Martinské krasokorčuľovanie začalo písať svoju históriu pred 65 rokmi. Prvý klub založili nadšenci tohto športu 10. januára 1952. Kontakt s týmto olympijským športom ale zažila metropola Turca už v roku 1947, keď vynaliezaví členovia hokejového oddielu zorganizovali v Martine vystúpenie Viedenskej ľadovej revue a výťažok zo vstupného použili na zakúpenie výstroja pre hokejový tím.
Treba sa zodvihnúť a ísť ďalej
MÍĽNIKY MARTINSKÉHO KRASOKORČUĽOVANIA
- Prvé krasokorčuliarske vystúpenie sa konalo v roku 1947, keď na prírodnom ľade v Martine vystúpila Viedenská ľadová revue. Akciu zorganizovali hokejoví nadšenci, ktorí zo zisku zakúpili pre hokejistov kompletný výstroj.
- Prvý krasokorčuliarsky oddiel vznikol 10. januára 1957. Korčuľovalo sa na prírodnom ľade, urobenom na tenisových kurtoch pri Sokolovni v Martine.
- Pri zrode klubu stáli Anna Počtáriková, Ján Jesenský, všestranný martinský športovec, a Robert Švandtner, bývalý člen Viedenskej ľadovej revue. Neskôr sa k nim pridali Ján Frlička a Haverla. Oddiel mal v čase vzniku 42 členov.
- V roku 1959 sa uskutočnilo prvé „verejné korčuľovanie“. Vďaka vstupnému klub získaval určité finančné zdroje pre vlastnú činnosť.
- V roku 1960 získal Ivan Jakubovič 1. miesto a J. Jesenská 5. miesto na majstrovstvách Slovenka v kategórii „začiatočníci“.
- V rámci propagácie tohto športu v Martine zorganizovali členovia klubu vystúpenie pretekárov Slovana Bratislava a neskoršie aj pretekárov Stadiónu Praha. Martinská verejnosť tak mala možnosť vidieť umenie O. Nepelu, súrodencov Romanovcov či mnohých ďalších reprezentantov bývalého Československa.
- V roku 1968 bola otvorená umelá ľadová plocha na Podháji, zlepšili sa tréningové podmienky a klub administratívne prešiel pod TJ Hutník Martin.
-V roku 1970 nastupuje nová generácia martinských krasokorčuliarov. Po generácii I. Šuhajdovej, R. Prčinovej, D. Kochanovej T. Križanovej prichádzajú J. a E. Čižmáriková, P. a P. Frlička, A. a A. Janigová, M. Chlebcová, O. Jadroňová, I. Brcková, J. Gordanová, S. Pápežová, V. Tomeková a viacero ďalších.
- Funkcionári oddielu zorganizovali viac ako pätnásť ročníkov Veľkej ceny Martina v krasokorčuľovaní, na ktorých štartovalo množstvo pretekárov z celého Československa.
- O napredovanie martinského krasokorčuľovania sa zaslúžili i funkcionári M. Kamenár, Míľová, P. Janiga, T. Gallová, J. Čižmáriková, A. Homolová, V. Tomeková, manželia Rumanovci, R. Križan, R. Žídek, J. Miartus, M. Sakáč, R. Prčina či I. Olajec. Predsedami oddielu boli Ján Jesenský, Štefan Voroš, Dušan Tomek, Ivan Jakubovič, Stanislav Pápež a Ján Gordan. Zhoda nepriaznivých okolnosti spôsobila, že krasokorčuliarsky klub už nenašiel silu na udržanie svojej existencie. Najskôr bola činnosť utlmená a následne prerušená.
- Oživenie prišlo v roku 2012 vďaka aktivite I. Dobrovoľného a bývalých pretekárok, ktoré získali trénerské licencie.
- 22. novembra 2012 novovytvorený Kraso klub Martin začína písať nové dejiny turčianskeho krasokorčuľovania. Predsedom klubu sa stal Ivan Jakubovič, ktorý túto funkciu vykonáva dodnes. V roku 2013 bol Kraso klub Martin prijatý za riadneho člena Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu.
- Spracoval: Ivan Jakubovič, predseda KK Martin
Počas svojej bohatej histórie nemalo krasokorčuľovanie v Martine na ružiach ustlané a prežilo len vďaka zanieteniu nadšencov. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia bola činnosť klubu utlmená. Náznaky oživenia prišli až v roku 2010 a o dva roky neskôr skupina ľudí a bývalých pretekárok okolo Ivana Jakuboviča založila Kraso klub Martin. Bola medzi nimi i Renáta Hlaváčová.
