Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Peniaze, rozum a srdce

Keď v roku 2000 vznikal projekt Kováčske dni, bola to myšlienka a iniciatíva niekoľkých mojich priateľov umelcov a nadšencov (nie radných mesta), ktorí mali a majú blízky vzťah k umeniu a sú obdarení aj manažérskymi schopnosťami.

Bola to odvaha, lotéria a veľký risk situovať projekt v kúpeľnom meste, resp. regióne, ktorý bol známy možno tak olejkármi a šafránikmi a nemal žiadne previazanie na umeleckých kováčov, ktorých medzinárodné stretnutie sa uskutočnilo 5 rokov dozadu na hrade Devín a Červený kameň. Podarilo sa a prvý ročník v Turčianskych Tepliciach zaznamenal výrazný ohlas a obrovský úspech, tak u majstrov kováčov, ako aj u tisícky návštevníkov mesta, z čoho som mal obrovskú radosť. Neskalila mi ju ani neúčasť predstaviteľov mesta, v tom čase dovolenkujúcich (u niektorých každoročné pravidlo). Musel som použiť trochu diplomacie a výhovoriek, aby som ospravedlnil neúčasť radných a vysvetlil vzácnemu hosťovi, významnému predstaviteľovi medzinárodného cechu kováčov a tiež starostovi rakúskeho mesta Ybbsitz, že ja nie som tá správna osoba na rokovanie k ponúkanej spolupráci dvoch miest. A tak to išlo ďalej rok čo rok. Každý, kto organizuje nekomerčné kultúrne podujatie, a to ešte ako svoje hobby, nie ako živobytie, vie, o čom to je. Ono známe, že sú na to potrebné hlavné tri veci – peniaze, peňeži a peníze, by som však doplnil v tomto prípade ešte o rozum, aby som bol ”in” know-how a v neposlednom rade srdce. Hlavne bez srdca sa nedajú robiť aktivity podobného charakteru, ktoré nemajú za cieľ zarobiť, ale ponúknuť niečo viac, ako len ”chlieb a hry” v podobe reprodukovanej alebo dychovej hudby a nekonečných súťaží miss. A to už nie je o 8,5 hodinovej pracovnej dobe a mnohomiliónovom rozpočte v položke - výdavky mesta na kultúru a pravidelnom a stabilnom plate mestského úradníka. Za 5 rokov je to vždy o štartovaní z nuly a zháňaní akejkoľvek finančnej čiastky, resp. nepeňažného plnenia na uhradenie všetkých nákladov spojených s organizáciou podujatia. To je o státisicoch korún, (nepočítajúc cenu vlastnej práce za tisíce odrobených hodín). To je o serióznosti, plnení sľubov (nie politických) a garancii finančných tokov. To je o dobrom projekte a dobrom mene autora, aby presvedčil a ”predal produkt” a zrealizoval tak kvalitné a profesionálne podujatie znovu a opäť. To je o prebdených nociach, strávených v diskusiách s umelcami a milovníkmi umenia a dumaní nad dramaturgiou a scenárom podujatia. To je o stovkách obchodných rokovaní s reklamnými a mediálnymi partnermi, ale i účastníkmi podujatia a účinkujúcimi. To sú tisícky najazdených kilometrov za kováčmi, ich podujatiami a presviedčanie, že práve to naše podujatie je to ”pravé orechové” a oplatí sa ho zúčastniť (napr. v Rakúsku rokovanie z Kogorom Kuratu z Japonska, ktorý o rok prišiel kovať do Teplíc, v Čechách rokovania s Karlom Burešom, Dmitrom Ukrajinskym a ďalšími, ktorí taktiež prijali pozvanie). To sú tiež už tisíce exponátov umeleckých kováčov, špičkových nožiarov, šperkárov, drotárov, výtvarníkov a fotografov, ktoré boli inštalované a vystavované a ktoré väčšinou fyzicky prešli mojimi rukami. To je aj o nezištnej spolupráci ľudí rovnakej krvnej skupiny (pozdravujem Ťa Rudo Anderlitschek, a Tvojich kolegov, zamestnancov Slovenských liečebných kúpeľov, ahoj Martina Hlinková), bez ktorých by to jednoducho nebolo možné zrealizovať. To je o podpore rodiny, ktorá akceptuje drahého ”koníčka” a pomáha či už psychicky alebo fyzicky, keď napr. len synovia rozniesli tisíce propagačných letákov s cieľom učiť sa už od mala, akú cenu má ľudská práca.
Iba tak sa mohlo uskutočniť, objektívne aj s „miernym“ prispením vedenia mesta, v Turčianskych Tepliciach 5 ročníkov vynikajúceho podujatia, ktoré určite nebolo bez chýb, ale dovolím si povedať, že výrazne pozitívne zviditeľnilo toto tak trochu zaspaté, ale malebné kúpeľné mesto.
Ďalší ročník podujatia som zrušil a tradícia sa prerušila (nie však zastavila) pre absenciu peňazí, nie rozumu a srdca. Bolo to ťažké rozhodnutie, ale pragmatické. Prišlo presne v hodine dvanástej. Niekedy totiž treba povedať okoliu nie, prerušiť zvyk. Ak už začína byť stereotyp a vážne veci sa berú na ľahkú váhu, ako samozrejmosť a drahocenné perly nenachádzajú svoje miesto, treba zastať. Povedať aj tým, ktorí len prijímajú, že musia aj dávať. A dávať oveľa viac. Nielen viac peňazí, ale aj rozum a srdce.
A prečo keď dvaja robia to isté nie je to vždy to isté? Prečo Turčianska nákova nebola Kováčskymi dňami (určitá paralela ma napadá aj s pešou zónou, či jarmokmi, hlavne porovnanie s tým Mošovským, ale to je už na inú tému a nie o kultúre)? No hlavne preto, že možno aj sú peniaze (veď v samosprávnej kase sa vždy o niečo viac nájde, ak to organizuje sama) aj ten rozum ešte niekde na povale sa opráši, hlavne keď cudzie myšlienky a projekty sa využívajú, však načo by sa rešpektovali autorské práva? Stačí zmeniť názov a je to. Nič to, že každý oficiálne prerokovávaný dokument obsahuje, to dnes už veľmi dobre známe ©. Len to srdce nie a nie, pretože to už nie je v štatútoch, uzneseniach, VZNkách a pracovných náplniach. A čo pozvánky, pre človeka ktorý priniesol do mesta výnimočný projekt? Nedajú sa v rámci štandardnej pracovnej doby ani len poslať? Je to tiež jeden zo zvykov či stereotypov a beriem ho ako miestny kolorit. Veď na kvalitné kultúrne podujatia chodí v meste také množstvo návštevníkov (stačí nahliadnuť do knihy návštev), že by sme sa už asi ďalší milovníci kultúry tam asi nezmestili... Chápem, v tomto prípade vznikla obava, že sa autor dozvie, že hoc s iným názvom, ale v podstate na tom istom mieste, v rovnakom čase a s identickým obsahom sa organizuje jeho podujatie napriek tomu, že organizátor naň nemá súhlas.
A ešte malý detail. Prečo na Turčianskej nákove neboli kováči? Pardon podľa informácii z tlače ich bolo 25 (ach tie média, akú majú moc). Zaregistroval som však len štyroch či piatich mladých absolventov z Kremnice, ktorí pri našej komunikácii neskoro pochopili, že vstúpili do vody, ktorá sa viac už nevráti. Ale kde boli osobnosti ako Ostradický, Kondač, Puliš, Čierny, Rehurek, Tasovský, Siget a desiatky ďalších o ktorých majú záujem na podobných podujatiach všade vo svete?
Preto chcem neskromne požiadať radných mesta (väčšinou nami volených zástupcov), keď už nepochopili význam a hodnotu Kováčskych dní v ich meste, aby aspoň mne/nám, ktorí do projektov dávame peniaze, rozum a srdce namiesto “úprimného poďakovania” a „nezištnej pomoci“ neznehodnocovali projekt/y, nebrali ilúzie a chuť tvoriť v budúcnosti (aj keď konkrétny projekt už nabudúce možno nebude v „ich”, či „mojom?“ meste).
A ešte na záver, jedna dobrá rada “grátis”, bez nároku na autorské práva. Keď budete niečo v budúcnosti organizovať, nenechajte si ”pod nosom” na moste pri vstupe do mesta nainštalovať od susedov Kremničanov podobný transparent, ako tomu bolo tento rok počas konania sa Turčianskej nákovy (mimochodom tiež dlhoročný stereotyp), aby namiesto propagovaného podujatia ”Dobýjanie hradu v Kremnici”, si návštevníci mesta Turčianskych Teplíc nezmysleli dobýjať namiesto hradu napr. radnicu okresného mesta.
P.S.
Reakcia vznikla aj s cieľom informovať kultúrnu verejnosť, prívržencov umeleckých kováčov a prípadných návštevníkov podujatia Turčianska nákova, ktoré sa uskutočnilo v Turčianskych Tepliciach prvý júlový víkend, aby toto podujatie nespájali s podujatím Kováčske dni a s mojou osobou.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  2. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 29 253
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 898
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 13 875
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 929
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 477
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 326
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 955
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 660
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 490
  10. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 342
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

