Ide o penále vo výške až 15 miliónov korún za oneskorené platby za teplo, k čomu došlo kvôli časovému posunu poskytnutia dotácií zo štátneho rozpočtu za roky 1996 až 1997, ako sa píše v uznesení martinského mestského zastupiteľstva z 29. novembra 2001. Sudkyňa požadovala od právneho zástupcu mesta špecifikáciu pohľadávok, ale podľa neho ju má iba žalujúca strana. Existuje ale notárska zápisnica, že mesto prevzalo záväzky „eseročky„ Martico. Žalujúca a žalovaná strana odlišne posudzujú platnosť právnych úkonov z roku 2001. Podľa žalovanej strany je na prevzatie dlhu potrebný súhlas mestského zastupiteľstva, o čom nie je v uznesení z 29. novembra 2001 zmienka.
Právny zástupca Martinskej teplárenskej považoval za konanie mesta podpis protokolu o uznaní záväzku mesta na jeho správcovských účtoch v zastúpení „eseročky„ Martico, k čomu splnomocnilo mestské zastupiteľstvo primátora Stanislava Bernáta na spomínanom zasadnutí. Žalujúca strana si na pojednávanie priniesla so sebou aj list z 11. februára 2002, kde sa píše, že mesto prevzalo záväzky „eseročky„ Martico vo výške 15 miliónov korún. Martinská teplárenská požadovala, aby sudkyňa na pojednávanie predvolala ako svedka Jána Maruňáka, ktorý 29. novembra 2001 predkladal materiál o prevzatí záväzkov súvisiacich s prevádzkou energetických zariadení mestskému zastupiteľstvu. Sudkyňa pojednávanie odročila na 31. augusta 2005.
Autor: gg