Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Dobrodružstvo objavovania

...objavovania Turčania neboli zápecníci, pachtili sa za poznaním, putovali po svete, boli úspešní a vždy hrdí na svoj kraj a pôvod O niektorých knihách možno bez okolkov povedať, že zaplnili biele miesto. Priekopnícke diela,...

Turčania neboli zápecníci, pachtili sa za poznaním, putovali
po svete, boli úspešní a vždy hrdí na svoj kraj a pôvod
O niektorých knihách možno bez okolkov povedať, že zaplnili biele miesto. Priekopnícke diela, ktoré sa venujú problematike, ktorá spracovaná ešte nebola, resp. nebola spracovaná v takom rozsahu či hĺbke. Takto možno hovoriť o knihe, ktorá vyšla minulý rok vo vydavateľstve Matice slovenskej a dostala názov Z ľudovej kultúry Turca. Už sme o jej tvorbe a vydaní hovorili aj na stránkach našich novín, ale po uplynutí istého času sa k nej predsa len vraciame. Lebo v sebe skrýva niekoľko provokujúcich momentov...
Turiec býval
„napotom„
Je to klasický martinský prípad. Aj majster Benka mával s tým problémy. Žijúc v Martine chodil maľovať Oravu a Liptov, no a turčianske hory a stráne si nechával až „napotom„. Nenamaľoval z nich skoro nič. Aj iní známi Turčania tak robili, zbierali cennosti ľudovej tvorivosti kade-tade, ale na Turiec im nezostalo času. Veď ešte to a tam treba, no a potom... A tak sa veru neraz stávalo, že hoci Turiec sa rozdával priehrštiami a dával národu, čo len mohol, Turcu sa z toho veľa nevracalo.
Mohli by sme si to pripomenúť aj pri vzniku tejto knihy. Slovenské národné múzeum v Martine sa venovalo mnohé roky etnografickému výskumu slovenských regiónov, no komplexný výskum ľudovej kultúry Turca prišiel na rad až v roku 1992. Chvalabohu, že táto výskumná úloha vôbec prišla na program dňa. Priniesla dva významné výstupy. Prvým bola výstava Ľudová kultúra Turca (rok 2001), za ktorú autorky dostali cenu Slovenskej národopiseckej spoločnosti, ktorá je profesnou spoločnosťou etnografov pri Ústave etnológie Slovenskej akadémie vied. No a druhým je kniha. Kniha o Turci a Turčanoch, ako žili a čo bolo a je pre nich typické, o tom, čo vlastne nosíme v génoch...
Zostavili ju Eva Pančuhová a Zora Mintálová a autorsky sa na nej podieľalo ďalších štrnásť odborníkov. Eva Pančuhová stále pracuje v SNM, Zora Mintálová na druhý deň ako odovzdali rukopis knihy (bol to posledný september 2002) „prestúpila„ do Múzea Červeného kríža v Martine.
Z. Mintálová: „Keď sme uvádzali knihu do života, počuli sme podobné slová. O tom, čo všetko Turiec dal Slovensku a čo všetko je múzeum a jeho pracovníci schopné dať ako odplatu Turcu. A kedy toto múzeum vráti Turcu to, čo on tak bohato rozdáva. Jedna vec je pravdou, že Turiec si niečo podobného naozaj zaslúžil. Aj tú výstavu, ktorá mala myslím si veľmi dobrú úroveň a uskutočnila sa vlastne po vyše šesťdesiatich rokoch, aj túto knihu. Jeden z „krstných otcov„ knihy Mojmír Benža, dlhoročný pracovník SNM a znalec ľudovej kultúry Turca, no a bývalý náš vedúci, keď na internete našiel správu, že vyšla monografia, hneď telefonoval. Povedal, že je rád, že konečne vyšla takáto kniha a čo bolo zaujímavé, povedal, že nám k ničomu negratuluje, lebo naša generácia iba splatila dlh, ktorý tie predchádzajúce generácie etnografov zanechali...„
Keď sme už pri tom „krste„, bol to šafran, čím uviedli toto dielo do života. Vzácna a drahá bylina, ktorá ale preslávila Turiec prostredníctvom šafraníkov. Tí ju roznášali po svete. Aj táto kniha je vzácnosťou šafranového typu a navyše je, keď sme už pri botanike - prvosienkou. Prvým pokusom komplexne spracovať ľudovú kultúru v Turci. A pokusom vydareným.

