Sobota, 12. jún, 2021 | Meniny má ZlatkoKrížovkyKrížovky

Najstarší na Slovensku, amfiteáter v Martine má 80 rokov

Treba len pevne dúfať, že amfiteáter v Martine bude slúžiť kultúrnej verejnosti ešte dlhé decénia. Osemdesiatročná skúsenosť hovorí jasnou rečou, že ide o unikátny objekt, ktorý prirodzeným spôsobom prepája minulosť so súčasnosťou.

Martinský amfiteáter. Martinský amfiteáter. (Zdroj: archív Vlmedia)

MARTIN. Veľké mestské amfiteátre postihol na Slovensku smutný osud. Ako nerentabilné a zbytočné boli v ponovembrovej ére zlikvidované, zmizli z povrchu zemského a na ich mieste postavili „developeri“ objekty diametrálne odlišného charakteru a významu.

Našťastie, najstarší slovenský funkčný amfiteáter odolal náporu zložitých čias i neprajníkov a kultúrnej verejnosti slúži dodnes. Koncom mája 2021 uplynie osemdesiat rokov od jeho vybudovania, čo ponúka vhodnú príležitosť aspoň v stručnosti ozrejmiť pozadie a zaujímavé súvislosti vzniku amfiteátra v Martine i jeho ďalšej existencie.

Skryť Vypnúť reklamu

Vytváranie infraštruktúry

Možno sa to z dnešného pohľadu javí ako veľký paradox. Začiatkom 40. rokov minulého storočia zasiahol drvivú väčšinu Európy krutý vír vojnového besnenia. Práve v tomto krajne zložitom období vypukla vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine erupcia tvorivosti, ktorá viedla k zásadnému prehĺbeniu kultúrneho, umeleckého, vedeckého a spoločenského života.

Najmä zásluhou Matice slovenskej sa plnohodnotne rozvinula a rozkošatila mnohostranná edičná, literárna, prekladateľská, výtvarná a divadelná činnosť, knižná kultúra, veda a výskum. Vďaka rozhľadenosti, porozumeniu a ústretovosti matičných funkcionárov – osobitne Jozefa Cígera Hronského a Jozefa Cincíka – vtedy žili a tvorili v Martine poprední literáti, výtvarní a divadelní umelci, fotografi, redaktori, tlačiarenskí špecialisti...

Skryť Vypnúť reklamu

Nemohlo teda ísť o nijakú hru náhody, že sa na pozadí napĺňania rôznych široko-spektrálnych autorských konceptov a programov vyprofilovala okrem iného aj línia esteticky pôsobivej martinskej knihy, dosahujúca najvyššie súveké európske parametre.

Do naznačeného procesu logicky zapadalo postupné vytváranie zázemia a infraštruktúry pre ďalší rozvoj a skvalitnenie turčianskeho i celonárodného kultúrneho diania.

Nielen v tomto ohľade zohral kardinálnu rolu už spomínaný kunsthistorik, výtvarník a „muž viacerých remesiel“ Jozef Cincík.

Popri iných tvorivých aktivitách a dielach s jeho menom neodmysliteľne spájame tiež vybudovanie amfiteátra v Martine.

Zaujímavé svedectvo o tom poskytol exilový básnik, autor memoárovej literatúry a redaktor Ján Okáľ. Vo faktograficky cennej a brilantne napísanej monografii Jozef G. Cincík – pútnik dvoch svetov, ktorá vyšla prvý raz roku 1980 v Kanade, venoval priestor i okolnostiam vzniku amfiteátra.

Skryť Vypnúť reklamu

Pamätné oslavy Memoranda

„Keď sa v roku 1940 začali robiť prípravy na slávnosti Slovenských národných žiadostí a Memoranda, ktoré mali vyznieť nielen dôstojne, ale i mohutne, vždy sa narazilo na nedostatok primeraného miesta, kde by sa mohli zhromaždiť mnohotisícové zástupy a vystupovať súbory, ktorým javiskový priestor nestačí. Dvorana Národného domu už ani do úvahy neprichádzala a tradičné miesta pod Stráňami boli jednak veľmi vzdialené, a jednak morfológiou terénu nevyhovujúce...

