Dvojnásobnej vicemajsterke Slovenska chýbal len krôčik, aby mala svetový bronz
Na nedávnych majstrovstvách sveta v kolkoch reprezentovali Slovensko viacerí odchovanci sučianskeho Tatrana, ale len jedna-jediná z nich v slovenskej extralige reprezentovala v minulom ročníku súťaže farby tohto klubu. Bola ňou Oľga Demikátová. Členka strieborného klubového tímu, po skvelom úspechu na majstrovstvách republiky, na ktorých štartovala prvýkrát v kategórii žien a hneď získala striebro, dostala dôveru trénerky Martišovej a bola nominovaná do družstva na svetový šampionát, ktorý sa uskutočnil začiatkom júna v srbskom Novom Sade. A hneď pri jej prvom štarte v celku žien na šampionáte bola sučianska kolkárka pri cennom úspechu slovenského družstva. Nebol síce okorenený žiadnym z cenných kovov, ale aj štvrtá priečka družstva Slovenska na svete má svoju cenu a zapíše sa do histórie ako úspech. Oľga Demikátová: „Tesne po majstrovstvách sveta nám bolo aj trochu ľúto, že sa nám nepodarilo dosiahnuť na medailu. Škoda, chýbal nám len malý krôčik a potom by to bol skutočne historický úspech slovenských ženských kolkov.“ Víťazstvo nad Maďarkami, ktoré boli veľkými favoritkami, ozaj nikto nečakal, posunulo Slovenky do semifinále. „Len my hráčky sme si verili, že sa nám také čosi môže podariť. Asi ale až s odstupom času toto víťazstvo a aj konečný výsledok na šampionáte naberie na cene. Pred nami skončili len špičkové družstvá, ktoré sa pred šampionátom pokladali za favoritov a veľa ďalších špičkových tímov zostalo za nami.“
Slovenky, v ktorých družstve bola aj Klaudia Pivková, ktorá minulú sezónu reprezentovala družstvo Sučian, po postupe do semifinále prehrali s Rumunkami a v súboji o bronz mali za súperky úradujúce majsterky sveta – Chorvátky. Bol to veľmi-veľmi zaujímavý súboj s obrovskou zápletkou. Súboj sa na body totiž skončil „plichtou“ 4:4
a o víťazstve súperiek rozhodlo viac zvalených kolkov. „Bolo to veľmi vyrovnané, azda nám chýbal len kúsok šťastia a mohli sme skončiť na bronzovej priečke. Ale v tej konkurencii najlepších svetových družstiev a hráčok má aj tento výsledok veľkú cenu,“ tvrdí Oľga Demikátová.
Jej kolkárska sezóna bola, aj napriek úspechom, predsa len trochu zvláštna. Akoby vždy jej len krôčik chýbal k ešte výraznejšiemu úspechu. V súťaži jednotlivcov na majstrovstvách republiky nemala ďaleko k titulu, nakoniec mala dôvod byť spokojná so striebrom, to isté bolo práve aj na šampionáte v Novom Sade, kde opäť len málo chýbalo, tentoraz k bronzu. No a aby tých posledných „neúspešných“ krokov nebolo málo, treba spomenúť aj záver kolkárskej extraligy, v ktorom družstvu Sučian ušla zlatá medaila len o vlások. Asi práve preto Oľga Demikátová skončenú sezónu nehodnotí, ako najvydarenejšiu. „Ligu sme síce nehrali zle, mali sme ju veľmi dobre rozohranú. Nástup do posledných turnajových stretnutí sme mali veľmi dobrý, ale často o výsledku zvyknú rozhodnúť maličkosti. Zranila sa nám Veronika Komentová, ktorá sa predtým veľmi dobre uchytila, no a jej strata sa už nedala vykompenzovať. Pravdou ale je, že s výsledkom na majstrovstvách republiky jednotlivkýň som bola spokojná. O to viac, že to bol môj debut v ženskej kategórii. Ale, na druhej strane nemôžem byť spokojná úplne, lebo mi titul ušiel len o tri kolky. Bolo to tesné. Zasa chýbal ten povestný kúsok šťastia. Ale na druhej strane priznávam, že už ani nemám toľko času, aby som sa naplno mohla venovať tomuto športu, takže asi práve preto predsa len prevláda viac spokojnosti s výsledkom. Už to neberiem tak vážne a rozhodne pretekám s menšou dávkou stresu.“
Oľga Demikátová nám len potvrdila, že na rozdiel od minulých rokov sa už tomuto športu nevenuje na plný plyn. Už to, totiž, nie je len jeden-jediný šport, ktorému venuje svoj voľný čas. Druhým jej doplnkovým športom, ktorému sa upísala, je aerobik. Stala sa jeho inštruktorkou, a tak voľný čas trávi už nielen v kolkárni, ale aj v telocvični so ženami, ktorým sa rovnako ako jej páči dynamický pohyb. „Mám toho síce dosť a niekedy som z toho aj trošku unavená, ale ja som typ, ktorý nevydrží dlhšie nerobiť nič. Teraz to mám zadelené tak, že na každý deň mám nejaký program. Keď nemám aerobik, tak mám buď kolkársky tréning alebo zápas.“
V Sučanoch po extralige predsa len trochu smútili za stratou titulu. Nepridalo im to na nálade. Pritom druhé miesto na Slovensku je pekné. Navyše, tituly sa nedajú fabrikovať. Možno si to menej uvedomujú aj viacerí, ktorí prv chodili fandiť sučianskym kolkárkam. Víťazstvá im zovšedneli, brali ich už ako samozrejmosť. Ale treba sa nadýchnuť a ísť ďalej. Pokúsiť sa nadviazať na niekdajšiu zlatú slávu. Nebude to ľahké. O to viac, že Oľga Demikátová po majstrovstvách sveta z klubu odchádza. Dostala ponuku z celku rakúskej ligy Herz Viedeň. Rozhodla sa ju akceptovať. „Viem, že klub je v strede tabuľky najvyššej súťaže a majú ambície ísť trošku vyššie. Pre mňa je ich ponuka výzvou. Chcem to skúsiť. Asi každá hráčka, ktorá by mala takúto šancu, by sa aspoň pohrávala s myšlienkou skúsiť to. Ja nie som výnimka. Tak som podpísala zmluvu. Zatiaľ na jeden rok. Je mi síce ľúto, že opustím náš kolektív, ale dúfam, že aj bezo mňa budú dobre hrať, že sa v extralige presadia, veď každý je nahraditeľný,“ dodala Oľga Demikátová.
Pravdou je, že nie je prvou sučianskou kolkárkou, ktorá to skúsi v zahraničnej lige. Vybrala sa cestou, ktorú si pred ňou už vyskúšala jej spoluhráčka Elena Koyšová, ktorá pôsobila v najvyššej nemeckej súťaži.
Autor: kč