Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky
RIADITEĽ STAMARTU TIBOR KOČVARA NAZNAČUJE, ŽE RADNICA „TRESTÁ“ DODÁVATEĽA AJ ZA VLASTNÉ CHYBY

Pohľad z druhej strany

II. etapa rekonštrukcie pešej zóny v Martine, ktorá do centrálnej mestskej zóny priniesla okrem toľko diskutovanej budovy Millénia aj ďalšie zaujímavé prvky a tri námestia Divadelné, Radničné a Matičné, už tri roky slúži občanom. Napriek tomu sa zdá, že d

okončená vlastne nie je. Svedčí o tom stále ohradený objekt fontány, ale napr. aj časté opravy dlažby. Aj v týchto dňoch sa vymieňa na viacerých miestach naraz. Táto časť pešej zóny ešte akoby stále pripomínala stavenisko... Viackrát sme o tom písali aj v našom týždenníku a väčšinou sme tlmočili názor martinskej radnice, ktorá bola investorom tejto stavby, ktorá sa stala mimochodom slovenskou „stavbou roka 2003„. Je načase, aby prehovoril aj jej generálny dodávateľ, a tak sme kládli „horúce„ otázky riaditeľovi spoločnosti Stamart Tiborovi Kočvarovi.
Druhú časť pešej zóny občania už tri roky užívajú, ale podľa investora stále nie je hotová, pretože chýba dokončenie dvoch objektov – fontány a tzv. smerovníka. Koncom mája martinský primátor Stanislav Bernát opakovane neprebral objekt fontány, čím vlastne len toto stanovisko potvrdil. Aký máte na túto vec názor?
Mali sme radosť, že sme mohli realizovať takúto stavbu a dobrý pocit sa ešte umocnil pred tromi rokmi, keď sa v júni strihala páska za účasti tisícov Martinčanov a my sme od mesta dostali ďakovný list za úspešné zvládnutie diela. My sme ho už vtedy považovali za dokončené. Podľa názorov pána primátora ale dodnes dokončené nie je. Pre mňa je záhadou, prečo sa tri roky tvárime, že stavba je odovzdaná, keď po troch rokoch nám mesto pošle penalizačnú faktúru s tým, že stavba odovzdaná nie je. Z toho už, samozrejme, radosť nemáme.
Problémom je najmä fontána. Je obalená nielen plotom z trstiny, ale pre občanov aj akýmsi rúškom tajomstva. Prečo vlastne už tak dlho nefunguje?
Martinčania si pamätajú, že fontána pred tromi rokmi fungovala prakticky celé leto, ale pán primátor Bernát ju napokon nechcel prevziať, pretože nespĺňala jeho predstavy. Otázkou je, či je to náš problém, či sme mali reálny vplyv na to, ako má vyzerať. Autorom diela bol architekt Dušan Maňák zo Žiliny a my sme ju zrealizovali podľa jeho dokumentácie. Keď bola hotová, tak pán primátor povedal, že takúto fontánu on nechce, lebo sa mu nepáči. Z jednej strany vraj zatieňuje budovu Millénia, a preto ju treba skrátiť, že podľa jeho predstáv má voda padať inak a mal výhrady aj voči vrchnej časti fontány, ktorá bola z ušľachtilej ocele. Jeho predstava bola, aby aj vrchná časť bola zo skla. Opakujem, my sme fontánu postavili podľa pôvodného projektu a to, že sa neskôr kompletne prerobila, to je iniciatíva pána primátora. To znamená, že sa urobil druhý projekt, pričom autor diela D. Maňák nesúhlasil, aby sa prerábala. Výsledkom bolo, že zo sedem sa fontána zúžila na päť polí, vrchnú nerezovú dosku sme vymenili za sklenenú a spôsob vedenia vody už nie je gravitačný bez usmernenia, ale od vrchu po zem je natiahnutá séria silónových vlákien, ktoré vedú vodu a vlastne vytvárajú rovný prúd, ktorý by inak nebol možný. Je to efektné, ale podľa nás sa to hodí skôr do interiéru. Jednak pri tečúcej vode silón nevidno a deťom pri horúčavách ťažko zabránite, aby behali popod padajúcu vodu. Obávame sa, že budú na vlákna narážať a nevieme zaručiť, čo všetko sa môže stať. No, a potom je predpoklad, ako poznáme situáciu v meste, že tieto silónové lanká neodolajú chúťkam vandalov. Preto je fontána stále ohradená, aby nelákala vandalov, nechceme, aby bola poškodená skôr, ako ju investor preberie...
Lenže on to neprebral a má stále výhrady voči tomuto dielu. Hovoríte, že ste fontánu prerobili podľa predstáv primátora, ale on samotný sa nedávno vyjadril, že nie je spokojný s jej kvalitou. Ako to teda je?
