Spriaznení hudbou

oty a kúsok ďalej položené zobcové flauty. A to ešte nie je všetko, lebo, ako sa dozvedáme od panej domu, v tejto rodine sú ešte v permanencii aj husle. Sme na návšteve v rodine Stračinovcov, v rodine, kde súčasťou každodenného života je – hudba.
Život prináša rôzne príbehy, a akoby osud tak chcel, Ľubomír Stračina z Turčianskych Teplíc (rodák od Žiaru nad Hronom) a Margita (vtedy ešte Krausová) z Turčeka sa pred rokmi zoznámili práve vďaka hudbe.
„My sme sa s manželom zoznámili v kostole v Turčianskych Tepliciach, kde viedol mládežnícky spevokol„, hovorí pani Stračinová. „Ja ako študentka som mala záujem o niečo podobné, a tak sa naše cesty skrížili. Začala som spievať, on hrával na gitare a začala sa naša spolupráca. Poldruha roka sme spolu chodili a potom sme túto peknú súhru potvrdili sviatosťou manželskou...„
Odvtedy manželov Stračinovcov spoznával postupne celý Turček. Mladá kresťanská rodina si nechcela svoju záľubu nechať pre seba, občas spestrila bohoslužby svojim spevom a muzikou, a tak postupne získavali ďalších rovesníkov a priateľov pre spoločné muzicírovanie. Pridali sa Rusnákovci a ďalší a v turčeckom katolíckom kostole zneli chrámové piesne zaujímavo aranžované a upravované Ľubomírom Stračinom. Pred desiatim rokmi vytvorili tú základnú skupinu ľudí, ktorá potešovala svojich spoluobčanov spevom na Vianoce a ďalšie cirkevné sviatky. „Snažíme sa, aby sa kultúrna úroveň v obci trošku zdvihla, čo je vlastne zápas o ľudí. Na pôde kresťanskej to nie je ľahká vec, pretože dnešná mládež je dosť pasívna, čaká, kto jej čo dá, ale postupne sa to darilo a dnes už býva naša obývačka, kde spoločne skúšame, plná ľudí a samozrejme hudby. Býva nás tu niekedy aj vyše dvadsať..., hovorí pani Margita. A jej manžel dodáva: „Veľmi si vážim ľudí, ktorí si nájdu čas, a aj po ťažkej práci prídu, aby sme spoločne urobili niečo pekného. A zo všetkého najviac ma teší ten úsmev na tvárach všetkých, keď sa večer rozchádzame...„
Postupne sa nielen úroveň, ale bohatosť programov, ktoré skupina spevákov a hudobníkov okolo mladého manželského páru pripravovala, zväčšovala a dnes už celá obec pozná ich koledy, vystúpenia ku dnu matiek, ale najmä vianočné programy, v tom poslednom napríklad vystúpili aj občania Turčeka, od tých najmenších po tých najstarších. Teraz plánujú oživiť tradíciu hodov...
Dom Stračinovcov ožíval postupne nielen piesňami, ale najmä detským džavotom. Narodil sa Jakub, po ňom hneď Andrea, o ďalší rok Alžbeta a trochu s väčším odstupom rokov malý František. No ako by to bolo, keby z malých Stračinovcov nevyrástli hudobníci, keď tóny ich sprevádzali už od kolísky každý deň. A ukázali aj veľký talent, ktorý sa pod vedením známych hudobníkov a pedagógov Tumovcov z Vrútok rozvíjal a rozvíja naďalej. A tak vzniklo ďalšie spojenie, takpovediac rodinný orchester Stračinovcov, ktorý často dopĺňajú (a hudobne aj vedú) obetaví Tumovci. Dnes už spriatelené rodiny... A muzikantský prím v rodine pomaly preberajú deti. Pani Margita s hrdosťou hovorí: „Dnes už oni sú aktívnejší, chodia na rôzne súťaže, zdokonaľujú si svoju zručnosť a získavajú skúsenosti. Už sú muzikantsky jednoznačne pred nami, z čoho máme veľkú radosť...„
A tak zrejme ešte veľmi dlho sa z domu „pod múrom„ budú ozývať tóny a hlasy. Manželia Stračinovci vedno tvrdia - neprestaneme. „Nevieme si predstaviť náš život bez hudby a určite ani naše deti. Nás hudba všetkých spojila a berieme to ako dar, ktorý sme dostali do Boha, a sme povinní ho rozvíjať a obdarúvať ďalších.„