Tento víkend bude v Mošovciach patriť hasičským oslavám
Mošovčania tento týždeň (22. až 24. júla) oslávia 130. výročie vzniku miestneho dobrovoľného hasičského zboru (DHZ), ktorý vznikol ako jeden z prvých v Turci i na Slovensku.
22. júla sa uskutoční slávnostná schôdza DHZ. V sobotu 23. júla budú oslavy pokračovať hasičskou súťažou o Pohár starostu Mošoviec na futbalovom ihrisku, kde popoludní nastúpia na trávnik bývalí hráči obcí Kozy, Hája, Mošoviec a Laliča. Večer vystúpi v požiarnej zbrojnici Štefan Skrúcaný a na záver majú organizátori pripravené aj prekvapenie a diskotéku pre mladých. V nedeľu 24. júla ukončia futbalový turnaj bývalých hráčov a popoludní posvätia zástavu DHZ v Mošovciach. Záverečnou bodkou za podujatím bude tanečná zábava so skupinou Akord v požiarnej zbrojnici. Na hasičské oslavy prídu 24. júla do Mošoviec aj delegácie zo zahraničných partnerských obcí Lalič (Srbsko a Čierna Hora), Dwikozy a Kozy (Poľsko).
V 18. a 19. storočí stáli domy v Mošovciach husto vedľa seba a medzi nimi boli aj hospodárske budovy (obyčajne v rade za sebou). K trom veľkým požiarom došlo v Mošovciach v rozpätí rokov 1860 až 1870 na terajšej Ulici Jána Kollára. Najväčší z nich postihol mestečko 16. augusta 1863, keď silný vietor spôsobil, že oheň zachvátil obidve strany ulice. Do základov zhorel aj rodný dom básnika Jána Kollára. Mnohí Mošovčania neboli kvôli svojej finančnej situácii schopní svoje domy a hospodárske budovy opäť postaviť. Podľa Juraja Šoltésa, miestneho učiteľa, ľudia nedokázali účinne zabrániť šíreniu požiaru, nerobili také opatrenia, ako je strhávanie krovov, nedoniesli si nádoby na vodu, ale sa so založenými rukami hľadeli na oheň. A tak namiesto dvoch alebo troch domov zhorelo 50 alebo 60 budov. Juraj Šoltés už vtedy navrhol, aby v obciach vznikali hasičské zbory, ktoré budú mať svoje predpisy rozumného hasenia požiarov. V roku 1872 vzniklo na celom Slovensku veľmi veľa požiarov.
Na podnet Andreja Čajku, predstaveného Mošoviec, sa uskutočnilo 24. júna 1875 valné zhromaždenie obyvateľov mestečka. Prišiel naň veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru v Martine Jozef Kohút, ktorý zapísal 96 členov vznikajúceho zboru. Na druhom valnom zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo 15. júla 1875, prijali stanovy hasičského zboru, ktoré poslali ministerstvu vnútra do Pešti. Na treťom valnom zhromaždení 20. augusta 1875 si zvolili prvého veliteľa mošovských hasičov. Stal sa ním Michal Klimáček, za jeho námestníka zvolili Andreja Čajku a okrem nich si vybrali aj ďalších funkcionárov. Ešte v tom roku zaviedli platenie mesačných členských príspevkov (20 halierov na člena), rovnošatu si zadovážil každý hasič za svoje peniaze a prvú výzbroj kúpili v apríli roku 1876. V roku 1878 dala poisťovňa Slávia zato, že sa v nej poistilo proti požiarom 160 Mošovčanov, miestnym hasičom štvorkolesovú striekačku, ktorá už mala aj saciu stranu. Kremnica dala mošovským hasičom v roku 1881 100 zlatých, aby chránila proti požiaru teplické kúpele a budovy v Dolnej Štubni. 17. januára 1883 mošovskí hasiči zasiahli s dvoma striekačkami pri požiari v Háji. V rokoch 1892, 1898 a 1900 sa zúčastnili na prvých okresných cvičeniach hasičov. V roku 1912 postavili malú zbrojnicu pre dve striekačky a najdôležitejšiu výzbroj.
V súvislosti s rozvojom hasičstva treba spomenúť tri mošovské osobnosti –Juraja Čajku, Miloslava Schmidta a Jána Mičíka – Dolného.
