Národný dom v Martine sa rekonštruuje od februára 2002. Uplynulo už teda bezmála 40 rôzne rušných mesiacov. Ľudí kráčajúcich námestím okolo divadla zakrytého už dlhší čas akýmsi stavbárskym baldachýnom, určite zaujíma, kam sa vyprosená a pretrpená prestavba skvelej kultúrnej pamiatky Slovákov dostala.
Jej súčasného „veliteľa„, riaditeľa Slovenského komorného divadla Andreja Hrnčiara sme v minulých dňoch našli skôr v optimistickej nálade. Hoci nám vypočítal, že už práve teraz dočerpali 30miliónovú dotáciu zo štátneho rozpočtu, pochválil sa zároveň, že sa divadlu podarilo získať prostriedky z projektu Obnov si svoj dom - Slovenský plynárenský priemysel poskytol na obnovu domu národného 4 milióny korún. „Každá koruna je dobrá a vítaná, lebo každým preinvestovaným miliónom sa blížime k cieľu,„ počúvame A. Hrnčiara. „Teraz ale prichádzame do fázy, keď nám zostáva už len 8 miliónov, ktoré nám uvoľnil Žilinský samosprávny kraj, a tak opäť prebiehajú rokovania na najvyššej úrovni, čo sa týka vlády a jednotlivých ministerstiev, pretože tých 8 miliónov minieme veľmi rýchlo a nevieme, čo bude ďalej.„
Keď sme prešli po bludisku staveniska (až teraz je vidieť, keď si prejdete od hlbokého suterénu až po tretie podlažie, aký je Národný dom vlastne veľká stavba), tak sme videli už dosť hotových priestorov. Väčšina z nich sú kancelárie, šatne a prevádzkové priestory. Zaujímavou a priam mravčou renováciou prechádza fasáda, ktorá je hotová tak na polovicu... Jadro budovy, teda javisko, hľadisko, foyery, to je ešte stavenisko. „Stavba je v takej fáze, že by sa mohli začať montovať technológie, ale to je všetko otázka peňazí... Máme predstavu koľko je treba, potrebujeme ešte 100 miliónov korún,„ hovorí A. Hrnčiar. Odhadom sa dá povedať, že do týchto dní na rekonštrukcii Národného domu preinvestovali vyše 100 mil. čiže vyjadrené finančne - stavba prekročila „polčasovú“ čiaru. Stavebne je to samozrejme ďalej ako v polovici, pretože v tej druhej stovke miliónov je podstatným „balíkom„ technológia, ktorá je veľmi drahá.
„Robíme kroky, aby sme stavbu nepredražovali. Čo sa týka interiérov, tak sa chceme sústrediť na časti, ktoré budú prístupné divákom a verejnosti, tam, povedal by som, šetriť nebudeme. Nebudeme šetriť ani na technológii, lebo rekonštrukcia by nemala zmysel, ak by sme nezabudovali už súčasnú špičkovú technológiu. Naopak, skromnejšie bude vybavené zázemie, teda kancelárie, šatne a podobne...„
Pri prehliadke nás zaujali niektoré nové pohľady a riešenia. Martinčania sa môžu tešiť na labyrint podzemia, kde má byť verejnosti prístupný o.i. aj divadelný klub, veľmi nezvyčajne bude určite pôsobiť priezor v centre historickej budovy a zaujímavosťou určite bude aj nový balkón v tvare U.
„Navštívili sme viaceré divadlá v zahraničí, ktoré boli čerstvo zrekonštruované, a snažíme sa to najlepšie, čo sme tam videli, aplikovať na náš priestor. Uvedomujeme si, že táto prestavba je na dlhé roky a chceme to urobiť naozaj čo najlepšie, aby sa divák cítil príjemne, mal komfort a aby ho cítil aj ten, ktorý sem príde o niekoľko rokov,„ zdôrazňuje riaditeľ martinského divadla.
A čo sa týka toho jeho optimizmu, hovorí, že ak sa podarí získať potrebný balík peňazí, tak stále je reálne, že na jeseň 2006 môže byť rekonštruovaný Národný dom otvorený. „Áno, som optimista, lebo sa stretávam pri rokovaniach s predstaviteľmi vlády a kraja s pozitívnymi reakciami a vždy sa hľadajú spôsoby, ako nájsť finančné prostriedky. Stretávame sa jednoducho s ochotou, pochopením a dobrou vôľou. A to si vážime.„
Autor: baj