Pod jeho rukami sa poddáva aj koža, z ktorých vzišlo okolo 20 000 párov krpcov. Tie majú príchuť folklóru a histórie.
Začiatky remesla v rodine Staňovcov má na svedomí fujara, ktorú pán Ľudovít kúpil po vojenčine v roku 1954. Dlho mu neslúžila – pokazila sa. Keď sa dozvedel, že v Bojniciach žije človek, ktorý by ju vedel opraviť, zašiel za ním a stal sa jeho žiakom. V roku 1971 odišiel zo Slovenského národného múzea a vstúpil do Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v Bratislave. Jeho práce distribuovali kamkoľvek – divadelníkom, filmárom, mú-
zeám, zahraničným Slovákom do Nemecka, Talianska, Austrálie, Spojených štátov. Zručnosť a úspechy v remesle mu priniesli Cenu Ladislava Lenga z Detvianskych slávností, najvyšším ocenením je titul majstra ľudovej umeleckej výroby v odbore drevo, koža, kov z ÚĽUV. Ukážky z práce sú vystavené v Slovenskom národnom múzeu v Martine.
Rovnako je vo svete známy aj jeho syn Ján, ktorý sa chytil remeselníckej tradície tiež po vojenčine. Pre ÚĽUV a folklórne súbory vyrába, na rozdiel od otca, iba výrobky z hovädzej kože - pastierske kapsy, opasky, krpce, rôzne suveníry a najnovšie aj konské postroje, ktoré vybíja mosadznými prackami. O folklórne artefakty v dnešnej dobe záujem síce klesá, no vyskytnú sa aj netradičné požiadavky alebo zákazníci. Naposledy zhotovoval koženú hasičskú prilbu. Jeden z jeho opaskov nosí aj exminister spravodlivosti Ján Čarnogurský, pre ministerstvo zahraničných vecí v Bratislave vyrobil pár podarúnkov a šesť párov krpcov smerovalo na nohy Jánošíka a jeho hôrnych chlapov do filmu, ktorý sa na Slovensku zatiaľ nedotočil.