Skryť Vypnúť reklamu

Jedinečný poklad
z kuchýň a izieb

Monografia sa nerodí ľahko. Ani krátko. Aj táto bola výsledkom dlhoročnej práce.
Z. Mintálová: „Keď sa mi narodil syn, vtedy sa začali prvé výskumy. Bol to rok 1992. Teraz je už 13ročný chalan a on mi vlastne pripomína, koľko času prešlo od prvých krkov až po hotové dielo. Čo sa za ten čas všetko udialo...„
E. Pančuhová: „Treba pripomenúť, že už predtým bolo viac pokusov o podobnú monografiu, ale nikdy sa to neskončilo výsledkom. Neorali sme teda na úplne zelenej lúke, štúdií o ľudovej kultúre v Turci bolo napísaných viac. A čerpali sme aj z toho. Ale podstatný bol náš výskum priamo v teréne. A ten sme sa rozhodli urobiť naozaj dôsledne. Napokon, v knihe má svoje miesto každá jedna obec Turca, aj tá najmenšia. Či už textom, a ak nie, tak určite aspoň fotografiou. Dávali sme si na tom zvlášť záležať.
Z. Mintálová: „Je pravda, že keby sme my nechytili posledných žijúcich informátorov, ktorí sa narodili ešte pred prvou vojnou, tak vlastne by už nenávratne vyschol tento jedinečný prameň...„
E. Pančuhová: „Dnes sa už takmer nestretnete s originálnymi pamätníkmi tých čias, ktorí by si navyše dobre pamätali, ako sa vtedy žilo. Dnes stretnete nanajvýš ľudí, čo si spomínajú, ako im o tom tí starší hovorili. Smrťou istej generácie niektoré veci už úplne zanikli. Úplne sa stratili. Mali sme šťastie, že sme takých ľudí ešte našli a že nám ochotne rozprávali.
Z. Mintálová: „Sme povďační pamätníkom, ktorí nám odovzdali svoje duchovné bohatstvo a všetko, čo zdedili po predkoch. My sme neraz cítili, ako si uvedomujú, že dnešnú mládež to ich rozprávanie už tak nezaujíma a pociťovali isté zadosťučinenie, že to majú komu povedať a že z toho raz bude čosi, že z toho bude kniha a že bude o Turci, ktorý majú strašne radi...„
Stretnutia s ľuďmi to bolo dobrodružstvo objavovania Turca. Keď navštívite okolo päťsto pamätníkov, to už stojí za to. Keď získate ich spomienky a skúsenosti, odpozorované životné situácie, spôsob života niekdajších ľudí, rôzne technológie, zvyky, dáte dokopy jedinečný poklad. Taký nachádza obe Martinčanky v príbytkoch starších ľudí v každej jednej turčianskej obci.
E. Pančuhová: „Bola to veľmi pekná robota. Získavali sme cenné vedomosti, ktoré keď sme konfrontovali s archívnymi materiálmi, niektoré boli staršie ako 60 rokov, tak nám to dalo skvelý a plastický obraz, ako naši predkovia v Turci žili. Objavovali sme Turiec, kúsok po kúsku...„

Skryť Vypnúť reklamu

Hrdí na niečo (na seba)

