V januári 2015 Martina Žalmanová, vtedy ešte pod dievčenským menom Tileschová, nastúpila na uvoľnenú pozíciu sekretára Turčianskeho futbalového zväzu. Tento post dlhé roky zastával skúsený Eduard Maňúr, ktorý dosiahol dôchodkový vek a mohol si začať užívať zaslúžené voľno. Z podhľadu dovtedy zabehnutých zvyklostí bolo pomerne radikálnou zmenou, že na takejto pozícii muža vystriedala žena.
Páni sú džentlmeni
„Nikto mi nedal pocítiť, že by som mu vadila alebo niečo podobné, nikto sa nechoval nadradene, každý sa mi snažil skôr pomôcť a vyjsť v ústrety,“ vrátila sa Martina Žalmanová o päť rokov dozadu a zdôraznila, že so žiadnymi predsudkami sa nestretla ani neskôr.

Pri riešení niektorých situácii môže byť výhodou, že sa v čisto mužskej spoločnosti nachádza žena. Jej prítomnosť dokáže aspoň čiastočne obrúsiť hrany.
„Niekedy mám pocit, že by pri prerokovaní niektorých spornejších vecí padlo aj ostrejšie slovíčko, no páni sú zväčša džentlmeni a z ohľadom na mňa zvolia miernejší slovník. Ale možno si to len nahováram,“ smeje sa.
Sympatická Martinčanka je, rovnako ako ďalších 37 sekretárov oblastných zväzov, súčasťou aparátu Slovenského futbalového zväzu. V Žilinskom kraji už má nežnejšie pohlavie na tejto pozícii pomerne solídne zastúpenie.
„Kolegyne mám na Kysuciach i na Orave. Takisto na Stredoslovenskom futbalovom zväze pracujú na sekretariáte ženy,“ dopĺňa.
Pracovný pohovor na štadióne
K športu mala od malička blízko. Futbal síce nehrávala, ale desať rokov súťažne tancovala. Tiež robila roztlieskavačku na extraligových zápasoch hokejistov. Aj keď začala pracovať, jej povolanie úzko súviselo so športom. Zamestnala ju totiž jedna zo stávkových kancelárií.
Asi najväčšie prepojenie s futbalom mala vďaka otcovi Ivanovi Tileschovi, ktorý je dlhoročným arbitrom.
„Pamätám si, že raz ma, ako malé dievča, zobral na TFZ keď tam išiel niečo vybaviť. Vtedy ešte zväz sídlil v starých priestoroch a ani vo sne mi nenapadlo, že tam raz budem pracovať,“ priznala.
Práve jej ocino prišiel s tým, že na TFZ hľadajú sekretára. Spýtal sa dcéry, či neskúsi šťastie a nezájde na pohovor. Rozhodla sa, že za skúšku nič nedá a išla do toho.
„Prezident TFZ Roman Horák mal povinnosti na vrútockom štadióne a navrhol, že sa môžeme stretnúť tam. Keďže bývam pomerne blízko, súhlasila som a prinieslo mi to šťastie. Nakoniec, koľko ľudí si môže povedať, že robilo pracovný pohovor na futbalovom štadióne,“ pokračuje v pohodovom tóne.
Neskoré telefonáty
Po piatich rokoch ju práca stále baví, pričom, ak by mala jednu vec zo svojich povinností vypichnúť, veľmi rada sa podieľa na prípravách tradičného plesu TFZ.
„Mám celkom slušný organizačný talent, dúfam, že toto si tiež nenahováram (smiech), a tak sa pri prípravách dokážem realizovať,“ nestráca dobrú náladu.

Džob sekretára TFZ nie je o stabilnom pracovnom čase, ale pravidelne sa stane, že mobilný telefón zazvoní Martine Žalmanovej aj o ôsmej večer. S tým však počítala a postupne si na to zvykla.
„Na tejto úrovni držia kluby nad vodou dobrovoľníci, ktorí majú svoje zamestnanie a futbalu obetujú svoj voľný čas. Preto s nimi komunikujeme skôr v časoch, keď už majú po práci,“ vysvetľuje a následne ešte s úsmevom dodáva, že najdôležitejšie je, že neskoré telefonáty s chlapmi jej toleruje aj manžel.
Niekedy sa stane, že práca ju dobehne i počas dovolenky. Pred štartom minulého ročníka, tak musela z Chorvátska v Informačnom systému slovenského futbalu (ISSF) meniť rozpis súťaží, keďže sa pár dní pred štartom ročníka odhlásila z prvej triedy Sklabiňa a jej miesto zaujali Slovany.
Aj keď futbal vypĺňa podstatnú časť jej pracovného dňa, rada si naživo pozrie futbalový zápas či už je to súboj na regionálnej úrovni, alebo reprezentačné stretnutie. Na vlastnej koži okúsila aj atmosféru Eura 2016, ktoré sa konalo vo Francúzsku.