Medzi rodiny obdarované Obchodným domom Prior sa môže dostať aj najpočetnejšia domácnosť v okrese Martin
Obchodný dom Prior obdaroval tovarom za sponzorské peniaze už dve sociálne slabšie rodiny. Medzi vybratými kandidátmi je aj najpočetnejšia rodina v okrese Martin – Abaffyovci z Priekopy.
Manželia Marián a Blanka Abaffyovci majú až jedenásť detí. Otec rodiny má 49 rokov a jeho manželka je od neho o päť rokov mladšia. Ich najstarší syn Michal, ktorý tento rok promoval, má už 22 rokov a jedno dieťa. Býva už samostatne. 21ročný Matúš sa na chvíľu osamostatnil, potom sa opäť vrátil domov, ale v súčasnosti pracuje v zahraničí. 20ročná Mária ukončila strednú zdravotnú školu, 19ročný Marián bude budúci rok maturovať, 15ročný Pavel je gymnazistom, 14ročný Jaroslav deviatakom v základnej škole. Po nich sa Abafyovcom narodil Stanko (má 10 rokov), Darinka (9 rokov), Bianka Barbara (8 rokov), Erik Peter (bude mať 6 rokov) a Marcelka (má 4,5 roka). Rodičia si občas mená svojich detí mýlia, ale na tom nie je nič čudné.
Na štvorizbový byt si zvykli
Žijú v štvorizbovom byte v Priekope. Väčšina rodín by povedala, že v takých stiesnených priestoroch sa nedá žiť, ale s Abaffyovcami býval aj ich najstarší syn so svojou manželkou. Blanka Abaffyová bola dokonca naraz s ňou na materskej dovolenke.
Abaffyovci nedostávajú už druhý rok od štátu žiadne sociálne dávky. Vraj, keby boli nezamestnaní, dostali by ich, ale boli by na tom finančne tak zle, že by nezaplatili ani za byt a základné platby. Finančne im pomohla akurát martinská radnica. Preto aj obdarovanie od Obchodného domu Prior by prijali s vďačnosťou.
„Bezplatné školstvo stojí našu rodinu každý rok v auguste 6000 korún. Naše základné platby predstavujú 12tisíc, zostane nám 16tisíc na jedlo a oblečenie, ortopedickú obuv, okuliare, lieky,“ vysvetľuje mama rodiny.
Blanka Abaffyová pochádza z početnej rodiny. Jej matka porodila až deväť detí. „S manželom sme si nenaplánovali, koľko budeme mať detí,“ hovorí Blanka Abaffyová Marián Abaffy ju s úsmevom trocha poopravil: „Keď sme začali s Blankou spolu chodiť, predstavoval som si, že budeme mať päť detí, manželka chcela iba štyri. Keď sa to zráta a pridáme k tomu dve deti, vychádza to.“
Vycvičení k samostatnosti
Mimochodom, už aj priezvisko najpočetnejšej rodiny v Turci naznačuje, že je pre ňu rodičovstvo veľmi dôležité. Otec Mariána Abaffyho pochádza z Oravy. O pôvod svojho priezviska sa začala jeho rodina zaujímať, keď sa o ňom dočítala v encyklopedickom časopise Pyramída. Prvý Abaffy prišiel vraj na Oravu v 15. storočí. „Syn zistil, že je to židovské priezvisko, ktoré znamená v preklade otcovstvo alebo otcovský. Na internete sme zistili množstvo jeho obmien,“ hovorí Marián Abaffy.
15ročný Pavel nám počas návštevy v byte Abaffyovcov fungoval ako hovorca detí. Ako nám povedal, zaujíma ho najmä sledovanie televízneho programu, práca s počítačom, jazdenie na bicykli a zo školských predmetov matematika, chémia a fyzika. Pavel chodí na osemročné gymnázium a chce byť zubárom. Keďže má veľa súrodencov a príbuzných, klientov má istých. Opýtali sme sa ho aj na to, koľko by chcel mať detí. „Neviem, koľko príde. Som rád, že mám veľa súrodencov. S niektorými vychádzam lepšie s inými horšie. Deti, ktoré majú málo súrodencov, alebo ich nemajú, sú na tom horšie. Ja mám dostatok bratov a sestier, aby som sa mohol s nimi hrať,“ tvrdí Pavel, ktorý bol mimoriadne nadaným dieťaťom. Čítať vedel už ako štvorročný. „Pavel mi pomôže aj pri varení a pečení,“ hovorí Blanka Abaffyová. „Je šikovný a dobre sa učí.“ V učení sú, vraj, jeho mladší súrodenci samostatní a nepotrebujú jeho pomoc. Matúš patril k najlepším žiakom SOU drevárskeho v odbore s maturitou, Mária bude študovať vysokú školu, ale ani ostatné deti Abaffyovcov nedosahujú horšie ako priemerné známky.
