Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

SME TO STÁLE

Spájame Turiec od roku 1960. Za 45 rokov prešli naše (a predovšetkým) vaše noviny rôznymi zmenami. Vystriedalo sa tu nemálo redaktorov i k názvu pribudlo nové slovo.

Nový ŽIVOT TURCA patrí už niekoľko rokov do siete regionálnych novín vydavateľstva Petit Press, ktoré plošne menia hlavičky so spoločným MY. Hoci si budete odteraz kupovať náš týždenník s pozmeneným názvom, verte, že to ostávajú stále tie isté noviny s tými istými ľuďmi v nich. Sme to stále MY!
Poznáte nás – Vieru Legerskú, Igora Gabaja, Jána Kŕča, Braňa Gregora, Vieru Lovíšekovú, Inku Kašákovú, Janku Kamenskú, Marianu Piovarčiovú, Michaelu Kováčovú a Jara Podhorského. Nahliadnite do našej redakcie, žite s nami i naďalej tak, ako žijeme MY s vami.
Volám sa Ján Kŕč
Mám 57 rokov
Pochádzam pre mňa z najkrajšej turčianskej dediny - Turčianskeho Petra.
Mám dve dcéry, obe sú už „vyletené z hniezda“ a stoja na vlastných nohách – jedna žije v Bratislave, druhá v Nitre.
V redakcii pracujem osem rokov. Predtým som od roku 1975 robil v redakcii Turčianský strojár.
Keď som bol malý, chcel som byť... rozhlasovým reportérom.
Keby som nebol redaktorom, viem si sám seba predstaviť ako technika, ktorého som robil skoro desaťročie. Ale kde? Strojárne, v ktorých som začínal, neexistujú. Takže možno by som bol nezamestnaným technikom.
Najradšej píšem o športe
Najneradšej píšem o športových neúspechoch.
Najviac som sa v práci nasmial... Ani si nepamätám, lebo v práci toho nie je zasa až tak veľa na zasmiatie.
Najviac ma ako novinára zarmucuje, že sa kritizovaní pýtajú, kto to napísal a nezamýšľajú sa nad tým, čo je na tom pravdy.
Som v kolektíve známy asi ako človek, čo si občas zafrfle, ale podotýkam, že s mierou.
Keď nespím a nepracujem, tak... oddychujem. Tí, ktorí ma poznajú, vedia, kde najradšej.
Šťastne sa cítim, keď sú šťastní moji blízki.
Som hrdý na to, že som... Áno, práve na to.
Slušný „mailand“ som minul... Ešte neminul, lebo zatiaľ som sa k slušnému „majlandu“ nedostal.
Mojou neresťou je, že mám rád cholesterol.

Skryť Vypnúť reklamu

Volám sa Ingrid Kašáková
Mám 37 rokov.
Pochádzam z Martina.
Mám dve deti, ktoré mi robia v živote veľkú radosť a vynikajúceho manžela, ktorému však nie vždy zase ja robím len radosť...
V redakcii NŽT pracujem už 9 rokov.
Keď som bola malá, chcela som byť... Keď mi nevyšlo byť princeznou, rozhodla som sa, že keď vyrastiem, budem veterinárkou. Život je však zmena, takže nakoniec pracujem ako manažérka.
Keby som nebola manažérkou, vedela by som sa samu seba predstaviť možno ako herečku v divadle.
Na čom sa najviac v práci nasmejem? No na mojej najlepšej kamarátke Marianke.
Najviac ma ako človeka zarmucuje nespravodlivosť a ľudská hlúposť.
Som v kolektíve známa ako človek dynamický, veselý a podľa slov môjho obľúbeného kolegu – keď sa kde-tu mihnem, okrem toho, že stihnem naraz robiť 10 vecí, stihnem ešte narobiť okolo seba „vietor“ a zanechať kúsok svojej neutíchajúcej energie aj pre kolegov...
Keď nespím a nepracujem, tak... si len tak užívam. Zásadne robím vo voľnom čase len to, čo sa mi chce. Lebo keď robím, čo sa mi nechce, aj tak to nestojí za nič....
Šťastne sa cítim vtedy, keď... som spolu s mojou rodinou, ktorá mi dodáva pocit pokoja, bezpečia a určuje miesto, kde stojím pevne nohami na zemi.
Som hrdá na to, že som zatiaľ v živote neurobila žiaden veľký prešľap a moja “hviezda“ zatiaľ ešte stále silno svieti.
Slušný „mailand“ som minula na prestavbu nášho domu a ešte aj miniem...
Mojou neresťou je jednoznačne vášeň pre televízor.

