Článok pokračuje pod video reklamou
Rozhodol som sa napísať Vám do ďalekej minulosti, lebo ma v nej ma zaujala táto Vaša úvaha:
„Mane praedicere memento tibi: hodie futurum est, rem habeam cum curioso aliquo, ingrato, proteruo, doloso, inuido, illiberali...“
Alebo vari prejdime radšej na nám zrozumiteľnú slovenčinu:
„Hneď ráno si uvedom: Stretnem sa možno s všetečným, nevďačným, namysleným, závistlivým a sebeckým človekom. Všetky tieto jeho nedostatky vyplývajú z toho, že nepozná dobro ani zlo. Ja som však dospel k poznaniu, že dobro je svojou prirodzenosťou krásne a zlo je škaredé, a že aj prirodzenosť toho, kto koná nesprávne, je príbuzná s mojou; nie preto, že by sme boli jednej krvi alebo rodu, ale preto, lebo sa zúčastňujeme na tom istom rozume a jeho božskom podiele. Nemôžem teda od nikoho z nich utrpieť škodu, lebo nikým sa nedám zlákať na nič nepekné; tak isto sa však nemôžem na svojho blížneho hnevať ani sa s ním nepriateliť, lebo sme boli stvorení na to, aby sme boli súčinní...“
Čítam, čítam a neviem sa vynačudovať, ako ste už vtedy, dávno-pradávno mohli vedieť, že raz v ďalekej budúcnosti, po mnohých stáročiach stretnem takýchto ľudí a budem mať s nimi podobné trápenie. A to konkrétne dnes 13. júna 2005...
S úctou Váš Milan Gonda
