Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Opäť sa chodí na Geišberga...

Čo na to hovoríte? Čo mám robiť? Nerobím to naschvál! Sú to ešte mladé baby, ale treba sa na to pozerať z tej druhej stránky - chodia do divadla. Bol by som však radšej, keby ma nechodili obdivovať, ale pozrieť si hru.

Čo na to hovoríte?
Čo mám robiť? Nerobím to naschvál! Sú to ešte mladé baby, ale treba sa na to pozerať z tej druhej stránky - chodia do divadla. Bol by som však radšej, keby ma nechodili obdivovať, ale pozrieť si hru. Viem o nich, všimol som si ich. Tak ako ľudí, ktorí ma na ulici spoznávajú a ukazujú na mňa prstom, že aha, to je ten herec! Viac by som prijal, keby ľudia za mnou prišli, vzájomne sme sa spoznali, napríklad pri pive. Ale ak chcú na mňa ukazovať prstom, tak takú popularitu nech si strčia za klobúk!
Tak veľmi vám prekáža popularita?
Tak by som to nepovedal. Mám aj príjemné stretnutia. Minule ma v potravinách oslovila jedna pani, mohla mať sedemdesiat. Videla ma hrať a nadchýnala sa nad predstavením i nad tým, že som prišiel do Martina. Tak z tohto stretnutia som mal skutočne dobrý pocit. Tešil som sa z toho, že to, čo robím, robím asi naozaj dobre. Radšej by som prijímal takúto popularitu ako lichôtky od mladých báb, ktoré sú zbláznené iba do predstáv o mne.
Prečo ste vlastne zakotvili v Martine?
Mišo Náhlik potreboval do predstavenia Zabudni na Hollywood obsadiť jednu postavu a oslovil môjho spolužiaka. Lenže ten išiel do SND, a tak mu odporučil, aby sa išiel pozrieť na absolventské predstavenie, kde ma videl. Do martinského divadla som sa vlastne dostal ako hosť. V podstate som inú príležitosť nedostal a toto divadlo mi ponúklo ubytovanie, veľmi veľa dobrej práce, nádherné postavy a na to, že som začiatočník, mi ponúklo aj skvelý plat. Bojím sa, že som jediný z divadelníkov, ktorý je spokojný s finančným ohodnotením (smiech). Keď som skončil školu, pomýšľal som ísť do SND, no podmienkou bolo hrať v dvoch inscenáciách, čo nespĺňam. Riaditeľ mi tam však pripísal vetu, na ktorú nezabudnem - váš umelecký život sa práve začína, tieto riadky nie sú definitívne... Je možné, že ma v budúcnosti oslovia, no ja už budem rozmýšľať, či ponuku prijmem. Je tam veľa mladých hercov a nemal by som takú možnosť herecky sa vyžiť ako tu. Nič lepšie sa mi nemohlo stať ako skončiť v Martine.
Tu ste už raz žili...
Áno, sťahovali sme sa tam, kde dostal otec prácu. Do Martina sme prišli z Prešova a odtiaľto sme odišli do Trnavy. Bývame však blízko nej – v dedine Vlčkovce. Na Martin mám krásne spomienky. Bývali sme štyri roky na Ľadovni, kde sa mi tak páčilo, že by som si tu v budúcnosti chcel zaobstarať byt. Postupne sa na toto obdobie rozpamätúvam. Pamätám si teda Ľadoveň, skanzen, škôlku a kamaráta, ktorého teraz hľadám. Možno mi touto cestou aj pomôžete, lebo rád by som sa s ním stretol. Volal sa Štefan, jeho priezvisko, nie som si istý, ale znelo nejako ako Zachar. Jeho rodičia mali modrobielu Ladu, bývali na Ľadovni a mohol by mať teraz dvadsaťtri rokov, možno aj trošku viac.
S kým a ako trávievate voľný čas?
Časté sťahovanie mi nerobilo problémy, rýchlo som si dokázal nájsť kamarátov. Aj v Martine som ich našiel niekoľko. Stretávam sa s mladými, no vynikajúceho priateľa mám v horolezcovi a kníhkupcovi Jožkovi Santusovi z Valče. Ukázal mi množstvo turistických miest, vytiahol ma na Chleb, išli sme na Hole takou zvláštnou cestou. Vzal ma aj do Valče, kde sa mi veľmi páčilo, lebo mi predstavil krásne zákutia, ktoré sám nazýva magickými miestami. Strašne mám rád aj Ostrú, Tlstú, Gaderskú dolinu. Aj s bratom sme boli skialpovať do hôr, takže, ak sa tu oplatí kvôli niečomu ostať, tak je to turistika a sučiansky chlieb.
Maturovali ste zo záhradnej architektúry, no nedávno ste skončili herectvo na VŠMU. Prečo taký skok?