Skryť Vypnúť reklamu

Volám sa Michaela Kováčová
Mám 21 rokov.
Pochádzam z Martina.
Deti ešte nemám.
V redakcii pracujem 8 mesiacov.
Keď som bola malá, chcela som byť... smetiarkou, lebo som neustále chodila špinavá a nenávidela som umývanie.
Keby som nebola hospodárkou, viem si sama seba predstaviť ako... Keď chcem niečo dokázať, nemôžem si to len predstavovať. Preto si svoje predstavy nechávam radšej pre seba.
Najviac som sa v práci nasmiala... Väčšinou sa smejem stále a nemusím mať k tomu nejaký extra dôvod. V redakcii sa vždy udeje niečo, na čom sa dá zasmiať.
Najviac ma ako človeka zarmucuje ľudská hlúposť a nezáujem ľudí o svoje okolie.
Som v kolektíve známa ako človek, o ktorom hovoria, že tichá voda brehy myje.
Keď nespím a nepracujem... tak relaxujem rôznymi spôsobmi.
Šťastne sa cítim vtedy, keď som obklopená ľuďmi, ktorých mám rada a ktorí majú radi mňa.
Som hrdá na viac vecí. Napríklad len preto, že som ich urobila. Ale vzhľadom na to, že som mladá, určite budem mať viac príležitostí byť na svoje skutky pyšná.
Slušný „mailand“ som ešte nikdy nemala, ale keď mám príležitosť minúť peniaze, vždy si nájdem niečo, čo moje srdiečko poteší.
Mojou neresťou je fajčenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Volám sa Viera Lovíšeková
Mám 38 rokov
Pochádzam z Turian.
Mám dcéru Silviu
V redakcii pracujem bezmála 9 rokov.
Keď som bola malá, chcela som byť učiteľkou.
Keby som nebola grafickou redaktorkou, viem si sama seba predstaviť ako záhradnú architektku.
Najviac som sa v práci nasmiala, keď všetko to, čo som urobila od utorka do štvrtku – v piatok prerábam. Je to také zvláštne tango - dva kroky vpred a jeden vzad.
Najviac ma ako človeka zarmucuje, keď ľudia spolu nekomunikujú a dochádza k nedorozumeniam.
Som v kolektíve známy ako človek prehnane pedantný – čo som už značne obrúsila, lebo v tomto uponáhľanom čase to inak nejde.
Keď nespím a nepracujem, tak... pracujem v záhrade alebo si udržujem kondičku bicyklovaním.
Šťastne sa cítim vtedy, keď... je pohoda a všetci sú spokojní.
Som hrdá na všetko, čo robím v práci (niekedy aj na úkor rodiny), ale aj na to, čo všetko stíham robiť doma popri takej vyčerpávajúcej práci.
Slušný „mailand“ som minula na dcérine „handričky“.
Mojou neresťou je prehnaná zodpovednosť – čo nie je vždy výhodou.
Volám sa Igor Gabaj
Mám (bohužiaľ) 55 rokov
Pochádzam z Vrútok.
Mám dve detí a sú to veľkí a zatiaľ slobodní chlapi.
V redakcii pracujem (Ježišmária) 28 rokov.
Keď som bol malý, chcel som byť...neuveríte, ale novinár.
Keby som nebol redaktorom, viem si sám seba predstaviť ako redaktorku.
Najradšej píšem o šťastí, láske, porozumení a o víťazstve dobra nad zlom. Ale bohužiaľ, najčastejšie píšem o pravom opaku.
Najneradšej píšem o niečom, čomu nerozumiem. Regionálny novinár sa celkom zákonite musí dostať aj k téme, ktorá mu, jemne povedané, nie je blízka. Vo veľkých novinách si redaktor pestuje „svoju záhradku“, u nás na to nemáme čas a ľudí. Preto sa stane, že musím písať aj o tom, čomu nerozumiem. A tváriť sa, že rozumiem...
Najviac som sa v práci nasmial, keď som čítaval výplatné pásky. Veľmi zábavná spisba... Inak býva veselo aj pri iných príležitostiach.
Najviac ma ako novinára zarmucuje, že sme sa ako spoločnosť dostali do štádia dvoch veľkých uší. Do jedného to ide dnu a druhým to ide von. A ešte - ľuďmi už nepohne ani vražda, pokiaľ nezabijú práve ich...
Som v kolektíve známy ako človek mierne výbušnej povahy, ktorý veľa rozdá a málo prijme. Ale keby to bol dotazník, tak napíšem – v kolektíve obľúbený.
Keď nespím a nepracujem, tak sa pripravujem na prácu alebo na spánok. V poslednom čase sa málo venujem sebe i druhým (tzv. životu) a robím veľkú chybu.
Šťastne sa cítim vtedy, keď mne stačí k šťastiu málo. Aby zasvietilo slnko, aby sa niekto usmial, aby som mal pocit, že nie som sám, aby som nemyslel na chorobu.
Som hrdý na to, že som blízko jedného veľkého osobného cieľa. Ak sa nestane nič zlého, mal by byť do konca roka na svete môj prvý samostatný album. Teda, cédečko s mojimi piesňami. Vzhľadom na vek bude určite aj posledný.
Slušný „mailand“ som minul na... V poslednom čase sa mi zdá, že zarábam iba preto, aby som mohol platiť odvody, poistné, faktúry, poplatky, pôžičky, lieky, nájomné, inkasá...
Mojou neresťou je... určite lenivosť.

