inský evanjelik, presbyter zboru František Záborský. Vynaložil nemalé úsilie, aby okrem toho osvetlil a spísal aj históriu martinských chrámových zvonov. A tak sa účastníci slávnostných Božích služieb dozvedeli, že aj pôvodné štyri zvony, ktoré si zakúpili martinskí evanjelici postupne, až po pristavení drevenej veže, boli podobne ako iné počas prvej svetovej vojny zabavené a zadarmo zobraté na vojenské účely. Až roku 1923 veža na martinskom evanjelickom kostole znova vydala zvuk, keď tu boli umiestnené tri nové zvony, ktoré slúžia dodnes.
K nim pribudol v roku 1935, v roku stopäťdesiateho výročia založenia chrámu, nový jubilejný zvon s nápisom prevzatým z pôvodného zvona, ktorého autorom bol národovec Svetozár Hurban Vajanský: „Boha chválim, živých privolávam, mŕtvych oplakávam„. V spomínanú nedeľu po sedemdesiatich rokoch slávnostne zvonil v súzvuku s ďalším historickým zvonom. Ten sa dostal na vežu kostola začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď ho do zvoničnej veže previezli z jahodníckej drevenej zvonice. Tento zvon bol odliaty roku 1759, váži deväťdesiat kilogramov, jeho srdce tri kilogramy. Je na ňom latinský názov, ktorý pripomína, že zvon bol zakúpený zo zbierok Jahodníčanov a znel ešte v časoch panovania Márie Terézie.
Martinskí evanjelici tak mali možnosť počuť opravené a ošetrené zvony najprv sólovo, a potom v nádhernom súznení.