Uvedomil som si, že ma tá „záhradníčina“ akosi nebaví. V poslednom ročníku, keď som maturoval, som si len tak dal prihlášku na VŠMU a vzali ma. Vlastne, to bol iba taký pokus, nevedel som ešte, čo chcem robiť. Páčila sa mi atmosféra v zákulisí, ktorú som už spoznal ako decko a zvykol som si na ňu, lebo som s otcom trávil v divadle veľa času. Počas vysokej som ho čakával po predstavení a vtedy som zistil, že to bude asi ono. Ale môj brat Martin, ktorý vyštudoval dramaturgiu a je na voľnej nohe, si zarába ako záhradník, takže sme si to tak vymenili. Ja osobne mu neradím, lebo som všetko zabudol, čo však neprekáža, lebo Martin je veľmi zručný a ide mu tu skvele aj bezo mňa. To ale neznamená, že sa dramaturgii nevenuje aj naďalej.
Podobáte sa na svojho otca viac vy alebo skôr váš brat?
Čo sa týka vonkajšej podoby, tak ľudia hovoria, že som sa podal viac na otcovu sestru Janu Oľhovú ako naňho. Otcovu tvár zdedil skôr brat, akurát že sa ako malý vyrúbal z bicykla a zlomil si nos, čím celú podobu pokašľal. K otcovi mám bližšie skôr povahovo. Už len tým, že robím to, čo on a aj v niektorých situáciách reagujem prchko. Martin je pokojnejší, rozvážnejší. Sme úplne rozdielni, hoci sme sa narodili v tom istom znamení a skoro v ten istý deň – on tretieho a ja štvrtého mája - len so štvorročným rozdielom.
Jeden dramaturg, druhý herec. To je dobrý základ pre spoluprácu, nie? Bola už nejaká?
Pokus už bol. Stroskotal však na tom, že môj brat chcel do hry zapojiť veľa hercov, ktorí mali veľmi veľa povinností a nestíhali robiť divadlo. Ale myslím si, že na všetko treba iba čas a my spolu ešte niečo vymyslíme.
A čo s otcom?
Robil som s ním jediné divadelné predstavenie, keď som hosťoval v štvrtom ročníku v SND v Shakespearovej hre Antónius a Kleopatra. Každý z nás hral tri alebo štyri postavy a stretli sme sa raz aj v dialógu. Vzal som to ako príležitosť zarobiť si, no vnímal som to skôr ako „efektové divadlo“. Použili veľa farebných kostýmov, efektov, ohňostrojov. Na druhej strane to bol zážitok, lebo v divadle som, okrem školského, veľmi nepôsobil a to naše sa nedalo v počte miest porovnať. Tam som si ochutnal, čo je to parochňa, maskovať sa, rýchlo sa prezliekať, čo je obrovské javisko...
Bola aj tréma?
Ale áno, veď som trémista. Myslím si, že tréma nie je na škodu. Snažím sa ju nejako príjemne zneužiť v prospech toho, čo robím. Niekto ju znáša veľmi ťažko – potia sa mu ruky, chodí na záchod... Ja cítim vnútornú neistotu a preskakuje mi vtedy hlas. Keď sa však po chvíli na javisku trošku udomácnim, tak sa zo mňa dostane preč.
Váš otec okrem účinkovania v divadle aj spieva. Vystupujete niekedy s ním?
Nezvyknem. Vystupuje s bratom, ktorý ho doprevádza na gitare a napísal aj pár textov, ktoré niekedy aj spieva. Ale napríklad na festivale Dotyky + spojenia ma otec s bratom poprosili, či by som si s nimi na javisku nezaspieval jednu pieseň. Pri tejto príležitosti vytiahli aj Janku Oľhovú, moje sesternice Majku a Terezku, takže sme z toho vtedy urobili taký rodinný koncert. No inak s nimi nehrám, lebo neviem tak dobre brnkať na gitare a som od nich ďaleko – oni sú v Bratislave, ja tu v Martine.
Ako to vyzerá, keď sa stretnú Geišbergovci s Oľhovcami v súkromí?
Skoro ako na festivale (smiech). Veľa ľudí (keďže ich je osem, my sme štyria), veľa zážitkov. Tie patria najmä otcovi a jeho sestre, lebo sa tak často nevidia. Ako herecké kapacity sa predbiehajú v rozhovoroch, kto vytasí lepšiu pikošku z divadla alebo sa rozprávame o rodine. Sú to krásne chvíle. Mali sme už aj spoločné Vianoce a dovolenku. Jednoducho – vidíme sa radi a vždy to stojí za to.
Nestáva sa často, aby ste sa v niektorej z inscenácií nestretli na javisku s vašou tetou Janou Oľhovou. Dostali ste sa už do hereckého postavenia, ktoré vám bolo nepríjemné?
