Malé víťazstvo nad nudou

, v ktorom zasiahne aj láska a človek získava späť svoj život i slobodu. Takto rozohráva svoje tanečné divadlo skupina, ktorá si hovorí Golden Hearts a ktorá v týchto dňoch štartuje svoje predstavenia pre turčianske školy. Sformovala sa minulý rok vo Vrútkach a od iných sa líši najmä tým, že na vyjadrenie deja využíva írsky step. Fenomén írskych tancov sa na Slovensku živí predovšetkým vďaka početným vystúpeniam známych Lord of the Dance. A práve tento súbor bol na začiatku nadšenia mladých Vrútočanov. Hovoria o tom vedúca a choreografka skupiny Eva Ťaptíková a jeden z jej hlavným protagonistov Pavol Titurus.
Takže, popíšme si ten začiatok...
E.P.: Je prozaický. V televízii sme videli vystúpenie Lord of the Dance. Nadchlo nás to. A začali sme uvažovať o tom, že by nebolo od veci dať dokopy mladých ľudí u nás a pokúsiť sa prebiť nudu a sformovať súbor, ktorý sa bude orientovať na írske tance.
Mali ste dovtedy nejakú tanečnú skúsenosť?
E.Ť.: Tancovala som spoločenské tance, ľudovky a mažoretky. Peter je úplný nováčik. Napriek tomu sme chceli dokázať, že to pôjde. Chuti sme mali dosť.
Takže, žiadne kurzy írskych tancov, žiadne inštruktáže, žiadne stáže?
E.Ť.: Nič také. V Čechách sme si kúpili kazetu s Lord of the Dance, začali sme trénovať kroky. Chcelo to predovšetkým záujem od nás a úžasnú disciplínu. Potom sa pridali naši známi, neskôr známi našich známych a dnes je nás približne tridsať mladých ľudí vo veku 15 až 25 rokov a chystáme sa na prvé verejné vystúpenia.
Ako často sa stretávate?
P.T.: Začali sme na jeseň minulého roku. Stretávame sa každú nedeľu vo vrútockej sokolovni a v posledných týždňoch sme pridali tréningy aj vo štvrtok, lebo sme sa dostávali do finále prípravy na vystúpenia.
Čo je dôležité pri nácviku írskych tancov?
E.Ť.: Hlavne disciplína, potom presnosť, rýchlosť v nohách, precíznosť a kondička. Spomínam si, že sme začali vlastne tým, že sme aj tri hodiny trénovali kondičku, až potom sme sa postupne dostávali ku krokom.
Hovorí sa, že detviansky tanec naj-
lepšie zatancuje Detvanec, karičku dievky zo Zemplína... Môže sa Slovák naučil dobre írske tance?
P.T.: Krv na to možno nemáme, ale temperament určite. Preto nás oslovila jeho dynamičnosť, energia, výbušnosť, rýchlosť a aj premenlivosť. Írske tance - to nie je len Lord of the Dance, ktoré možno tanečných odborníkov nudia. Na írskej tanečnej scéne sú aj iné súbory, ktoré produkujú oveľa variabilnejšie tanečné divadlo, ktoré divákov tiež nadchýňa. Ak sa ale máme k nim priblížiť, tak to nás ešte čaká veľa práce.
Kontaktujete sa s tanečnými skupinami na Slovensku, ktoré sa tiež zaoberajú írskym tanečným umením?
E.Ť.: K tomu sme sa ešte nedostali. Vieme, že v českých Pardubiciach je festival írskeho tanca, možno sa naň raz aj vyberieme, ale teraz máme oveľa dôležitejšie méty - prezentovať sa turčianskej verejnosti a ukázať, že je tu ďalšia tanečná skupina, ktorá zapĺňa biele miesto na mape tanečných štýlov, ktoré sa v regióne pestujú.
Kto vás financuje?
P.T.: Dávame dohromady členské a z toho financujeme tréningy, kostýmy a ostatné výdavky. Žiadali sme o podporu mesto, zatiaľ nevieme, ako to dopadne. Chceme totiž rozšíriť náš záujem na ponuku viacerých aktivít pre mládež. Tanec a tréningy v lete veľmi nefungujú, plánujeme pripraviť turnaje, výlety, cyklotúry... Sme síce tanečná skupina, ale časom chceme sformovať klub, ktorý ponúkne priestor aj pre inú činnosť ako len tancovanie.