Aj toto sa dozviete
- Aký hokejista bol v mladom veku Zdeno Cíger
- Či to mali mladí hokejisti v minulosti ťažké, keď prišli do seniorskej šatne
- Ktorý súčasný extraligový tréner bol jeho "spolubojovníkom" počas základnej vojenskej služby
- Ako charakterizuje Dušana Gregora, ktorý je v súčasnosti trénerom nášho veľkého hokejového rivala zo Žiliny
- Či mal platiť gól do siete Vlasta Lakosila v rozhodujúcom siedmom zápase epickej série Martin - Trenčín
- Aký darček dostal Braňo Stolárik na štyridsiatku a ako oslávil päťdesiatku
- Kde ho okrem zimného štadióna môžete stretnúť
Zimný štadión na Podháji je už dlhé roky vaším pracoviskom. Pamätáte sa, kedy ste tam vstúpili prvýkrát?
Ak dobré počítam, tak to bolo pred 44 rokmi. Bývali sme blízko zimáku a nejako sa ku mne donieslo, že tam robia výber do hokejovej prípravky. Pamätám si, že tam prišlo okolo sto detí a poslali nás rovno na ľad. Obuli sme si korčule, motkali sa po ľade a niektorých z nás si potom vybrali. Po absolvovaní prípravky som v piatom ročníku nastúpil aj do hokejovej triedy.
Pre začínajúceho hokejistu je veľmi dôležité, aby ho v mladom veku viedli správnym smerom. Mali ste šťastie na trénerov?
V Martine vždy pracovali kvalitní mládežnícki tréneri a trúfnem si povedať, že to platí dones. Medzi mojich prvých trénerov patrili Farkaš, Špánik, Hanišák, Frolo, Révay, Klaus, neskôr ma viedli Jesenský či Vojtáš. Sú to ľudia, ktorí formovali viacerých reprezentantov Slovenska, ale aj Československa.
Mládežníckou liahňou ste prechádzali v časoch, keď sa tvorila veľmi silná martinské generácia, ktorá neskôr dokázala naplniť zimný štadión až po strechu. Ako si spomínate na toto obdobie?
Keďže sa mi celkom darilo, tak ma zväčša posúvali o rok vyššie a hral som so staršími chalanmi. Asi najviac času som strávil v partii okolo Mira Kľucha, Rasťa Rovnianka a Zdena Cígera.
Bol Zdeno Cíger už vtedy neprehliadnuteľným talentom?
Samozrejme, že vyčnieval. Každý, kto sa trošku točil okolo hokeja, musel vidieť, že má ohromný potenciál. Zdeno sa však nespoliehal len na svoj talent, ale podporil ho poctivou robotou. Na plochu išiel prvý, dolu schádzal posledný. Vždy keď sa to len trochu dalo, tak bol na ľade. Zakorčuľovať si šiel aj so žiakmi. Podobne však na sebe pracovali Robo Švehla a veľa ďalších chalanov. Tie veci, čo robili navyše, sa im neskôr niekoľkonásobne vrátili.
Posuňme sa vašou kariérou trošku ďalej. Ako ste zvládli prechod z mládežníckej do mužskej kategórie?
V Martine sa hrala Prvá slovenská národná hokejová liga a naše mužstvo patrilo medzi popredné celky. Do áčka ma zobrali ako sedemnásťročného. Najskôr tam boli nejaké tréningy a potom prišli na rad aj zápasy. V kabíne vtedy sedeli hokejisti ako brankár Peťo Ševela, Jaro Markovič starší, Laco Spišiak či Paľo Šimka. Zažil som ešte aj legendárneho obrancu Pavla Zimeľa.
Mal to vtedy mladý hokejista v seniorskej kabíne ťažké?