S krasokorčuľovaním začínala ako sedemročná ešte v roku 1971. Najskôr aktívne súťažila, potom prešla na trénerskú dráhu, pričom istý čas pôsobila aj ako rozhodkyňa. Aktuálne sa venuje výchove talentov.
„Bývali sme na Podháji, kúsok od zimného štadióna, a najradšej som sa chodila pozerať na krasokorčuliarov. Bola som veľmi rada, keď ma zobrali medzi seba,“ spomína na svoje začiatky.
Neodradilo ju ani to, že krasokorčuľovanie je náročný šport. Pretekár musí byť veľmi dobre pohybovo zdatný i kondične pripravený, musí byť mentálne silný, aby na ľade včas a precízne predviedol súťažné prvky.
„Tréning je aj o pádoch a modrinách. Je to ako v živote, keď spadnete, musíte sa zodvihnúť a ísť ďalej,“ pokračuje dlhoročná trénerka.
Zásadný krok dopredu
Veľkou prekážkou napredovania bolo, že dlhé roky sa krasokorčuliari dostali na ľad veľmi sporadicky. Mali na zimnom štadióne vyčlenené len dve hodiny, maximálne tri hodiny týždenne. Nepomáhalo ani to, že tréningy sa začínali už o šiestej ráno, čo si vyžaduje veľké sebazaprenie od detí i rodičov. Veci sa k lepšiemu pohli až v lete, keď spustili do prevádzky tréningovú halu. Teraz majú k dispozícii päť tréningových hodín za týždeň.
Hneď sa to odzrkadlilo i na výkonnosti pretekárok, ktoré na jesenných podujatiach dosiahli viacero výborných výsledkov. Nela Krištofovičová, ktorá reprezentuje klub v kategórii hobby junior, si priniesla z každej súťaže medailu. Viktória Blahová a Eliška Fillová úspešne obhajovali farby Martina v slovenskom pohári, čo je v slovenských pomeroch najvyšší level súťaží.
„Tréneri z konkurenčných klubov sa nás hneď pýtali, čo robíme, keď sme sa tak zlepšili. Navyše, teraz, keď sme na ľade častejšie, dievčatá i na tréningoch menej padajú, cítia sa na korčuliach istejšie,“ pochvaľuje si posun k lepšiemu ďalšia trénerka Stanislava Sebíňova.
Aká matka, taká Katka
Takisto reprezentovala martinské krasokorčuľovanie ako pretekárka. K tomuto športu ju priviedol jej otec, no po konci aktívnej kariéry si dala dlhšiu prestávku. Späť sa dostala vďaka dcére, ktorá však vôbec nevedela, že jej mama bola kedysi výbornou krasokorčuliarkou.
„Na jednom podujatí pri príležitosti otvorenia školského roka mal svoj stánok aj Kraso klub. Vtedy sama od seba prišla Sofia za mnou a povedala, že keď ju už teda chcem dať na nejaký šport, tak pôjde na krasokorčuľovanie. Naozaj netušila, že som sa mu kedysi tiež venovala. Zistila to až po pár tréningoch, keď ma trénerky, s ktorými sme kedysi spolu jazdili, začali prehovárať, aby som sa k nim pridala,“ s úsmevom na tvári opisuje zaujímavé okolnosti svojho návratu Stanislava Sebíňová a dopĺňa, že aktuálne už jej i Sofia pomáha pri tréningoch.
Kraso klub Martin má v súčasnosti svoju školu korčuľovania a trinásť pretekárov, ktorí sa môžu zúčastňovať súťaží. Súvisí to s tým, že na preteky sa nedá ísť hneď, ale musí tomu predchádzať aspoň trojročná príprava. Po otvorení druhej ľadovej plochy sa konečne vytvoril priestor na rozširovanie základne a ten chcú v klube využiť. Radi by obnovili i tradíciu Veľkej ceny Martina v krasokorčuľovaní, ktorá patrila v minulosti medzi špičkové akcie.
„Keď chodíme po pretekoch, tak nás najmä skúsení matadori podpichujú, kedy bude Veľká cena Martina. Pandémia síce niektoré veci komplikuje, ale pokúsime sa spomínanú tradíciu obnoviť,“ dodala na záver Renáta Hlaváčová.