Zaujímalo nás, ako rodičom vychádzajú v ústrety zamestnávatelia. Početná rodina si vyžaduje nadpriemernú starostlivosť a veľa času. „V práci sme perfektným kolektívom. Moji kolegovia a nadriadení chápu, že mám veľa rodinných povinností. Pracujem ako projektant geografických informačných systémov,“ hovorí Marián Abaffy. Mimochodom, tento rok ho navrhli za otca roka. Cestoval kvôli tomu s celou rodinou do Bratislavy. Zamestnávateľ mu požičal automobil a na druhom išiel jeho najstarší syn. Aj keď sa nestal otcom roka, pozvanie do Bratislavy ho potešilo. Blanka Abaffyová pracuje v časopise Stavebný trh ako reklamná manažérka. Aj jej kolegovia a nadriadení sú chápaví a umožnia jej venovať dosť času deťom. Samozrejme, u Abaffyovcov sa o domácnosť nestarajú iba rodičia.
„Deti si vzájomne pomáhajú niekedy aj varia, ale potrebujú aj moju písomnú inštruktáž, ktorá je pripevnená magnetom na chladničke. Rozpisy služieb už nemáme. Neosvedčili sa. Deti sa mali striedať pri umývaní riadu, ale väčšinou to zostalo na mne. Teraz nerobím rozpisy, ale manažéra. Rozdeľujem deťom úlohy tak, aby to bolo spravodlivé. Početné rodiny nemajú podľa Abaffyovcov také problémy ako domácnosti, v ktorých je menej detí. Naše deti sú stále spolu, hrajú karty alebo iné hry. Nemusia navštevovať kamarátov.“
Konflikty so spolužiakmi
Ako vyzerá bežný deň u Abaffyovcov? „Do práce chodievame s manželkou autom, lebo to vychádza lacnejšie a cestujeme dohromady štyria. Ráno vstávame okolo pol šiestej. Samozrejme, v tom čase je tlačenica v kúpelni a vo WC. Popoludní vezme Jarko mladších súrodencov zo škôlky. Deťom rozpíšem povinnosti, ktoré si poobede musia splniť a večer sa im s manželom venujeme, koľko sa dá,“ hovorí Blanka Abaffyová. „Skontrolujeme deti, či sa pripravili do školy, či si napísali úlohy. Sú ale samostatné. Zo skúseností vieme, že každému dieťaťu sa treba intenzívne venovať najmä v prvom ročníku základnej školy. Potom je to už ľahšie,“ dodáva Marián Abaffy.
Na Slovensku síce hovoríme o katastrofálnom demografickom vývoji. Napriek tomu spoločnosť neprijíma početné rodiny s porozumením.
„Naše deti mali problémy so spolužiakmi, ktorí im nadávali, posmievali sa im a my sme ich nevychovávali, aby na niekoho útočili, alebo aby násilné správanie sa niekomu vracali. Nebili sa, bránili sa iba slovne a kvôli tomu vznikali problémy. Väčšina ľudí sa voči nám správa odmerane,“ posťažoval sa nám otec rodiny.
„Keď sa moje deti dostali v škole do konfliktov s inými žiakmi, bránila som ich. Raz jeden jedináčik zbil nášho Matúša tak, že mal zlomený nos a otras mozgu. Naše staršie deti sa báli prejsť cez ulicu do školy. Tí „strední“ si vydobyli, aby ich nenapádali a neurážali tým, že mali veľa kamarátov a nikto sa na nich neodvážil zaútočiť,“ doplnila ho matka.
Abafyovci nenavštevujú nikoho z bytovky, kde bývajú. Majú svoj okruh známych. Sú to väčšinou početnejšie rodiny, ktoré im dávajú šatstvo po svojich deťoch. „Ja som bol jedináčikom. Hovorieva sa že jedináčik je maznáčik a ja som si povedal, že nebudem mať iba jedno dieťa. Jedináčik vyrastá s dospelými a príliš zavčasu sa im podobá,“ dodal Marián Abaffy.
Keď sme sa mamy jedenástich detí opýtali, ako by sa cítila, keby mala mať ešte ďalšie dieťa, povedala nám, že o ďalších deťoch neuvažuje, ale keby opäť otehotnela, nepovažovala by to za problém. Najťažšie prijímala narodenie štvrtého dieťaťa. Bol to pre ňu šok, potom bolo všetko v poriadku. Problémy s prijatím ďalšieho súrodenca by mali, vraj, deti. Blanka Abaffyová ich občas postraší, že budú mať Adamka a oni sa obávajú, kde ho dajú.
