Z Londýna sa nám ozvala naša
spolupracovníčka Zuzana Ferenčíková
Sobota 2. 7. - Koncert Live 8 v Hyde parku s podtitulom: Robíme chudobu minulosťou. Pondelok 4. 7. - Angličanov zamrazil výrok francúzskeho prezidenta Jacqua Chiracka, že ich kuchyňa je strašná, a tak nemôžu byť súperom Parížu v súťaži o usporiadanie OH v roku 2012. Streda 6. 7. - Londýn predsa len uspel. Celé Anglicko oslavovalo a začalo sa tešiť na športovcov, poslov mieru z celého sveta. V Londýne na Trafalgarskom námestí sa tancovalo, spievalo, veselilo. Štvrtok 7. 7. - Obrovskú radosť schladila čierna ľadová sprcha - teroristický útok na Londýn. Nedeľa 10. 7. - Preteky Formule 1 v Silvertone. Zostali v tieni predchádzajúcej udalosti...
“Bol to celkom nudný týždeň!“ - tieto slová odzneli z úst moderátora jedného londýnskeho rádia. Typický čierny anglický humor, pomyslela som si. Moderátor však neznevažoval situácii. Prosto, vyjadril tvrdo a s nadsázkou, že život je taký. Raz veselý, raz smutný. Je tu problém, vyriešme ho a ideme ďalej. Takí sú Angličania.
Je niekoľko dní po ataku, ale jeho hrôzostrašné následky stále doznievajú. Ostanú navždy v srdciach Angličanov, ktorí o jeho nezmyselnosti rozprávajú takmer všade. Aj na typicky letnom barbeque. Ako aj moji priatelia. Kerry, banková úradníčka: - Veľmi som sa bála. Mám priateľov, ktorí pracujú v Londýne. Nedalo sa im dovolať. Bála som sa aj preto, lebo bývame neďaleko letiska. Obávala som sa, že nebude ohrozený len centrálny Londýn. Útok sa stal tak blízko nášho domu, je to hrozivé... David, stavbár: - Boli sme v dosť veľkom šoku, hoci sme predpokladala, že sa niečo take stane. Anglicko sa veľmi angažuje v svetovej politike. Teroristický útok sa dal čakať. U nás zvykneme hovoriť: Radšej skôr ako neskôr. Ale aj tak to bol šok. O to viac, že obeťami neboli len Angličania, ale aj príslušníci iných národov ... Carol, učiteľka: - Veľmi som sa zľakla. Môj manžel pracuje ako policajt v Londýne. Bála som sa o neho. Musela som čakať tri hodiny, kým sa mi podarilo zistiť, či je v poriadku. Čím viac som počúvala správy, tým viac som bola nahnevaná na ľudí, čo to spravili... Philip, manažér (Austrálčan, ktorý po rokoch prišiel navštíviť svoju rodnú krajinu): - Po bombovom útoku na Londýn som sa začal cítiť viac zraniteľný. Aj keď sa to dalo čakať. Som znechutený z toho, ako možno vieru zneužívať na zabíjanie a na zlo. Pre mňa, Angličana žijúceho v zahraničí, to stále znamená veľa – moja krajina bola napadnutá. A bola napadnutá neprávom, napriek všetkému, čo Veľká Británia urobila a robí pre ľudí na celom svete, vratane moslimov. Anglicko ich prijalo do vlastnej spoločnosti , dalo im vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, prácu. V päťdesiatych rokoch to pomohlo Pakistanu vybudovať školstvo a zdravotnú starostlivosť a dnes môžeme povedať, že ich viera sa obrátila proti nám... Policajný dostojnik (predpisy v Anglicku nedovoľujú zverejniť jeho meno): - Bol som na ceste do práce, keď došlo k prvému útoku .Policajná stanica, kde pracujem, je hneď za rohom od miesta, kde jedna z bômb vybuchla. Videl som, ako z metra vychádza húf ľudí. Došlo mi, že sa niečo stalo. Na policajnú stanicu som už dobehol, vedel som, že nás asi čaká práca. Potom sme už robili všetko tak, ako sme boli natrénovaní. Bol som v súkolí jednej veľkej mašinérie, lebo na to, ako riešiť dôsledky útokov, sme boli pripravovaní... Carol: - Keď manžel prišiel domov o jednej hodine nadránom, upokojila som sa. Objala som ho a plakala... Policajný dôstojník: - Bohužiaľ, nedokážeme zastaviť ľudi, ktorí spôsobujú takéto veci. Na druhej strane policajti v tejto krajine už pozastavili niekoľko útokov ešte v zárodku. Nemyslím si, že Londýn je v tejto dobe viac či menej bezpečný - ako hociktoré iné mesto na svete. Jednoducho preto, že každé veľké mesto môže byť hocikedy napadnuté.”
V Londýne sú teraz všade policajti. Všetko sa kontroluje, každý odložená batožina, taška či krabica sú podrozrivé. Cestovanie je obtiažnejšie. Stáva sa, že vás vysadia z jedného autobusu a “preložia” do druhého. Cestujúci zväčša nerepcú. Vedia, že sú to opatrenia, ktoré ich chránia. Londýnčania a aj návštevníci tohto mesta všade narazia na informácie, ako sa majú správať, aby nezadali dôvod na podozrenie a osobné kontroly či prehliadky.
O dva dni po tom, čo sme dostali tento e-mail, teda vo štvrtok 21. júla otriasli londánskym metrom ďalšie výbuchy. Našťastie nespôsobili takú tragédiu...
Autor: Zuzana Ferenčíková