Volám sa Jana Kamenská
Mám 41 rokov.
Pochádzam z Turč. Teplíc, ale posledných dvadsať rokov bývam vo Vrútkach.
Mám dve študujúce deti, Andreja a Janku.
V redakcii pracujem 12 rokov.
Keď som bola malá, chcela som byť módna návrhárka.
Keby som nepracovala ako hospodárka, viem si seba predstaviť ako módnu návrhárku.
Najviac som sa v práci nasmiala na písomných breptoch, ktoré sa občas podarí uverejniť, napríklad miesto predám detskú buginu, vyšlo detskú burgyňu...
Najviac ma ako človeka zarmucuje ľudská ľahostajnosť a ľudské nešťastia.
Som v kolektíve známa ako človek viac pesimista, ale kamarátsky a vždy ochotný pomôcť.
Keď nespím a nepracujem, tak určite neoddychujem. Som živel, ktorý musí stále niečo robiť.
Šťastne sa cítim vtedy, keď... sú šťastní a spokojní moji najbližší.
Slušný „mailand“ som minula ako dieťa na časopisy o hercoch a spevákoch a ako dospelá už míňam s rozumom, lebo nie je z čoho rozhadzovať.
Mojou neresťou je, že neviem oddychovať, relaxovať a otravujem tým aj iných, zvlášť moje deti.

