Dvaja sú „in“, jedna už „out“

voch Turčanov – trinásťročného Vrútočana Michala Blaška (už sa presťahoval do Belej) a sedemnásťročnej Ľubice Lettrichovej z Dubového. O Michalovom postupe rozhodli diváci už predminulý týždeň, Ľubica Lettrichová, vďaka návodu, ako sa zbaviť manžela, skončila minulý týždeň z desiatich súťažiacich tretia. O hereckom nadaní v Turci hovorili porotcovia Stano Dančiak, Peter Marcin, Anna Šišková a Zuzana Tlučková už počas prvého kastingu v Martine, ktorý odštartoval sériu ďalších. Zúčastnilo sa ho 120 turčianskych neprofesionálnych hercov, z ktorých sa do najlepšej celoslovenskej dvadsiatky dostali iba traja. Tretia z nich – Drahomíra Panušková z Martina sa na svojich „kolegov“ pozerá z fotelky v obývačke. Keďže už po odchode zo súťaže nie je viazaná zmluvou, mohli sme si s ňou o „hľadaní Hollywoodu“ pohovoriť.
K divadlu má veľmi blízko. Nielenže sa mu amatérsky venuje desať rokov, ale priamo v „profi“ Slovenskom komornom divadle pracuje ako účtovníčka. Začínala v divadelnom súbore Strojárik a v súčasnosti patrí do súboru Divadla Babscénus v Martine. Drahuša, ako ju volajú blízki známi, sa ako herečka žiadneho kastingu nikdy nezúčastnila. „Ani v ten deň som nebola rozhodnutá. Napokon som si vzala dovolenku a pred porotu predstúpila nepripravená s kúskom monológu z Krumpľovej komédie,“ spomenula si na deň, keď prišla a – postúpila. V ďalšom kole nevyžadovali divadelné herectvo, ale civilnú prednášku – teda rozpovedať a zahrať, ako vyzerá jej deň. Aj ten sa porote zapáčil a dostala sa do najlepšej stovky, ktorá sa stretla v Bratislave. Tam mali finalisti pred kamerami počas minúty zahrať vyžrebovanú etudu z desiatich. „Na nácvik sme mali málo času, asi len týždeň. Malo tam byť minimum slov, zamerať sme sa mali na pohyb a mimiku. Pri niektorých mi, priznám sa, dochádzala fantázia. Napríklad vôbec som nevedela, ako by som mohla zahrať parašutistu pri hromadnom zoskoku, ktorému sa neotvorí padák alebo rozzúreného grizlyho v kuríne...“
Hrať smela iba minútu, ohraničenú gongom. Bolo jedno, či etudu herci stihli zahrať celú alebo nie, po gongu museli skončiť. Čakanie od deviatej ráno do večera ôsmej sa vyplatilo. Drahuša s Michalom Blaškom a Ľubicou Lettrichovou postúpili.
Pre Drahušu boli tieto výberové kolá prvou skúsenosťou pred kamerou. „Herectvo pred kamerou naživo je úplne iné herectvo. Musíte myslieť na to, že sú tam tri kamery, hľadieť raz do tej, raz do tej druhej. Zatiaľ čo pri javisku máte divákov pred sebou,“ spomenula rozdiely žena, ktorá je jednou z najstarších súťažiacich. „Je to v pohode, lebo v herectve vekový rozdiel nie je dôležitý. Divadlo je o kolektíve. Vytvorili sme si takú malú rodinu, držali sme jeden druhému palce, povzbudzovali sa navzájom...“ Potvrdením týchto slov je aj jej kamarátstvo s trinásťročným Michalom Blaškom.
Svoju nasledujúcu scénku v súťaži ale nacvičovala s vekovo blízkym Vojtechom Žitňanským z Topoľčian. Stvárňovala manželku, ktorá sa snaží vyhovieť manželovi vo všetkom, len aby ho udržala doma. Žiaľ, tu jej účinkovanie skončilo. „Byť jednou z dvadsiatich najlepších z nejakých tisícpäťsto, je pre mňa obrovský úspech. A to mi stačí,“ tvrdí herečka, s ktorou sa reality show 10 pre Hollywood po tomto kole rozlúčila.
Ako nám prezradila, na účinkovanie v nej bude spomínať vždy v dobrom. Najmä na porotu. „Rozhodcovia boli úžasní. Takú sympatickú a príjemnú porotu som ešte nezažila. Bola som prekvapená. Boli ľudskí, obyčajní, vedeli odborne poradiť. Obdivovala som ich ako herečka, v kútiku srdca by som sa im chcela priblížiť.“ Teraz sa Drahoslava Panušková dostala už len do pozície diváka pri obrazovke. „Budem držať palce Martinčanom, posielať im esemesky. No myslím si, že to vyhrá malá Vanesska.“