Dobrodružstvo objavovania. Hoci v Turci žijeme, poznáme ho niektorí doslova naspamäť, predsa dokáže byť stále neznámym, záhadným, neprebádaným. Skúste sa začítať do tejto knihy a uvidíte. Pretože to, ako žili naši predkovia je aj súčasťou nášho života, nás samých. Aký je teda „objavený„ Turiec?
E. Pančuhová: „Je krásny, zaujímavý, živý, srdečný ľuďmi. A myslím si, že skutočnosť, že práve tu našli miesto celonárodné kultúrne inštitúcie a že v prípade Martina hovoríme o kultúrnom centre, tak prapríčinu tohto faktu treba hľadať v povahe starých Turčanov. V ich vedomostiach, v ich pachtení sa za poznaním. A boli aj hrdí ľudia. Hrdí na svoj pôvod, hrdí na svoju rodinu, na svoju dedinu, hrdí na svoj Turiec, na jeho krásnu prírodu, hrdí na všetko, čo ich predchodcovia dokázali... Žiaľ, myslím si, že dnes ako by sa to už nenosilo. Môžeme ľutovať, že sme túto hrdosť po svojich predkoch neprebrali.„
Z. Mintálová: „A pritom to neboli žiadni zápecníci. Turčania cestovali po celom svete. A nebrali ich tak, ako, žiaľ, svet berie slovenských chlapcov a dievčatá, hoci sú aj vysokoškolsky vzdelaní robia óperky, ale vtedajších Turčanov svet prijímal ako odborníkov Boli to vychýrení plátenníci, šafraníci, olejkári, veľmi dobrí obchodníci. Naozaj niečo dokázali, vedeli sa naučiť aj niekoľko cudzích rečí a vo svete sa svojou prácou a šikovnosťou nestratiť. Aj z toho pramenila ich hrdosť.„
E. Pančuhová: „Je to podľa mňa predovšetkým vec výchovy. Presvedčila som sa o tom, keď sme boli na besede v Knižnici Hany Zelinovej vo Vrútkach a rozprávali sme o tom, ako sme vlastne objavovali Turiec našich prastarých otcov. Mladí nás počúvali s veľkým záujmom a možno sme im otvorili trochu oči. Zaujímali sa napríklad, aké boli rozdiely medzi Vrútočanmi a Martinčanmi. Hovorili sme im, že národne uvedomelé Martinčanky chodievali v krojoch, no a ženy vrútockých svetobežníkov podľa poslednej módy v Pešti... Málo o tom vedia, nehovoríme im to. A sú stovky takýchto zdanlivo drobných príkladov, ako sa dá na základe lokálnej histórie a lokálnych osobitostí pestovať hrdosť na svoj pôvod a svoj kraj. Tú pomaly stratenú turčiansku hrdosť...„

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  7. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  10. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 27 969
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 161
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 242
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 694
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 864
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 862
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 002
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 793
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 264
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Pacientov s ochorením na Covid 19 v nemocnici pribúda, rozširujú sa aj červené zóny

V Univerzitnej nemocnici Martin (UNM) bolo v pondelok hospitalizovaných 72 pacientov s pozitívnym testom na ochorenie COVID-19.

Pavilón č. 5 v UN Martin je už celý v červenej zóne.

Vrútky už určili miesta, kde sa bude testovať

Jedným z odberových miest bude aj kino 1. máj, využijú sa aj telocvične škôl.

Ilustračné foto.

Mesto Martin hľadá dobrovoľníkov na testovanie obyvateľstva

Celoplošné testovanie sa uskutoční v sobotu a nedeľu od 8. do 20. h. Prestávka je naplánovaná od 12. do 13. h.

Ilustračné foto.

MY PLUS: Pokojne zostaňte doma, náš týždenník MY si teraz prelistujete už aj online

23 regionálnych titulov MY a niekoľkoročný archív online plus odomknutý exkluzívny obsah na 27 weboch MY - to je MY PLUS.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Tu sú výsledky víkendového testovania na Orave. Prečo ste boli vy?

Za tri dni otestovali odberové tímy 91 505 ľudí. Do karantény poslali 3 904 infikovaných.

Už ste čítali?