Čítal som v článku vo vašich novinách vyjadrenie, že pôvodná fontána bola postavená krivo, a preto bola nefunkčná. Pravda je taká, že my sme odovzdávali funkčnú fontánu a pokiaľ ide o tú nerovnosť - zachytávacia nádrž, ktorá je v hornej rovine fontány, mala výškovú nerovnosť 2,5 centimetra, ale vrchná prepadová lišta, cez ktorú ide voda, už bola v rovine. Čiže spomínaná nerovnosť na samotné fungovanie fontány nemala žiadny vplyv. Nová fontána funguje, čo napokon potvdrzuje fotografia vo vašich novinách my sme vykonali všetky zmeny podľa nového projektu, ale je pravda, že pri preberaní boli objavené niektoré vady, ktoré síce nebránia prevádzke diela, ale z vizuálneho hľadiska nie sú v poriadku. Sú napríklad prasknuté sklá, ktoré samozrejme vymeníme. Iný problém je s farebnosťou skla. My sme na zmeny v novom projekte použili to isté kalené sklo od toho istého výrobcu ako na pôvodnej fontáne, lenže to sklo, ktoré bolo tri roky vystavené slnečnému žiareniu zmenilo mierne svoju pôvodnú farbu. Fontána má teraz dva farebné odtiene, v strede iný na okrajoch iný. Tu sme ale bezmocní, nedokážeme to nijako ovplyvniť. Možno o tom rozhodne čas a slnko. Cesta vymeniť všetky sklá za nové, aby mali rovnaký odtieň, nie je pre nás schodná, jednoducho nie sme ochotní dávať už ďalšie peniaze do tohto diela. Treba si uvedomiť, že robíme vlastne druhú fontánu, ale objednávku na ňu nemáme, teda - kto by nám to zaplatil?
Čo budete s fontánou robiť?
Zmenený projekt dáme to takého stavu, aby nevznikol dôvod fontánu neprebrať.
Môžete sa vyjadriť k výhradám martinského primátora ohľadne tzv. smerovníka, teda skleneného stĺpika, ktorý bol na Divadelnom námestí a ktorý vraj mal byť pôvodne iný než nakoniec bol?
K tomu sa my ťažko môžeme vyjadriť. Pán primátor povedal, že my sme smerovník neurobili tak, ako sa on dohodol s pánom Lešom, ako autorom tohto diela. Nás ale na stretnutie s Oliverom Leššom nikto nezavolal, my sme ani netušili, že sa takéto stretnutie konalo. Oni dvaja sa na niečom dohodli, ako to má byť urobené, ale my o tom nevieme nič. Faktom je, že sme dostali smerovník, aký sme dostali, ale pán primátor tvrdí, že on to takto nechcel. Pán Leššo tvrdí pravý opak a my sme teraz v chúlostivej pozícii, na rokovaniach sme neboli, písomné záznamy o tom neexistujú, nemáme to s čím porovnať, o čo sa oprieť. Veľmi neštandardný spôsob, nehľadiac na to, že smerovník je vlastne umelecké dielo, ktoré malo spĺňať predstavy autora aj investora. My sme ale tretia strana, ktorá na to síce nemala žiadny vplyv, ale teraz sme trestaní za to, že dielo tieto predstavy nespĺňa. Navyše, ako je známe, smerovník bol pri zimnej údržbe pešej zóny poškodený, zrejme do takej miery, že bude neopraviteľný. Teda, čo s ním bude ďalej, to je otázka, na ktorú my odpovedať nevieme.
Martinčanov možno trápi nefungujúca fontána, určite im však oveľa viac vadí, že na viacerých miestach praská dlažba, kamenné dosky sú uvoľnené, čo prekáža pri chôdzi, a určite sa im nepáči ani častý pohľad na ohradené „hniezda„, kde sa musia celé časti dlažby vymieňať. V čom je problém?
V tejto veci sa cítime nevinní. Opäť je to také – o nás bez nás. Pán primátor sa počas rekonštrukcie dohodol s firmou Sates Považská Bystrica, ktorá robila prvú etapu rekonštrukcie a pre druhú bola našim dodávateľom dlažby, že hrúbka žulovej dlažby sa zmení z 5 cm na 3 cm. S touto iniciatívou prišla firma Sates a výsledkom mala byť úspora nákladov. My sme s týmto nesúhlasili a dôvodili sme, že ak je hrúbka dlažby na prvej etape 5 cm, nech je rovnaká aj na druhej a že nakoniec my budeme dlhodobo za jej kvalitu ručiť. Keďže naše výhrady boli jasné, pán primátor vlastnou rukou napísal do stavebného denníka, že túto zmenu odsúhlasuje a že záruku na túto časť pešej zóny preberá Sates Považská Bystrica a že táto firma s tým aj súhlasí. Na základe tohto zápisu sme rezignovali a urobili sme to tak, ako chcel investor. Dnes ale tento problém hádžu na krk nám, že je to vraj naša záruka. Napriek tomu, že podľa spomínaného zápisu mal ručiť Sates, my sme opäť volili ústretovosť a opravovali sme na naše náklady chybnú dlažbu, mimochodom - na rekonštruovaných miestach už dávame 5 cm hrubé platne.
Sú tie dva centimetre naozaj taký problém?