V zime na prelome rokov 1940 a 1941, pri prechádzke s priateľmi, si Cincík všimol obrovskú podkovovitú jamu, zahryznutú do terénnej terasy, ktorá sa tiahne pozdĺž severnej strany Martina a na ktorej už v tom čase stál Štefánikov ústav, nová budova gymnázia a veľké Slovenské národné múzeum.

Jamu vykopala staviteľská firma Hlavaj, Palkovič, Uličný, ktorá z nej desaťročia ťažila štrk na početné stavby v Martine a okolí. Pretože kvalita kopaného štrku upadala a mesto tiež nehodlalo predĺžiť povolenie na jeho dolovanie, jama mala zostať opustená. Bolo by sa tak zrejme stalo na mnohé roky, keby Cincíkovi neudrel do oka jej tvar, ktorý bol akoby prirodzeným výkopom na amfiteáter. Pomalá prechádzka sa premenila na rýchly návrat domov. Ešte pred večerom vyhotovil Cincík niekoľko nákresov, na ktorých okrem slávneho aténskeho amfiteátra zobrazil niektoré ďalšie, dodnes zachované antické prírodné divadlá.

Po tom, ako zhotovil hlavnú kresbu, spracoval návrh na úpravu spomenutej jamy na obrovské prírodné hľadisko i javisko s technickými zariadeniami, osvetlením, rampami, scénami a radmi sedadiel. V nasledujúcu nedeľu priniesli noviny tento návrh s podrobným opisom, čo treba vykonať a čo vznikne z tej nevzhľadnej jamy. Ešte ten istý deň sa minister národnej obrany generál Ferdinand Čatloš, ktorý sledoval prípravu programu memorandových slávností, nechal podrobnejšie informovať o Cincíkom navrhovanom amfiteátri. Hneď na druhý deň vydal martinskej posádke rozkaz, aby poskytla na úpravu všetok potrebný materiál, technické sily a zariadenia a pridŕžala sa v práci pokynov, ktoré jej dá Cincík.“

Pútavé Okáľove rozprávanie teraz prerušíme a spomenieme, že v metropole Turca, respektíve v novom martinskom amfiteátri, sa 31. mája až 1. júna 1941 konali pamätné celonárodné oslavy 80. výročia prijatia Memoranda národa slovenského.

Zúčastnili sa na nich – popri najvyšších politických činiteľoch – desaťtisíce nadšených Slovákov z domova i zo sveta. Podujatie z aspektu celkového obsahového vyznenia rekapitulovalo osemdesiatročnú cestu od Memoranda po súčasnosť.

Ako vo veľkom kotle

Vráťme sa ale späť k amfiteátru a jeho autorovi. Podľa Jána Okáľa, ktorý v Martine istý čas žil a mesto dôverne poznal, ani po rokoch neprekvapuje skutočnosť, že „...Cincík vedel navrhnúť a vypracovať plány na takéto veľkolepé dielo. Skôr udivuje, že to vedel spraviť, dalo by sa povedať, „spakruky“, takže iné projekty a plány nemusel ani prerušiť, ani zmeniť ich termínovanie.“

Novodobá éra amfiteátra už predstavuje diametrálne odlišnú kapitolu dejín metropoly Turca.

Mnohí Martinčania aj obyvatelia regiónu si istotne veľmi radi a nostalgicky zaspomínajú na časy, keď to v ňom naplno žilo a doslova vrelo ako vo veľkom kotle.

