Keď v Sučanoch konečne chceli nakopnúť tréningový proces, hneď ho aj museli zakázať. Športový život bol v kluboch približne tri týždne úplne zastavený a všetci predpokladali, že sezóna 2019/2020 sa predčasne skončí. Tieto očakávania sa žiaľ naplnili.
Futbal je len koníček
Futbalisti Turčianskej Štiavničky sa naposledy spolu stretli 8. marca, keď odohrali prípravný duel proti Bystričke, v ktorom zvíťazili 1:0. Potom u do ich ďalších plánov zasiahol koronavírus.
„Tréningový proces sme zastavili a čakali, čo sa bude diať. Všetkých nás zrušenie súťaže mrzí, no na tejto úrovni je futbal koníčkom a nemá žiadny význam riskovať zdravie chalanov či ich blízkych,“ tvrdí tréner Tibor Rataj.
V klube zvažovali, či sa nerozdelia na menšie skupinky a nespravia aspoň nejaké kruhové tréningy, ale nakoniec aj od toho upustili. Keďže sa nevdelo, ako bude vyzerať futbalová jar, na mŕtvom bode zostali i rozbehnuté rozhovory s prípadnými posilami.

„Dohodli sme sa, že počkáme čo bude. Hosťovanie za jedného hráča stojí našu kasu 500 eur a ak potrebujete takýchto hráčov viac, dostanete sa na slušné číslo. V prípade, že sa hrať nebude, tak zrejme prídete o dosť vysokú sumu bez toho, aby hráč kopol do lopty,“ hovorí kouč.
Bývalý výborný futbalista zrušenie súťaží očakával a najreálnejší sa mu zdal scenár predčasného ukončenia ročníka.
„Dúfam som, že je to zbytočne pesimistický pohľad, no žiaľ o zvyšok aktuálnej sezóny prídeme,“ povzdychol si Tibor Rataj.
Osud netreba pokúšať
Tím Turčianskych Teplíc mal po prípravnom stretnutí proti Dražkovciam, ktoré vyhral 5:3, na utorok 10. marca naplánovaný tréning. Ten sa však už neuskutočnil.
„Nebolo nad čím premýšľať. Zrejme by sa v tom čase dali nájsť medzery v obmedzeniach, no pre pár tréningových hodín navyše sa určite neoplatí pokúšať osud,“ rozumne argumentuje Anton Görög, kouč mužstva z horného Turca.
Svojim zverencom pripravil návod, podľa ktorého môžu na sebe pracovať individuálne. Určil v ňom predovšetkým množstvo a rozsah tréningových jednotiek.
„V zime chalani pracovali svedomito a bola by veľká škoda a všetko prísť. Takto sa pokúsime zachrániť aspoň niečo.“
Cez prestávku získal klub na hosťovanie z Fomatu Radovana Arvensisa a tiež Tomáša Sviteka z Turčeka. Rozbehnutý je aj príchod Edurada Kovalčíka, ktorý už v minulej sezóne obliekal dres Teplíc. Spomínané posily však v najbližších mesiacoch na trávnik nevybehnú.
„Ak mám byť úprimný, dalo sa to čakať,“ povedal Anton Görög.
Urobil správny krok
Rovnako ako pre Štiavničku a Teplice aj pre Vrútočanov bol posledným bodom zimy prípravný zápas, pričom na následnom utorkovom tréningu, ktorý mal byť 10. marca, sa už nestretli.
„Nemalo žiadny význam špekulovať, pričom udalosti ďalších dní potvrdili, že to bol krok správnym smerom,“ uvažoval rovnako ako jeho kolegovia šéf vrútockej lavičky Peter Žabka.
Mužstvo prebral až v druhej polovici januára, takže zimná príprava sa začala s oneskorením. Vtedy však ešte netušil, čo príde pred jej koncom.
„To, že sa oneskorí začiatok prípravy, sa stáva, ale to, že sa preruší tesne pred vyvrcholením, si zrejme nepamätajú oveľa väčší trénerskí matadori ako ja.“
V druhej polovici januára a vo februári sa mu podarilo tím solídne pripraviť po kondičnej stránke, ale na ďalšie veci už čas nezostal.
„Chceli sme ešte popracovať na taktike, systémových veciach,“ pokračuje.
Vrútkam sa podarilo vyriešiť brankársku otázku a na tento kľúčový post získali skúseného gólmana Tomáša Machoviča. Klub získal i Mateja Lukáča, ale či si ho v kádri nechá, je ešte otázne. Na najzásadnejšiu otázku však už odpoveď poznáme.
„Aj keď sme po jeseni poslední, takto som si záchranu nepredstavoval. Je škoda, že sa o svoj osud nepobijeme na ihrisku,“ zhrnul Peter Žabka a priznal, že predčasné ukončenie sezóny nebolo pre neho prekvapením.
Toto si nikto neželal
Sučany boli počas zimy v špecifickej situácii. Dlho sa zdalo, že sa im nepodarí zložiť káder na odvetnú časť súťaže. Paradoxne, keď začali súpisku skladať, začali platiť obmedzenia v súvislosti so šírením koronavírusu.
„Konečne sa nám podarilo naštartovať tréningový proces a hneď vzápätí sme ho museli zakázať,“ povzdychol si tréner Stanislav Petrík.
V neistej situácii, v ktorej sa mužský celok Tatrana v úvode roka nachádzal, sa môže zdať, že okolnosti zahrali Sučanom do karát.
„Dalo sa to očakávať, no nikto si to neželal. Zostať tak dlho bez futbalu je väčšia rana, ako vypadnutie do prvej triedy. Ľúto mi je predovšetkým mládežníkov, ktorí veci okolo až tak neriešia a sú sklamaní z toho, že nemôžu hrať futbal,“ dodal Stanislav Petrík.