h nič urobiť. Vo Vrútkach si ale poštári a mestskí policajti našli k sebe cestu a založili dobrú tradíciu spolupráce. Častejšie ako oni nás (poštárov), potrebujeme my ich. Vždy, keď sme mali problém so zabezpečovaním našich služieb občanom, podali nám pomocnú ruku. Problém sme spoločne vyriešili. Nedajú sa spomenúť všetky prípady, keď nám pomohli, ale niekoľkokrát zabezpečili, aby psy neohrozovali poštové doručovateľky. Mnohí majitelia štvornohých miláčikov si totiž neuvedomovali, aké je pre poštovú doručovateľku stresujúce, keď spoza každej druhej brány rodinného domu šteká na ňu pes, ktorý si chráni svoje teritórium a ona si uvedomuje, že sa musí k bráne priblížiť a vsunúť zásielku do poštovej schránky. Samozrejme, obetavé zviera sa jej v tom všemožne snaží zabrániť, lebo dobrú pani poštárku už nerozozná od zlodeja. Keď majiteľov psov upozornila na spomínané problémy doručovateliek pošta, obyčajne nedošlo k náprave. Pamätám si na dva prípady, keď strážny pes pri rodinnom dome pohrýzol poštovú doručovateľku. Keď majiteľov psov upozornila na naše problémy mestská polícia, ktorá zrejme vie použiť vhodnejšie argumenty, k náprave došlo ihneď.
K najnáročnejšiemu obdobiu mesiaca v prevádzke pošty patria dni vyplácania sociálnych dávok. Nie každý klient si uvedomuje, že pracovníčky za priehradkami majú veľmi zodpovednú prácu, pri ktorej by sa nemali pomýliť, preto potrebujú pokojné a tiché prostredie. Vo vrútockej pošte sa nám ho podarilo zabezpečiť vďaka mestskej polícii. Stačilo pritom málo. Občas prišiel do poštovej haly urastený mladý muž s odznakom mestskej polície a so správaním sa klientov nemáme žiadne problémy. Odkedy sme požiadali o pomoc mestskú políciu, pracovníčky za poštovou priehradkou robia v pokojnom prostredí.