo máš na tom najradšej, prečo ťa to baví?
Páči sa mi zachovávanie našich starých tradícií a naše kroje. Veľmi rada cestujem s celým súborom na rôzne folklórne festivaly, kde je veľká zábava a dobrá nálada, no najradšej spievam naše krásne ľudové piesne.
Kto ťa prihlásil ako sólistku do televíznej súťaže Zem spieva?
Prihlásila ma moja pani učiteľka Gabika Očkajová, ktorá mi od začiatku verila.
Aké si mala pocity, keď si mala predstúpiť pred porotu a všetky tie televízne kamery?
Veľmi zmiešané. Bol tam strach, rešpekt, ale aj radosť. Porota bola, našťastie veľmi milá a to ma upokojilo. Keď stojíte na javisku, tak kamery okolo seba vôbec nevnímate. Snažíte sa čo najviac sústrediť a užiť si daný okamih. Samozrejme, po vystúpení všetko z človeka opadne. Bol to krásny pocit.
Čo si prežívala, keď si postúpila do semifinále, verila si, že sa to môže stať?
Ani vo sne by mi nenapadlo, že by som mohla postúpiť. Keď vyhlásili moje meno, rozplakala som sa od radosti. Bolo to niečo nádherné a výnimočné. Vtedy som si uvedomila, že všetky tie hodiny v Lúčiku mali obrovský zmysel. Chcela som objať celý svet.
Aj si pred účasťou v súťaži častejšie trénovala?
Po skúške v súbore som ešte ostávala s pani učiteľkou v triede a nacvičovali sme moje piesne do televízie. Asi trikrát do týždňa.
S akou piesňou si predstúpila pred porotu?
Keďže v Turci nebol takmer sto rokov žiadny folklór, bolo veľmi ťažké nájsť piesne do relácie. Nakoniec mi pani učiteľka vybrala krásne Jánske piesne z Ratkova.
Prezraď, kto ťa povzbudzoval v publiku?
Podporovali ma moji rodičia, starí rodičia, môj braček Filipko, ale aj dievčatá zo súboru, ktoré mi vyrobili transparent. Začo im ďakujem, lebo ma to veľmi potešilo.
Semifinále súťaže ťa čaká 7.marca, ako to prežívaš? Trénuješ, stresuješ alebo to celé nechávaš na šťastie?
Keďže som postúpila do semifinále, museli sme zmeniť aj piesne, takže teraz sa učím pesničky nanovo. Skúšam ich s pani učiteľkou dvakrát do týždňa. Zatiaľ sa nestresujem, mám pocit, že mám ešte dosť času. No týždeň pred vystúpením to určite príde. Veď vysielať sa to už bude naživo.