II. TRIEDA: Boj o prvú štvorku má parádne grády

Za odohratými zápasmi jesennej časti obzrieme so zástupcami troch klubov druhej triedy - Ďanovej Kláštora a Hája. Trochu sme rozobrali aj témy týkajúce sa slovenskej reprezentácie.

Jozef Šavol opäť doviedol svoj tím na priebežné prvé miesto.

Matica slovenská priblíži deťom slovenské povesti a rozprávky

Videoprojekt „Z príbehu do príbehu”,je určený aj pre deti Slovákov žijúcich v zahraničí.

Ilustračné foto.

Tréner Mosnár: Proti Žiline musíme ísť na sto percent

V piatom zápase sezóny stratil Martin prvé body. Aktuálne našich najviac tlačí topánka na pozícii obrancov. V piatok na Turčanov čaká derby proti Žiline.

Spišská Nová Ves nám pripravila prvú prehru v sezóne.

Ocenili kroniku mesta Martin, je vzorom aj pre iné mestá

V kronike by mali byť podľa kronikárky mesta Martin Kataríny Tomášovej zaznamenané všetky významné momenty v živote mesta.

Kronilu mesta Martin vedie Katarína Tomášová.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Maľbu na trnavskom paneláku za tisíce eur autor prerobí, ľuďom sa nepáči

Mala vyžarovať pozitívnu energiu, ľudia zo sídliska ju však prijali veľmi rozpačito.

Pri nehode v centre Zvolena vyhasol ľudský život

Nehoda sa stala v blízkosti Zvolenského zámku.

Pátrajú po dvoch odsúdených mužoch

Obaja hľadaní pochádzajú z Hlohovca.

Už ste čítali?