Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Dobrodružstvo objavovania

...objavovania Turčania neboli zápecníci, pachtili sa za poznaním, putovali po svete, boli úspešní a vždy hrdí na svoj kraj a pôvod O niektorých knihách možno bez okolkov povedať, že zaplnili biele miesto. Priekopnícke diela,...

Turčania neboli zápecníci, pachtili sa za poznaním, putovali
po svete, boli úspešní a vždy hrdí na svoj kraj a pôvod
O niektorých knihách možno bez okolkov povedať, že zaplnili biele miesto. Priekopnícke diela, ktoré sa venujú problematike, ktorá spracovaná ešte nebola, resp. nebola spracovaná v takom rozsahu či hĺbke. Takto možno hovoriť o knihe, ktorá vyšla minulý rok vo vydavateľstve Matice slovenskej a dostala názov Z ľudovej kultúry Turca. Už sme o jej tvorbe a vydaní hovorili aj na stránkach našich novín, ale po uplynutí istého času sa k nej predsa len vraciame. Lebo v sebe skrýva niekoľko provokujúcich momentov...
Turiec býval
„napotom„
Je to klasický martinský prípad. Aj majster Benka mával s tým problémy. Žijúc v Martine chodil maľovať Oravu a Liptov, no a turčianske hory a stráne si nechával až „napotom„. Nenamaľoval z nich skoro nič. Aj iní známi Turčania tak robili, zbierali cennosti ľudovej tvorivosti kade-tade, ale na Turiec im nezostalo času. Veď ešte to a tam treba, no a potom... A tak sa veru neraz stávalo, že hoci Turiec sa rozdával priehrštiami a dával národu, čo len mohol, Turcu sa z toho veľa nevracalo.
Mohli by sme si to pripomenúť aj pri vzniku tejto knihy. Slovenské národné múzeum v Martine sa venovalo mnohé roky etnografickému výskumu slovenských regiónov, no komplexný výskum ľudovej kultúry Turca prišiel na rad až v roku 1992. Chvalabohu, že táto výskumná úloha vôbec prišla na program dňa. Priniesla dva významné výstupy. Prvým bola výstava Ľudová kultúra Turca (rok 2001), za ktorú autorky dostali cenu Slovenskej národopiseckej spoločnosti, ktorá je profesnou spoločnosťou etnografov pri Ústave etnológie Slovenskej akadémie vied. No a druhým je kniha. Kniha o Turci a Turčanoch, ako žili a čo bolo a je pre nich typické, o tom, čo vlastne nosíme v génoch...
Zostavili ju Eva Pančuhová a Zora Mintálová a autorsky sa na nej podieľalo ďalších štrnásť odborníkov. Eva Pančuhová stále pracuje v SNM, Zora Mintálová na druhý deň ako odovzdali rukopis knihy (bol to posledný september 2002) „prestúpila„ do Múzea Červeného kríža v Martine.
Z. Mintálová: „Keď sme uvádzali knihu do života, počuli sme podobné slová. O tom, čo všetko Turiec dal Slovensku a čo všetko je múzeum a jeho pracovníci schopné dať ako odplatu Turcu. A kedy toto múzeum vráti Turcu to, čo on tak bohato rozdáva. Jedna vec je pravdou, že Turiec si niečo podobného naozaj zaslúžil. Aj tú výstavu, ktorá mala myslím si veľmi dobrú úroveň a uskutočnila sa vlastne po vyše šesťdesiatich rokoch, aj túto knihu. Jeden z „krstných otcov„ knihy Mojmír Benža, dlhoročný pracovník SNM a znalec ľudovej kultúry Turca, no a bývalý náš vedúci, keď na internete našiel správu, že vyšla monografia, hneď telefonoval. Povedal, že je rád, že konečne vyšla takáto kniha a čo bolo zaujímavé, povedal, že nám k ničomu negratuluje, lebo naša generácia iba splatila dlh, ktorý tie predchádzajúce generácie etnografov zanechali...„
Keď sme už pri tom „krste„, bol to šafran, čím uviedli toto dielo do života. Vzácna a drahá bylina, ktorá ale preslávila Turiec prostredníctvom šafraníkov. Tí ju roznášali po svete. Aj táto kniha je vzácnosťou šafranového typu a navyše je, keď sme už pri botanike - prvosienkou. Prvým pokusom komplexne spracovať ľudovú kultúru v Turci. A pokusom vydareným.

