Ako by ste stručne predstavili vašu obec človeku, ktorý by do nej prišiel prvý raz?
Že zavítal do prekrásnej prírodou ovenčenej dedinky, ktorej ja hovorím „Raj na zemi„. Kde bývajú nádherné slnečné letá, ale hlavne dlhé rozprávkové zimy a aj keď prší, je to krásne. O tom, že sa nemýlim, svedčia návštevy niekoľkých stoviek, ba až tisícok turistov, ktorí k nám ročne zavítajú a ktorí sa potrebujú aspoň na pár hodín vzdialiť od ruchu miest či priemyselných zón a nadýchať sa čerstvého, exhalátmi nezamoreného vzduchu.
Turček je rozdelený na hornú a dolnú časť, ktoré boli kedysi samostatné. V obci žijú aj obyvatelia dvoch národností - slovenskej a nemeckej. Ako sa vám darí takto rozdelených obyvateľov zjednocovať?
Skutočne, keď sa vrátime do histórie, našu obec tvorili dve obce Horný a Dolný Turček sa do roku 1946 boli bohato osídlené, mali do tritisíc obyvateľov. V roku 1951 sa zlúčili do jednej obce, ktorá dostala názov Turček. Je pravda, že Turček bol od svojho vzniku nemeckou obcou a dodnes tu žijú občania nemeckej národnosti. Okrem nich a Slovákov máme v obci aj občanov rómskej národnosti. Ja sa o nich veľmi nerada vyjadrujem ako o Rómoch alebo Cigáňoch, pretože ich považujem za rovnocenných občanov našej obce, ktorí majú rovnaké práva, ale aj rovnaké povinnosti. Takže vo vzájomnej zhode tu žijú nie dve, ale až tri národnosti a všetci sa rovnako zapájajú do diania v obci, či už sú to kultúrne, športové alebo iné podujatia. Z kultúry by som chcela spomenúť, že sme snáď jediná obec v Turci, kde pracuje divadelný krúžok rómskych detí „Pramienok„- pod vedením Eleonóry Filipčanovej, ktorý však navštevujú aj deti z iných ako rómskych rodín. Vlani sa so svojou divadelnou hrou „Gašparko a obrovská ploštica„ zúčastnili prehliadky rómskych detských divadelných súborov v Bratislave a potom reprezentovali Slovensko na Dňoch slovenskej kultúry v Prahe. Zo športových aktivít, kde sa taktiež zapájajú občania všetkých národností spomeniem futbal a šachový oddiel. Ten vedie netradične žena - Anna Hrivnáková. Nakoniec musím podotknúť, že rozdiely v národnostiach nerobíme, ani čo sa týka zamestnanosti. V obci máme toho času 63 nezamestnaných, z ktorých 38 pracuje na malých obecných službách, kde jednotne prikladajú svoje pracovité ruky k tomu, aby sa naša obec zveľaďovala do krásy.
Ako ovplyvnila výstavba vodnej nádrže a jej existencia život v Turčeku?
To je otázka! Pomaly a isto zabúdame na rušné dni a mesiace spred 12 rokov, keď občania na vlastnej koži cítili, čo je to výstavba takého veľkého diela. Vo dne, v noci nespočetné množstvá áut a streľby v kameňolome tri roky pravidelne rušili oázu ticha v tejto dedine. Medzi vedením obce a občanmi často dochádzalo aj k malým sporom, pretože dlhodobo napnuté nervy niekedy povolili. Je však nepopierateľné, že výstavba vodnej nádrže priniesla našej obci obrovské pozitíva. Aj keď ich nie je možné všetky vidieť, pretože veľká časť investícií sa nachádza v zemi, ako je kanalizácia, ČOV, káblová televízia, plyn, nové cesty či chodníky. Môžeme sa hrdiť tým, že sme obec, ktorá má, čo sa týka infraštruktúry, všetko. Dnes môžeme s pokojným svedomím povedať, že vodná nádrž zapadla do koloritu obce, ako by tu bola celé desaťročia a je jej ozdobou.
Obyvatelia Turčeka čiastočne inklinujú k iným regiónom (Kremnica, Handlová a ich okolie), kde mnohí z nich pracujú. Nakoľko sa cítia ako Turčania?
Je historicky známe, že Turček založili nemeckí osídlenci z Kremnice, ktorí ťažili zlato v našich horách a potrebovali vodu pre bane v Kremnici. Bolo teda vždy samozrejmosťou, že Turček, ako jedna z obcí regiónu Hauerland, historicky aj spádovo inklinovala ku Žiarskej kotline. Zmena nastala až v 50. rokoch 20. storočia, keď Turček bol pričlenený do okresu Turčianske Teplice. Týmto krokom nastala zmena orientácie v zamestnanosti i zdravotnej starostlivosti na smer Martin a Turčianske Teplice. Obyvatelia Turčeka sa spontánne začlenili do „Turčianskej záhradky„ – teda cítia sa Turčanmi. Dnes približne po 60 rokoch môžeme smelo povedať, že sotva niekoho z nich napadne, aby sa to vrátilo späť, skôr naopak, dnes keď VÚC Žilina regionálne rozdelil rýchlu zdravotnú pomoc a začlenil obec Turček do Kremnice, občania s tým nesúhlasia. Chcela by som podotknúť, že aj keď sa stretávam v Turci s názorom Turčanov, že sme posledná obec v Turci, ja to vidím aj s mojimi občanmi inak – sme prvá obec z južnej strany „Turčianskej záhradky„.
Turček leží v krásnom prostredí medzi horami, ktoré je predurčené pre rekreáciu a turistický ruch. Aké sú možnosti rekreácie v Turčeku?
Za posledných 15 rokov sa vybudovalo v obci 108 rekreačných lôžok (rekreačné zariadenie Natur, Tatranclub, Penzión Dom kultúry, Penzión Líza). V súčasnosti sa dokončuje motel v časti Dolný Turček a niekoľko lôžok na rekreáciu sa nachádza aj v súkromných chalupách, ktorých máme v oboch častiach obce 62. Turistom môžeme ponúknuť okrem prekrásnych turistických chodníkov, cyklistických trás aj nádherné miesta, ako je stred Európy s kostolom sv. Jána Krstiteľa, pri ktorom v katastri obce Turček je postavený Kláštor bratov menších kapucínov. Veľkolepé dielo – VN Turček, lokalitu Salaš v Hornom Turčeku, kde v lete sa môžete pokochať nádhernou prírodou a chovom oviec, a v zime si zalyžovať na bežeckých tratiach. Ďalej sa v obci nachádza lyžiarsky vlek, športový areál. V okolí obce – lyžiarske strediská – Krahule a Skalka a v neďalekej Kremnici termálne kúpalisko, historické pamiatky a múzeum.
Ako bude podľa vás vyzerať obec v budúcnosti?
Nielen ja, ale všetci obyvatelia našej malebnej dedinky, si prajeme do budúcnosti aby nám zostala taká, aká je, aby ju nerušili vplyvy mestských civilizácií, aby nám z roka na rok rástla do krásy a aby sa sem všetci ľudia, nielen tí, ktorí sa tu narodili, ale naozaj všetci veľmi radi vracali.
