Včelárenie je vášeň

Jedným z nich je aj Janko Lettrich, ktorého včelárenie začalo zaujímať už ako malého chlapca. Dá sa povedať, že ho inšpiroval jeho otec, ktorý rovnako včeláril.
Pán Lettrich sa tomu začal intenzívne venovať už začiatkom päťdesiatych rokov. V roku 1972 spolu so švagrom Gáborom Jesenským, a tiež za pomoci otca, postavili v hore včelín, ktorý tam stojí dodnes. Je v ňom 15 včelstiev, v jednom je priemerne 50-60 tisíc.
J. Lettrich trávi v hore pri svojich včelách takmer všetok voľný čas. „Je to veľmi zaujímavá práca od samého začiatku. Keď prezimujú včely, potom sa preletia, samozrejme sa vyčistia, a od tých čias je stále okolo toho robota až do jesene. Teraz sa horšie včelári ako voľakedy, lebo teraz je aj včelí klieštik a včely sa musia preliečovať. Samozrejme, mimo sezóny, aby sa med dostal na spotrebu v poriadku. Roboty je okolo toho, ale baví ma to stále. Sem-tam aj uštipnú, ale zase sa odmenia medom. Boli aj roky, keď nebola znáška. Ale neodradilo nás to a včelárime až dodnes,„ hovorí pán Lettrich.
Včelárenie však so sebou prináša aj rôzne nástrahy, hlavne, keď je včelín priamo v lese. Na vlastnej koži to zažil aj Janko Lettrich. Už niekoľkokrát mu medveď zničil úle, dokonca sa snažil dostať aj na včelín, ktorý je postavený vo výške 2,5 metra. Raz tam prekvapil aj samotného včelára. „Ja som bol vo včelíne a medveď išiel popod včelín. Díval sa okenicou na mňa, tak som mu hodil zapálené noviny, lebo on sa bojí ohňa, tak sa rozbehol. Bál sa, aj ja som sa trochu bál.„
Pre Janka Lettricha je včelárenie vášňou. Celý život sa venuje včelám a rád by svoju záľubu niekomu odovzdal. Je to šťastný človek, ako hovorí aj jedno vtipné porekadlo, ktoré si pán Lettrich niekde prečítal: „Keď chceš byť šťastný jeden deň, vypi si. Keď chceš byť šťastný jeden rok, ožeň sa. Keď chceš byť šťastný celý život, venuj sa včeláreniu.„