Áno, je to zásadný rozdiel. Vezmite si, že hľadiska fyzikálno-technického je to vlastne o 40 percent znížená pevnosť každej dosky. Ale problém je aj v tom, ako sa pešia zóna používa. Bola projektovaná pre istú dynamickú záťaž. Pešia zóna je však permanentne zaťažovaná väčšími vozidlami, či je to pri vyvesovaní vlajok alebo inej rôznej výzdobe, na dlažbu vchádzajú veľké liazky so zdvižnou plošinou, ktoré sú ťažšie než je prípustná záťaž. To isté možno povedať aj o zimnej údržbe či polievaní zelene. Napriek tomu opravujeme poškodenú dlažbu, ale už sme si povedali, že dosť. To by sme donekonečna opravovali celú pešiu zónu. Máme odstraňovať reklamácie za niečo, čo sme my nespôsobili, s čím sme nesúhlasili. Čo máme robiť? Podľa zmluvy sme fakticky zodpovední, ale potom sa pýtam - aká je váha rozhodnutia investora, teda konkrétne primátora, ktorý súhlasil so zmenou s tým, že záruku preberá niekto iný? Dnes to už akoby nebola pravda. My budeme trvať, aby sa písomné rozhodnutie investora o zmene dodržalo aj s presunutím ručenia.
My sme ale počuli aj to, že dlažba je v takom stave preto, že ste jej časť kládli v zime. Teda v nevhodných klimatických podmienkach...
Je pravda, časť sme kládli aj v chladnejšom počasí, to sa vylúčiť nedá, ale to je vo výpočte dôvodov, prečo dlažba praská, až na treťom mieste. Na prvom mieste je to, že je zoslabená a na druhom, že je nevhodne namáhaná. Ak niekto tvrdí, že hlavnou príčinou je nevhodný termín kladenia dlažby, tak povyšuje nepodstatný detail na zásadnú vec a s tým nemôžem súhlasiť.
Skúste urobiť nejakú rekapituláciu, možno aj osobnú. Ako vnímate, po všetkých tých oslavách a cenách, pešiu zónu v Martine a jej problémy dnes?
Keď to vezmem z celkového pohľadu osobne sa mňa i kolegov dosť dotýka tento vývoj. My sme sa snažili maximálne vychádzať pánovi primátorovi v ústrety, čo sa povedalo na kontrolných dňoch a iných príležitostiach - a tých zmien, upresňovaní a usmerňovaní bolo neúrekom – na všetko sme reagovali a urobili sme podľa želania. Ďalší fakt je, že sme dostali zaplatené menej, ako sme mali v zmluve, ale nereptali sme, povedali sme si - dobre, uzavrime to. Ale potom nás zarazila penalizačná faktúra na takmer 5miliónov korún. Po troch rokoch! Prečo? Ak naozaj meškáme, tak nám mali vystaviť penále každý rok. Ale tvárime sa, že všetko je v poriadku, a zrazu po troch rokoch vystavíme penalizačnú faktúru. Ja si to neviem vysvetliť. Mesto nám nevyplatilo ešte okolo 3 milióny korún a my máme ešte 5 miliónov zaplatiť? Myslíme si, že je to absolútne neoprávnené, lebo mesto tie objekty užívalo, malo ich skolaudované, čo znamená, že ich aj prebralo. Penalizačnú faktúru sme vrátili na radnicu s tým, že ju považujeme za neodôvodnene vystavenú. A v prípade, že mesto bude konať na súde, ako sa pán primátor nechal počuť, tak sa budeme musieť brániť. Ale nebudeme to my, čo budeme iniciovať spor.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Päť chýb pri zateplení strechy
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 703
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 521
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 13 891
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 716
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 918
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 219
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 075
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 621
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 524
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 356
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Ochrana pred búrkou

Zlepšili protipovodňové opatrenia.

Budovali nové odvodňovacie žľaby.

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Takmer polovicu pôžičky od štátu využijú na financovanie MHD

Týždeň pred vypršaním termínu na podávanie žiadostí o nenávratnú finančnú pomoc od štátu v súvislosti s koronakrízou sa rozhodli ju využiť aj v Martine.

Patrik Myslovič si už zahral v základnej zostave dvadsaťjednotky

Talentovaný futbalista Patrik Myslovič už v devätnástich rokoch hráva za reprezentačnú dvadsaťjednotku.

Patrik Myslovič (vpravo).

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Samosprávy finišujú s prípravami na pilotné testovanie na COVID-19, ktoré sa začne už zajtra ráno.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?