Juraj Čajka (nar. 1853) patril medzi zakladajúcich členov dobrovoľného hasičského zboru v mestečku. V zbore nepôsobil dlho, ale vďaka nemu boli mošovskí hasiči odborne zdatní a dobre pripravení na zásahy. Nechcel slúžiť Maďarom a bol jedným z prvých slovenských študentov, ktorí odišli študovať vysokú školu do Prahy. Ako študent cukrovarnícko- strojárskeho odboru Českého vysokého učení technického si osvojil cvičenia pražského hasičského zboru, ktorý vznikol v roku 1853 Potom cvičil aj mošovských hasičov. Žiaľ, tí sa s ním museli veľmi rýchlo rozlúčiť, lebo už koncom septembra 1875 odišiel na ďalšie štúdiá do Prahy. V roku 1896 sa Juraj Čajka druhý raz oženil. Vzal si vzdelanú a národne uvedomelú rodáčku zo Slovenského Pravna – Klementínu Chorvátovú. Čajkovci sa v Prahe venovali slovenským študentom. Ich hosťami boli bratia Ursínyovci, bratia Janka Jesenského, Viliam Pauliny Tóth, dokonca aj Milan Rastislav Štefánik. Juraj Čajka bol priekopníkom cukrovarníckeho priemyslu. Zomrel v Prahe v roku 1926.
Miloslav Schmidt (nar. 1881) vstúpil do dobrovoľného hasičského zboru v Mošovciach ako 18ročný a jeho tajomníkom sa stal v roku 1915. Jeho zásluhou vznikla v Mošovciach Občianska beseda, 14 rokov bol jej predsedom, zbormajstrom a organizátorom divadelných predstavení, pracoval v ľudovej banke v Turčianskych Tepliciach, v roku 1919, bol spoluzakladateľom Slovenskej obchodnej a remeselníckej jednoty, v rokoch 1920 až 1926 bol redaktorom Hlásnika pôsobil v Národných novinách, v roku 1923 sa stal správcom a vydavateľom Kníhtlačiarskeho a účastinárskeho spolku v Martine. Vďaka Miloslavovi Schmidtovi sa upevnila organizácia protipožiarnej ochrany na celom Slovensku a mal veľký podiel aj na vytvorení svojpomocných podnikov hasičskej jednoty. Patrila do nej Hasičská vzájomná pokladnica, hasičské nákupno–predajné a nakladateľské družstvo. Miloslav Schmidt spolu s inými funkcionármi organizoval aj výstavbu hasičského domu v Martine, ktorý sa po dokončení stal centrom organizačného, administratívneho, technického a vzdelávacieho života celého slovenského hasičstva. Tento mošovský rodák získal za svoju činnosť v hasičstve rad domácich i zahraničných ocenení. Zomrel 8. mája 1931 v Martine. Ján Mičík – Dolný (nar. 1898) hasil požiar už ako 11-ročný, za čo ho učiteľ „vyznamenal„ trstenicou. Do hasičského spolku vstúpil ako 17ročný a odvtedy pôsobil v ňom vo funkciách námestného tajomníka, tajomníka a námestného veliteľa. Až do svojej smrti v roku 1987 robil kronikára miestneho hasičského zboru. Ján Mičík sa venoval samoštúdiu miestnych dejín a zozbieral veľké množstvo písomného i obrazového materiálu o Jánovi Kollárovi. Nejeden Mošovčan vďačí tomuto historikovi amatérovi za rodostrom svojej rodiny.
Po 2. svetovej vojne sa mošovskí hasiči dostali vlastné vozidlo (v r. 1956), postavili novú hasičskú zbrojnicu (1959 – 1966), venovali sa dobudovaniu areálu, aby spĺňal všetky požiadavky na uskladnenie výstroja, techniky a priestorov na spoločenské zábavy. Hasiči odpracovali nespočetné množstvo brigádnických hodín a postupne zlepšovali aj svoje technické vybavenie. Medzi najvýznamnejšie zásahy mošovských hasičov patrilo hasenie požiaru kaštieľa v roku 1963, pri ktorom potrebovali aj pomoc okolitých hasičských zborov a požiarneho útvaru v Martine. V súčasnosti má DHZ v Mošovciach viac ako 200 členov.
Ako nám povedal starosta Mošoviec Ján Žirko, miestny dobrovoľný hasičský zbor je najiniciatívnejšou organizáciou obce, ktorá je schopná pružne reagovať a pomáhať pri organizácii akéhokoľvek podujatia. „Naši hasiči pomáhajú obci organizovať jarmok, športové podujatia a pri rôznych príležitostiach uvaria vynikajúci guláš. Vynikajúco reprezentujú našu obec na hasičských súťažiach, na ktorých patria k popredným kolektívom. Nie sú to len miestne, ale aj medzinárodné súťaže. Svedčí o tom veľké množstvo pohárov v ich zbierke. Tento mesiac vyhrali súťaž o Pohár primátora Kremnice, čím obhájili vlaňajšie prvenstvo. Nové hasičské súťaže, napríklad o Pohár prezidenta Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR, sa začínajú v Mošovciach, lebo naši hasiči sú vynikajúcimi organizátormi. Bez ich pomoci si neviem spoločenský život v obci predstaviť,„ dodal Ján Žirko.
Autor: br