začal hrať ako šesťročný a veľmi rýchlo vedel hrať vynikajúco. Tá istá vynikajúca muzikalita mu pomáhala aj v období protifašistického odboja, na ktorom sa zúčastnil ako partizán, a po potlačení Povstania prežiť i koncentračný tábor. Pomáhala mu i neskôr, keď pracoval ako vedúci expedičného skladu Štátnych lesov v Turčianskych Tepliciach a Príbovciach. Vďaka rozvinutej muzikalite sa stal členom a neskôr primášom rodinnej skupiny Končekovcov z Necpál.
Už Karel Čapek napísal, že cigánska hudba vie z nás vytiahnuť akési tajomné, ale príjemné neresti, ktoré priam opantávajú ľudskú dušu. Viem však i to, že je osobitne ľahké podľahnúť týmto nerestiam, keď hrajú Končekovci ako skupina od samých začiatkov formovaná osobnosťou Michala Končeka. Predovšetkým vďaka takémuto chýru patria príslušníci tejto známej, dnes už nadobro martinskej rodiny medzi popredné osobnosti Turca.
Keby som to chcel vyjadriť trošku vedeckejšie - bude to asi tým, že Končekovci nehrajú typickú novouhorskú hudbu, teda vlastne hudbu v maďarskom štýle, ako to často interpretujú ich súkmeňovci na dolniakoch, ale ľudovú hudbu rýdzo slovenskú s jasným martinským frázovaním. Nikdy to teda nebola žiadna Smutná nedeľa (Szomorú vasárnap) i s jej ťaživou depresiou, ale našsky optimistická, ba až vrchársky junácka muzika. V tom zostáva ich prínos do pokladnice nášho ľudového umenia. Tým by som ich zaradil skôr do kategórie popredných muzikantov z jeho národa, ktorí v období Martina ako centra (teda do roku 1918) boli blízki slovenskému národnému hnutiu, napr. Piťovci, Čonkovci, Pihíkovci a pod. Tým pre mňa Miško Konček vždy predstavoval nový typ cigánskych primášov s iným životným pocitom, a teda aj so slovenskejším štýlom. Preto som si s ním vždy rád zahral na fujare a ďalších nástrojoch, lebo viem, že som cítil súzvuk nielen hudobný...
Navyše si však už roky uvedomujem fakt, že ľudová hudba Končekovcov je aj silným marketingovým tromfom Neografie. Totiž vždy, keď sme mali vážne rokovania s významnými zahraničnými či domácimi partnermi, prizvali sme k ich vyvrcholeniu túto vynikajúcu skupinu a vedel som, že vďaka skvelej nálade, ktorú vytvoria, máme vyhraté. Hudba spája národy a často aj uzatvára kontrakty. Končekovci takto spolutvorili i históriu tejto martinskej tlačiarne: už pri začiatkoch jej exportu od roku 1956 prišli na Slovensko predstavitelia takých svetových vydavateľov, ako bol anglický Hamlyn či dánsky Lademann, a práve skrze Končekovcov si obľúbili Slovensko aj Neografiu. Končekovci si však získali najmä inšpirátora neografického exportu, riaditeľa pražskej Artie Dr. Viléma Šilara. A po ňom ďalších a ďalších ...
Vďaka týmto umeleckým aj mimoumeleckým hodnotám si prvé samostatné CD skupiny pod názvom Končekovci, ktoré sme v decembri 2004 v Martine krstili, získava u nášho poslucháča definitívny úspech. Končekovci na čele s nezabudnuteľným Michalom sa však nezanedbateľne zúčastnili i na tvorbe môjho CD pod titulkom Život ako fujara, ktoré vyšlo v apríli 2003. A tak si na záver dovolím priam viťúzsky zhrnúť: čo bol pre Mozarta Salzburg, to nech je pre Končekovcov Martin... To bude hádam najlepší epitaf pre nezabudnuteľného Miška Končeka.
Autor: Alexander Lilge