Kamaráti z Kamaráta snívajú (v noci)

to klasickej hry mali svojím podnetom starší členovia súboru, najskôr to vyšlo od dievčat. Netreba sa im veľmi čudovať. Je to naozaj s obľubou hrávaná komédia - v profesionálnych divadlách i amatérskych súboroch. Veď je plná zábavných zámien, z toho pochádzajúcich zmätkov a následného humoru i napätia. Je ale tiež o láske mileneckých dvojíc, ktorým sa do lásky v tajuplnom deji „montuje„ právoplatne zapojená ríša škriatkov a víl. Toto všetko, takéto javiskové statky-zmätky, nacvičovali mladí v aktuálnej sezóne, navyše vo viacerých altarnáciách. Dôvod bol jednoduchý, išlo o to, aby si zahrali najmä všetky dievčence, ktoré netúžili ani náhodou „pauzovať„. Pracovali už tradične pod pedagogickým vedením dlhoročnej nestarnúcej vedúcej Milky Hajdúchovej. (Ako to len tá teta robí, že vydrží, há?)
Celkom po prvý raz sa chlapci a dievčatá v súbore Kamarát stretli pri réžii s herečkou Slovenského komorného divadla Martin Ľubkou Krkoškovou, ktorá režisérske skúsenosti v ochotníckom divadle získavala spoluprácou so Znievskym rados/ť/dajným divadlom z Kláštora pod Znievom. Odtiaľ prišiel zahosťovať v úlohe Hermiinho otca Igor Mikula.
Najdôležitejšou novinkou pri nacvičovaní Sna noci... v súbore Kamarát je fakt, že kolektív má na javisku tradíciu dlhé desaťročia pracovať v duchu improvizácie a uvoľnenosti v hre. Tentoraz k tomu účinkujúci kamaráti pridali metódu interpretačného divadla. Okrem prirodzeného javiskového pohybu a tvorivého prístupu pri vytváraní situácií a vzťahov teda využívajú klasický text hry ako základný výrazový prostriedok inscenácie. Najmä dievčatá a chlapci v prvom obsadení ústredných dvojíc komédie - Helena (Veronika Olexová), Hermia (Katka Donáthová), Lysander (Juraj Húdry), Demetrius (Ján Olexa), spolu s Pukom (Maroš Búň) priniesli zaujímavé výkony. (Podobne tvorivo vyšla aj druhá premiéra v alternácii s Martinou a Nicolkou Agricolovými, Zuzkou Tavelovou, Tomášom Kulichom...) Herci stvárnili svoje úlohy so zmysluplným zvládnutím tak textu, ako nemali problémy ani so vzájomnými vzťahmi. Tvorivo tiež pracovali v prepojení so štandardne dobre zvládnutým, ľahučko uvoľneným pohybom. Súbor sa s takýmto novým, viac na texte položeným, prístupom vyrovnal so cťou. Predsa však netreba zabudnúť na úskalia, z ktorých vari najvýznamnejšie sú - možná strata hravosti, improvizácie, ľahkosti, takej charakteristickej práve pre tento dlhé roky kvalitný, úspešný a tvorivý DDS Kamarát.
Kamaráti si tohtoročným Shakespearom na svoju žiadosť, podľa výberu kolektívu a osobným zaujatím, položili odlišnú latku ako doteraz. Nepodliezli ju, do budúcnosti však môže cesta týmto smerom byť podstatným odbočením od dlhodobo pestovanej poetiky spontánnej hravosti, báječnej schopnosti improvizácie, takej vlastnej generáciám mladých martinských Kamarátov. Osobitá tvorivosť, improvizačný talent a herná uvoľnenosť sú značkou best kvality zvanej DDS KAMARÁT. Neodmysliteľne patria k chlapcom a dievčatám tohto súboru, v zotrvačnom náznaku aj v tohtoročnom shakespearovskom Sne noci svätojánskej.