Tohoto roku sa konal v sobotu 25. júna Oslavy letného slnovratu sa v kresťanskom kalendári spájajú so sviatkom Jána – Krstiteľa, pripadajúcim na 24. jún. K obyčajom, ktoré sa praktikovali v tento deň, sa viazali oheň, voda, najmä rosa a zeleň. V predvečer Jána sa mládež stretávala pri jánskych ohňoch stavaných na vyvýšených miestach nad obcou, odkiaľ sa do noci, najkratšej v celom roku ozýval spev. Kto jánsky oheň preskočil, mal byť po celý ďalší rok silný a zdravý. Popol z jánskej vatry mal potom ochraňovať budúcu úrodu. Sypali ho najmä na ľan a konope.
Významná očistná sila sa pripisovala vode, ale najmä rose, pozbieranej pred svitaním na lúke, ktorá sa potom používala pri čarovaní. Rosou z ďateliny sa mal umývať aj dobytok, aby bol zdravý. Zázračná moc sa v tento deň pripisovala kvitnúcim rastlinám – verilo sa, že pred východom slnka hovoria ľudskou rečou a povedia, akú chorobu liečia. Kvitnúce papradie malo označovať miesto, kde je zakopaný poklad. Deň svätého Jána bol považovaný za vhodný na veštenie vydaja - dievčence vili venčeky z margarét – tie púšťali po vode, alebo prehadzovali cez strechu domu, kde mali slobodného mládenca.
Deň Jána Krstiteľa bol zároveň dňom, kedy sa predpokladala zvýšená aktivita negatívnych síl. Ich pôsobenie mali oslabiť ochranné úkony – napríklad do polí a za okná domov sa zapichovali zelené prúty, ktoré chránili pre búrkou a ľadovcom. Zo strachu pred pôsobením bosoriek kŕmili dobytok cesnakom a chlebom. Tak ako v iné významné dni výročného zvykoslovného cyklu, aj v tento deň platil zákaz vstupu cudzích žien do domu i dvora. Na Jána sa zem nesmela „rušiť„, preto sa nesadilo ani neokopávalo.
Magickú atmosféru svätojánskej noci priblížil v Múzeu slovenskej dediny v programe Jánske ohne folklórny súbor Hradisko z Vrútok spolu s ľudovou hudbou Romana Končeka. Genézu tohoto dňa i úkony, ktoré sa k nemu viazali, priblížila slovom Anna Kiripolská, vedúca Múzea slovenskej dediny. Nechýbala ani vatra, ktorú preskočili len dvaja odvážlivci. Keď vatra dohorela a na „skanzen„ sa zniesla noc, pokračovala zábava pri ľudovej hudbe Romana Končeka spevom a tancom v átriu krčmy z Oravskej Polhory.
Autor: hz