Skryť Vypnúť reklamu

Jedinečný poklad
z kuchýň a izieb

Monografia sa nerodí ľahko. Ani krátko. Aj táto bola výsledkom dlhoročnej práce.
Z. Mintálová: „Keď sa mi narodil syn, vtedy sa začali prvé výskumy. Bol to rok 1992. Teraz je už 13ročný chalan a on mi vlastne pripomína, koľko času prešlo od prvých krkov až po hotové dielo. Čo sa za ten čas všetko udialo...„
E. Pančuhová: „Treba pripomenúť, že už predtým bolo viac pokusov o podobnú monografiu, ale nikdy sa to neskončilo výsledkom. Neorali sme teda na úplne zelenej lúke, štúdií o ľudovej kultúre v Turci bolo napísaných viac. A čerpali sme aj z toho. Ale podstatný bol náš výskum priamo v teréne. A ten sme sa rozhodli urobiť naozaj dôsledne. Napokon, v knihe má svoje miesto každá jedna obec Turca, aj tá najmenšia. Či už textom, a ak nie, tak určite aspoň fotografiou. Dávali sme si na tom zvlášť záležať.
Z. Mintálová: „Je pravda, že keby sme my nechytili posledných žijúcich informátorov, ktorí sa narodili ešte pred prvou vojnou, tak vlastne by už nenávratne vyschol tento jedinečný prameň...„
E. Pančuhová: „Dnes sa už takmer nestretnete s originálnymi pamätníkmi tých čias, ktorí by si navyše dobre pamätali, ako sa vtedy žilo. Dnes stretnete nanajvýš ľudí, čo si spomínajú, ako im o tom tí starší hovorili. Smrťou istej generácie niektoré veci už úplne zanikli. Úplne sa stratili. Mali sme šťastie, že sme takých ľudí ešte našli a že nám ochotne rozprávali.
Z. Mintálová: „Sme povďační pamätníkom, ktorí nám odovzdali svoje duchovné bohatstvo a všetko, čo zdedili po predkoch. My sme neraz cítili, ako si uvedomujú, že dnešnú mládež to ich rozprávanie už tak nezaujíma a pociťovali isté zadosťučinenie, že to majú komu povedať a že z toho raz bude čosi, že z toho bude kniha a že bude o Turci, ktorý majú strašne radi...„
Stretnutia s ľuďmi to bolo dobrodružstvo objavovania Turca. Keď navštívite okolo päťsto pamätníkov, to už stojí za to. Keď získate ich spomienky a skúsenosti, odpozorované životné situácie, spôsob života niekdajších ľudí, rôzne technológie, zvyky, dáte dokopy jedinečný poklad. Taký nachádza obe Martinčanky v príbytkoch starších ľudí v každej jednej turčianskej obci.
E. Pančuhová: „Bola to veľmi pekná robota. Získavali sme cenné vedomosti, ktoré keď sme konfrontovali s archívnymi materiálmi, niektoré boli staršie ako 60 rokov, tak nám to dalo skvelý a plastický obraz, ako naši predkovia v Turci žili. Objavovali sme Turiec, kúsok po kúsku...„

Skryť Vypnúť reklamu

Hrdí na niečo (na seba)

Dobrodružstvo objavovania. Hoci v Turci žijeme, poznáme ho niektorí doslova naspamäť, predsa dokáže byť stále neznámym, záhadným, neprebádaným. Skúste sa začítať do tejto knihy a uvidíte. Pretože to, ako žili naši predkovia je aj súčasťou nášho života, nás samých. Aký je teda „objavený„ Turiec?
E. Pančuhová: „Je krásny, zaujímavý, živý, srdečný ľuďmi. A myslím si, že skutočnosť, že práve tu našli miesto celonárodné kultúrne inštitúcie a že v prípade Martina hovoríme o kultúrnom centre, tak prapríčinu tohto faktu treba hľadať v povahe starých Turčanov. V ich vedomostiach, v ich pachtení sa za poznaním. A boli aj hrdí ľudia. Hrdí na svoj pôvod, hrdí na svoju rodinu, na svoju dedinu, hrdí na svoj Turiec, na jeho krásnu prírodu, hrdí na všetko, čo ich predchodcovia dokázali... Žiaľ, myslím si, že dnes ako by sa to už nenosilo. Môžeme ľutovať, že sme túto hrdosť po svojich predkoch neprebrali.„
Z. Mintálová: „A pritom to neboli žiadni zápecníci. Turčania cestovali po celom svete. A nebrali ich tak, ako, žiaľ, svet berie slovenských chlapcov a dievčatá, hoci sú aj vysokoškolsky vzdelaní robia óperky, ale vtedajších Turčanov svet prijímal ako odborníkov Boli to vychýrení plátenníci, šafraníci, olejkári, veľmi dobrí obchodníci. Naozaj niečo dokázali, vedeli sa naučiť aj niekoľko cudzích rečí a vo svete sa svojou prácou a šikovnosťou nestratiť. Aj z toho pramenila ich hrdosť.„
E. Pančuhová: „Je to podľa mňa predovšetkým vec výchovy. Presvedčila som sa o tom, keď sme boli na besede v Knižnici Hany Zelinovej vo Vrútkach a rozprávali sme o tom, ako sme vlastne objavovali Turiec našich prastarých otcov. Mladí nás počúvali s veľkým záujmom a možno sme im otvorili trochu oči. Zaujímali sa napríklad, aké boli rozdiely medzi Vrútočanmi a Martinčanmi. Hovorili sme im, že národne uvedomelé Martinčanky chodievali v krojoch, no a ženy vrútockých svetobežníkov podľa poslednej módy v Pešti... Málo o tom vedia, nehovoríme im to. A sú stovky takýchto zdanlivo drobných príkladov, ako sa dá na základe lokálnej histórie a lokálnych osobitostí pestovať hrdosť na svoj pôvod a svoj kraj. Tú pomaly stratenú turčiansku hrdosť...„

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  2. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  5. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  6. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 16 802
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 090
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 954
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 486
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 898
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 542
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 268
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 122
  9. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 880
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 5 786
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Ilustračné foto.

FOTO: Vrch Stráža v Socovciach

Napriek svojej nízkej nadmorskej výške (534m) je považovaný za dominantu Turca s najkrajšími kruhovými výhľadmi.

Na vrchu Stráža - výhľady sú nádherné. A na všetky strany.

V martinskej nemocnici očkujú 300 zdravotníkov denne

Kapacitu očkovaných plánujú v najbližších dňoch rozšíriť na 500 očkovaných za deň.

V martinskej nemocnici plánujú v najbližších dňoch očkovať 500 zdravotníkov denne.

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

V druhom kole v Nitre otestovali takmer 41-tisíc ľudí

Väčšina ľudí využila novú aplikáciu, aj vďaka nej sa netvorili rady.

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Už ste čítali?