Na európskom šampionáte v Barcelone obsadila Lcia Hrivnák Klocová v behu na 800 metrov fantastické štvrté miesto. V tom čase to bolo najlepšie umiestnenie slovenskej atlétky v ére samostatnosti na ME. V roku 2017 sa dokonca rodáčka z Koštian dočkala dodatočného udelenia cenného kovu. Marii Savinovovej, ktorá v Barcelone osemstovku vyhrala, totiž na základe údajov z biologického pasu dokázali užívanie zakázaných prostriedkov. Dopingová hriešnica z Ruska tak prišla o zlato a martinská atlétka sa posunula na stupne víťazov.
„Som rada, že medaila po toľkých rokoch doputovala ku mne. Je však dosť smutné, keď vás takýmto spôsobom ukrátia o krásne chvíle, ktoré si môžete naplno užiť len v reálnom čase,“ opísala Lucia Hrivnák Klocová zmiešané pocity po tom, ako sa dodatočne stala bronzovou európskou medailistkou.
Teraz sa ale už posuňme v čase dozadu a zaspomínajme si, čo sa pred desiatimi rokmi dialo na tartanovej dráhe Olympijského štadióna na Montjuicu.
Finále zaručilo sezónne maximum
V devätnásťčlennej slovenskej výprave, ktorá cestovala na európsky šampionát do Barcelony a bola najpočetnejšia v ére samostatnosti, si skvele počínala aj martinská atlétka Lucia Klocová. V rozbehu si vytvorila sezónne maximum 1:59,31 min a piatym najlepším časom sa kvalifikovala medzi posledných osem. Vo finále ju od stupňa víťazov delilo 9 stotín sekundy a po skvelom finiši skončila nakoniec štvrtá.
Zlomila prekliatie
Pre sympatickú Martinčanku bolo finále na vrcholnom fóre dlho zakliate. V semifinále skončila na dvoch olympiádach (2004, 2008), štyroch svetových šampionátoch (2003, 2005, 2007, 2009) i vo svoje premiére na majstrovstvách Európy (2006).
V Barcelone sa jej čakanie skončilo. V najrýchlejšom druhom rozbehu síce skončila až štvrtá, ale sezónne maximum 1:59,31 jej zabezpečilo postup medzi osem najlepších bežkýň na 800 m v Európe.

„Desaťročná práca konečne priniesla svoje ovocie. Dúfam, že pred finále som sa príliš nevyšťavila,“ zareagovala tesne po dosiahnutí životného úspechu slovenská reprezentantka a dodala: „Spravím všetko pre to, aby som vo finále bežala ešte lepšie.“
Semifinále organizátori zrušili
Deň pred štartom pretekov sa však Lucia musela vysporiadať s nečakanou zmenou. Do súťaže sa prihlásilo len 24 osemstovkárok, a tak organizátori rozhodli, že zrušia semifinále a o finále sa bude bojovať priamo v rozbehoch. Z každého z troch behov prvého kola postupovali prvé dve bežkyne priamo a osmičku finalistiek doplnili najlepšie dve s časom.
„S týmto sme nepočítali. Rozbeh ma mal dostať do optimálnej teploty, veď vyše dvadsať dní som nebežala ostrú osemstovku. Zrazu všetko padlo, ale na čas okolo 1:59 som si trúfala,“ prezradila zverenkyňa Pavla Slouku.
Pomalší začiatok, ale skvelý finiš
Svoje prvé veľké finále seniorskej kariéry Lucia Klocová zvládla. Dvadsaťšesťročná Martinčanka po prvom z dvoch štyristometrových okruhov uzatvárala so španielskou veteránkou Mayte Martínezovou osemčlenné pole pretekárok. V druhej časti pretekov sa však postupne začala posúvať dopredu. Vo skvelom finiši predbehla v cieľovej rovinke Češku Lenku Masnú aj Britku Jemmu Simpsonovú. Na predstihnutie ďalšej britskej spolufavoritky Jennifer Meadowsovej na bronzovej pozícii jej už nezostal čas.

„Po prvý raz sa mi stalo, že som sa od úvodu netrápila. Minimálne 790 m som si dnes naplno užívala. Celkovo musím byť so svojím účinkovaním na šampionáte veľmi spokojná,“ povedala tesne po finiši osemstovky, ktorú Klocová zvládla za 1:59,48 min.
Maličký krôčik od spokojnosti
Ešte pred štartom slovenská reprezentantka povedala, že si chce vylepšiť tohtosezónne maximum z barcelonského semifinále (1:59,31), ale trúfala si aj na osobný rekord (1:58,51). Ani jedno sa jej síce nepodarilo, napriek tomu bola na Olympijskom štadióne na Montjuicu veľmi blízko druhého slovenského medailového zisku na ME 2010. Na novú majsterku Európy Rusku Mariu Savinovovú (1:58,22) a striebornú Holanďanku Yvonne Hakovú (1:58,85) reálne nemala, ale od bronzovej halovej vicemajsterky sveta z Dauhy 2010 a vlani bronzovej na MS v Berlíne Jenny Meadowsovej z Veľkej Británie ju delilo iba 9 stotín sekundy.
„Mám pocit, ako keby som skončila ôsma. Ak prehrať, tak poriadne, a nie o stotinky. Bronz bol strašne blízko. Čo sa týka taktiky, bola zvolená správne. Čakala som rýchlejší beh, tempo bolo prijateľné.“