Akurát teraz sme spolu hrali hru Faidra, kde moja teta stvárňuje matku a ja jej nevlastného syna, do ktorého sa zaľúbi, no ja ju odmietnem. Milenca síce nehrám, ale pravdupovediac si ani neviem predstaviť, že by som ju mal nedajbože pobozkať.
Ako vyzeral váš prvý bozk na pľaci?
Udial sa ešte v škole a neskončilo sa to bez komplikácií. To dievča sa ihneď do mňa zamilovalo a ja som nevedel, čo s tým mám robiť. Z takýchto situácií akosi neviem vykľučkovať... Ide o to, do akej miery môžem zájsť – či sa budem bozkávať naozaj alebo bozky len napodobňovať. Ja som to vždy bral tak vážne, teda ak bozkávať, tak bozkávať, ak nahota, tak nahota... Ak sa to robí iba akože, tak to divák prečíta a ten pocit zo skutočnosti tam potom chýba.
Bozky sú jedna vec, nahota druhá. Nemáte zábrany?
Mám, nie je mi príjemné vyzliecť sa pred celým martinským publikom, pred ktorým možno vyzerám ako exhibicionista. Donaha som v hre Psie srdce alebo Divadelná pitva, na čo ma nahovoril režisér Dodo Gombár, vraj by to bolo pre tú scénu veľmi potrebné. Našťastie je to iba chvíľa a vždy tú nahotu nejako skrývam, nie je nič vidno. Na festivale Dotyky + spojenia, kde sme túto inscenáciu tiež hrali, ma zarazilo, že hneď, ako som sa vyzliekol, cvakol fotoaparát. Nahneval som sa a chcel som, aby tej babe vytiahli z foťáku film, no po predstavení sme zistili, že fotila sedemdesiatročná pani a nefotila mňa, ale Viliama Hriadeľa... A na otázku, prečo fotila, odpovedala, že ona si túto Scénickú žatvu (!) fotí každý rok...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Nechajte zamestnancov vybrať si služobné auto, oplatí sa vám to
  2. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  3. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  4. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  5. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  9. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  10. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 38 037
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 26 127
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 958
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 791
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 298
  6. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 14 578
  7. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 088
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 536
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 147
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 863
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Situáciu pred odberným miestom vo Valči môžete sledovať cez webkameru

Vo Valči prichádzali ľudia na testovanie podľa harmonogramu, napriek tomu sa vytváral rad

Testovanie vo Valči.
Podnikatelia z Martina sa postarali odberným tímom o teplý obed.

Testovanie: V obciach ide testovanie hladko

Starostovia si pochvaľujú plynulý priebeh testovania aj disciplínu občanov.

V Kláštore pod Znievom zatiaľ nie sú dlhé rady.

Primátor testuje Martinčanov: Bolo treba ísť trochu aj príkladom

Martinský primátor Ján Danko testuje ľudí na jednom z 50 odberných miest v Martine.

Primátor Jan Danko v akcii.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odľahlé časti Zvolena na testovanie stále čakajú, odberné tímy tam nedorazili (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Nitra hlási mimoriadny tlak na drive-in odberné miesta

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Nitrianskeho kraja.

Na niektorých miestach dochádzajú testy, inde je situácia pokojná

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Trenčín, Prievidza, Považská Bystrica, Púchov a ostatných okresoch kraja.

Už ste čítali?