Nespočítateľné množstvo kvalitných i menej vydarených koncertov, silné umelecké aj ľudské zážitky, stretávanie sa spriaznených duší plných očakávaní a tajomných túžob, filmové festivaly pracujúcich... A na pozadí toho všetkého vyžarovala omamná vôňa letných radovánok, prvých lások, slas-tných pokušení či opojení, ale nezriedka tiež pachuť trpkých sklamaní a bolestného vytriezvenia z ilúzií.

Dobrá povesť amfiteátra je neodmysliteľne spätá aj s najstaršou národnou kultúrnou a vedeckou inštitúciou Slovákov. Matica slovenská v ňom v minulosti uskutočnila desiatky veľkých akcií, ktoré reflektovali najmä jubileá kľúčových osobností a udalostí našej histórie.

Osobitnú kategóriu predstavovali záverečné galaprogramy augustových slávností v Martine, respektíve Národných matičných slávností a Svetových festivalov slovenskej mládeže. Nateraz ostatným celoštátnym matičným podujatím, konaným v amfiteátri, bol galaprogram osláv 150. výročia založenia Matice slovenskej.

Unikátny objekt

Treba len pevne dúfať, že amfiteáter v Martine bude slúžiť kultúrnej verejnosti ešte dlhé decénia. Osemdesiatročná skúsenosť hovorí jasnou rečou, že ide o unikátny objekt, ktorý prirodzeným spôsobom prepája minulosť so súčasnosťou. Zároveň ho možno vnímať ako nemého svedka veľkých triumfov, slávy, ale i krkolomných pádov, poníženia, kultúrnej a inej stagnácie (nielen) Martina.
Aj z naznačeného zorného uhla pohľadu by bolo trestuhodným aktom, keby jedného dňa zásluhou našej ľahostajnosti a nevšímavosti amfiteáter zmizol z povrchu zemského. Negatívne príklady z iných slovenských miest dvíhajú varovný prst.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  8. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  4. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  8. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  9. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 9 685
  2. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 9 015
  3. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 437
  4. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 8 419
  5. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 090
  6. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 603
  7. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 506
  8. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 986
  9. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 6 980
  10. 5 zmien, ktoré so sebou prináša menopauza. Ako sa pripraviť? 6 794
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Skákanie vo vreci bolo zábavné aj kedysi a je zábavne aj v súčasnosti.

„Kto sa hrá, nehnevá,“ bolo heslo veselého podujatia na Hurbanke. Detská oslavíi svoj sviatok ako sa patrí.


2 h
Tradičný seriál športových podujatí sa začne tento rok bežeckou časťou

Nový ročník Martinskej celoročnej olympiády rekreačných športovcov odštartuje v nedeľu (13. 6.) bežeckými pretekmi.


5 h
Pod odborným dohľadom. Výučba na vertikálnej fréze.

Kto by v Martine nepoznal strojárske učilište. Škola je spojená s osudom tisícov Turčanov, mnohí z nich sa počas existencie Československa zamestnali v bývalých martinských strojárňach.


8 h
Alica Masaryková, dcéra prezidenta, sa angažovala hlavne v práci pre Československý Červený kríž.

Najstaršiu dcéru prvého československého prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka a prvú predsedníčku Československého Červeného kríža Alicu Masarykovú predstaví seminár Alice, ktorý sa uskutoční v Slovenskom národnom múzeu v Martine.


TASR 12 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na mieste nehody zasahoval vrtuľník.


TASR 10 h

Aj keď na Slovensku sú takmer všetky pavúky jedovaté, stepník patrí k tým s prudším jedom. Odborníčka však ubezpečuje, že stretnúť takéhoto pavúka je pomerne vzácne a rovnako vzácne je aj to, žeby človeka uštipol. Pri pohryznutí nedôjde k ohrozeniu života.


11. jún

Auto sa čelne zrazilo s autobusom medzi Pukancom a Uhliskami.


11. jún

Minister povedal, že za istých okolností bude možné čerpať zdroje z plánu obnovy historických verejných budov. Podľa jedného z variantov mala byť pôvodná historická budova zbúraná.


11. jún

Už ste čítali?