Ešte si prilepšil

Michal Hrivnák má po bronze zo Švajčiarska striebro z amerického Pittsburghu
Hokejbal sa stáva na Slovensku jedným z najúspešnejších športov. Slovenská reprezentácia priviezla z nedávnych majstrovstiev sveta, ktoré boli v americkom Pittsburghu, strieborné medaily. Ani pri tomto vynikajúcom úspechu nechýbal Martinčan. Tentoraz sa do užšieho kádra zmestil len jediný hráč Izoglobalu Martin – 23-ročný Michal Hrivnák. Martinský strelec absolvoval už svoj druhý seniorsky šampionát, keď predtým debutoval pred dvoma rokmi na šampionáte vo Švajčiarsku. Zo švajčiarskej Sierre, kde sa konal jeho prvý šampionát, má skvelý zážitok nielen preto, že reprezentácia vtedy získala bronzový kov, ale aj on, ako nováčik, sa dostal do All stars výberu šampionátu. Michal ale ani z Pittsburghu neprišiel domov naprázdno. Priviezol do Martina striebornú medailu z doteraz najsilnejšie obsadeného podujatia v histórii tohto športu.
Ako „nachytali“ Čechov
V širšej nominácii pred šampionátom boli viacerí Martinčania – brankár Peter Jurošek, rýchlonohý Marián Hazucha a strelec Richard Pobeha, brankár Peter Jurošek, ale nakoniec sa do užšej nominácie dostal len Michal Hrivnák. Slovenská reprezentácia cestovala na šampionát až netypicky skromne, bez veľkých vyhlásení. V tomto smere boli odvážnejší naši susedia – Česi, ktorí sa netajili, že cestujú po zlato. „Vedeli sme, že máme silné mužstvo, mali sme aj troch vyrovnaných brankárov, na ktorých sa dalo spoľahnúť, preto sme si verili, ale napriek tomu sme na šampionát odchádzali skromne a povedal by som doslova v anonymite, lebo ani média okolo nášho štartu nerobili nejaký veľký rozruch,“ hovorí Marián Hazucha. S Čechmi boli Slováci v jednej skupine a práve s nimi, po dvoch predchádzajúcich víťazných zápasoch s Pakistanom a Nemeckom, odohrali vzájomný súboj o prvenstvo v skupine. „My sme proti ním začali netradične agresívne. Im taký štýl hry nesedí. V reprezentácii som tri roky, ale nikdy predtým sme tak agresívne nehrali. Hneď v prvej minúte sme im dali gól a oni sa z toho nedokázali dlhšie spamätať. Samozrejme, z agresivity vyplývali aj naše fauly a následne ich presilovky. Len pri nich sa dokázali vymaniť z nášho veľkého tlaku. Mali sme oveľa viac šancí, ako súper, ale ten nakoniec mal asi viac šťastia a dokázal vyrovnať. Len ja sám som spálil dve obrovské príležitosti. Prvýkrát som bežal cez celé ihrisko proti brankárovi a druhýkrát som netrafil skoro do prázdnej bránky.“ Remíza viac vyhovovala súperovi, ktorý lepším skóre vyhral skupinu. To ale Slováci netušili, že im práve tento fakt vynikajúco zahrá do karát. „Z nevýhody sa napokon stala naša výhoda, lebo sme sa vo štvrťfinále vyhli silnejšiemu súperovi – Portugalsku, ktoré vyradilo práve Čechov. Aj keby sme prešli cez Portugalcov, v semifinále by nás čakala silná Kanada, takže sme nakoniec aj boli spokojní, že sme postupovali z druhého miesta.“
Kanaďania to majú v hlave
Po hladkom víťazstve nad Švajčiarskom v pomere 9:0 prešli aj cez dobre hrajúci celok Talianska, ktorý v dokázal poraziť aj Kanadu. „Asi práve na zápas s Talianskom sme sa najlepšie pripravili a podľa mňa, sme aj odohrali najlepší zápas. V úvode sme dali góly z dvoch presiloviek, a potom nás podržal brankár Petrík.“
Vo finále čakala Slovákov obávaná Kanada. A od začiatku sa stretnutie nezačalo pre Slovákov vyvíjať dobre. Michal Hrivnák tvrdí, že to asi bude v hlavách, lebo, vraj, my sa im v prístupe ťažko vyrovnáme. Je to podobne ako v hokeji. Nadnesene povedané – Kanaďan dá z jednej šance dva góly. „Predstavili sa úžasným dôrazom a dvakrát v úvode priam doklepli loptičky za chrbát nášho brankára. Boli veľmi dobre pripravení kondične, ale efektivita, to bola ich najväčšia sila,“ tvrdí Michal Hrivnák. Slovákom sa síce podarilo zdramatizovať vývoj zápasu, ale piaty gól do prázdnej bránky to pečatil. Kanada získala zlato, Slováci striebro. Skvelé!
S tučniakmi na hrudi
Podľa Michala Hrivnáka športová stránka šampionátu bola vynikajúca, lebo sa zišli výborné a vyrovnané družstvá, ale, vraj, čo sa týka organizácie tá, pred dvoma rokmi, bola lepšia. Tak to, podľa neho, hodnotili aj tí, ktorí už majú viac šampionátov za sebou. Na šampionátoch má síce šport prioritu, ale bola by škoda nevyužiť čas na spoznanie miesta konania. „Na takýchto významných podujatiach sa nenájde veľa voľného času na obzretie sa po meste. Len dvakrát sme sa dostali do obchodných domov, boli sme sa pozrieť v centre Pittsburghu, obzreli sme si športoviská bejzbolistov a amerického futbalu, boli sme pri hokejovej aréne, ale tá bola zavretá. Pittsburgh bol baštou hokeja, dlhé roky tam hral skvelý Jágr. Na ulici sme stretli veľa ľudí s tričkami tučniakov. No a Jágr, hoci tam nehrá možno viac ako tri roky, je stále pre nich hokejový boh. Hoci je Pittsburgh mestom priemyslu, v centre nie je žiadna veľká fabrika. Akurát som sa dostal do budovy US Steel. Keď sme tam boli na káve, stretli sme Slovákov a dozvedeli sme sa, že v centre tejto firmy ich robí až okolo 50. Ale času bolo ozaj málo, nemali sme ho ani na oslavy nášho športového úspechu, lebo hneď po šampionáte sme cestovali do New Yorku a odtiaľ domov. Ale oslavy asi predsa len budú. Máme sa stretnúť niekedy v júli, takže striebro oslávime,“ dodal Michal Hrivnák.