Pri vykročení do veku svojej zrelosti, múdrosti a aj osobnej skúsenosti prekvapivo načrel do tematiky ľúbostnej poézie. V krátkom období napísal cyklus 300 básní, v ktorých na prírodných motívoch splývajúcich s citovým svetom človeka poeticky vyjadril, že láska je mnohoinšpiračná. Nagajovými inšpiračnými zdrojmi pri oslávení najkrajšieho ľudského citu bola jeho manželka, viacero žien a žiačok, ktoré mu prešli pamäťou počas jeho pedagogickej praxe. A aj najdrobnejšou pozornosťou v jeho predstavách zanechali stopy. Tým autorove ľúbostné básne chytia čitateľa za srdce a evokujú v ňom potrebu hľadania krásy a šťastia, ktorý vyviera z úprimného vzťahu k iným ľuďom. Je to poézia zemito motivovaná, s reálnym základom, ale básnik nad ním precítene rozprestrel dúhový oblúk fantázie. Verí, že milujúci človek sa prenáša do sveta nehy, lásky, pohladkania, ale nie je raz kuvičím hlasom a inokedy pokladom, ako o láske zmýšľa ľudské trhovisko. Takáto láska v celku piatich zbierok z rokov 1997 až 2005 je v polohe rozprávkovosti, dobra a zla. Lebo v nej kulminuje v krásnych, aj keď neopätovaných vyznaniach, v protikladoch reality a rozprávky, pocitu šťastia a jeho zániku, fantastického letu oblámaných krídel, odvahy i sklamania, spevu i plaču. Neopätovaná láska nenašla zavŕšenie či naplnenie ani v básnickej zbierke a nerealizovateľná zaniká.
Autor až do konca ľúbostných vyznaní zostáva svojský, s vlastným nežným hlasom i tichým plačom, nechce klamať, nič neprifarbí, ba skôr seba postaví do ironického svetla. Preto sa zodpovedne pohráva s každým slovom, kým ho uvážene a zľahka položí do verša, aby mu dalo zmysel neublížilo takému citu, akým je láska. Ukončenú pentalógiu ľúbostnej poézie Ondreja Nagaja môžeme považovať za druh autospovede. Potvrdil pravdu, že človek a jeho ľúbostný cit sú veľké ako more. V tom je skrytý aj symbol záverečnej časti celého cyklu básní – lebo, ak miluješ človeka, aj najdrobnejšia pozornosť od neho vytvára vzájomnú štipku sympatie a nemusí to vždy byť naplnená láska. Aj kúsok lásky je podľa autora obrovskou vecou pre človeka, lebo ho naplní veľkým citom. Knihu básní Aj kaluž je more vydalo Vydavateľské oddelenie Martinského stomatologického centra a Vydavateľstvo Libuše Chrastekovej v Martine.