Volám sa Viera Legerská
Mám 49 rokov
Pochádzam z nádherného starého mesta spod Tatier – Spišskej Novej Vsi, ktoré mnohí poznajú ako bránu do Slovenského raja.
Mám jedno dieťa – školáčku Kristínku.
V redakcii pracujem osemnásty rok, ale predtým som v podobnej redakcii okresných novín v Spišskej Novej Vsi pracovala desať rokov. Takže som trénovaná...
Keď som bola malá, chcela som byť učiteľkou. Páčila sa mi totiž jedna moja učiteľka, ktorá nosila krásne šaty a topánky na vysokom opätku. Dnes si už nemyslím, že učiteľom stačí dobre vyzerať. Ešte musia mať aj výdrž.
Keby som nebola redaktorkou, vedela by som si seba predstaviť, ako uvádzam ľudí na filmové a divadelné predstavenia a občas niektorému známemu pomôžem bez platenia do kresla.
Najradšej píšem o...? Dnes je to už jedno. Dôležité je, aby sme rozumeli tomu, o čom píšeme a neotravovali ľudí hlúposťami.
Najneradšej píšem o ľuďoch, ktorí si o sebe myslia, že nad nich niet. Práve takí sú zvyčajne „prázdni“ a v skutočnosti nemajú na nič vlastný názor. Ozaj múdri ľudia sú spravidla pokorní.
Najviac sa v práci „nasmejem“, keď budem čítať korektúry tejto strany.
Najviac ma ako novinára zarmucuje ľudská hlúposť a neschopnosť poučiť sa z chýb.
Som v kolektíve známa ako človek, ktorý otravuje neustálymi kontrolnými otázkami typu: Máš to už? A neskončím, kým to nedostanem...
Keď nespím a nepracujem, tak spím a pracujem.
Šťastne sa cítim vtedy, keď je ticho v byte, zalejem si kávu, sadnem si na balkón a čumím. Takáto blaženosť sa mi udiala len raz v živote.
Som hrdá na to, že som si urobila školu i vodičák popri zamestnaní.
Slušný „mailand“ som minula na knihy, hudbu, časopisy a oblečenie.
Mojou neresťou je, že si myslím, že som nenahraditeľná. A aj sa tak správam.

Volám sa Mariana, Maňána. Maňa ... Piovarčiová.
Mám 37 rokov
Pochádzam z Vrútok.
Mám 2 deti a sú to školáčky, Lenku a Janku.
V redakcii pracujem 6 rokov.
Keď som bola malá, chcela som byť... veľká.
Keby som nebola hospodárkou, viem si sama seba predstaviť ako majiteľku penziónu.
Najviac som sa v práci nasmiala na... To, čo ma v práci rozveseľuje, nemôžem zverejniť.
Najviac ma ako človeka zarmucuje ľudské nešťastie.
Som v kolektíve známa ako „človek“ v každom smere.
Keď nespím a nepracujem, tak... sa snažím (ne) oddychovať.
Šťastne sa cítim vtedy, keď... je pekne, slnko svieti, huby rastú, tráva je zelená, nič výnimočné sa nedeje...
Som hrdá na to, že... Necítim, že som niečo urobila, aby som mala pocit hrdosti, ale dúfam, že som neurobila ani nič, aby som mala pocit opačný.
Slušný “mailand“ som minula na... Neminula som ho nikdy, lebo som ho nikdy nemala a nemám. Žiaľ, asi ani nikdy tento dobrý pocit nebudem mať.
Mojou neresťou je... lenivosť. Aj práve teraz.

Volám sa Branislav Gregor
Mám 41 rokov.
Pochádzam z Martina, ale už 12 rokov bývam v Turčianskych Tepliciach, kde som sa presťahoval, keď som sa oženil.
Mám tri deti. Ľubka má 10 rokov, Janka bude mať 9 rokov a Martinko 8 rokov.
V redakcii NŽT pracujem osem rokov.
Keď som bol malý, chcel som byť najskôr smetiarom. Neskôr som chcel byť oceanológom a kozmonautom, ale to boli iba detské sny...
Keby som nebol redaktorom, viem si sám seba predstaviť ako konštruktéra súčiastok z plastov a kompozitov, čo som vlastne študoval, ale nikdy som sa k tomu nedostal.
Najradšej píšem o praktických problémoch ľudí. Pri svojej práci zisťujem, že v mnohých prípadoch stačí viac porozumenia, ochoty urobiť niečo v prospech iného človeka a na druhej strane viac vďačnosti toho, kto pomoc prijíma.
Najneradšej píšem o vraždách, nešťastiach, alebo o ľuďoch, ktorí radi chvália sami seba. Je to pre mňa zároveň ťažké. Trápi ma, ak si niekto myslí, že o nešťastí iných píšem kvôli peniazom, alebo v snahe priniesť čitateľovi nejakú senzáciu.
Najviac som sa v práci nasmial, keď... Spomínam si na zmluvu s ročnou opicou, ktorú podľa toho, čo napísal kolega, mal uzavrieť hokejový klub s hráčom. Samozrejme, mala to byť zmluva s ročnou opciou.
Najviac ma ako novinára zarmucuje pohŕdanie názorom iného človeka. Na problém existujú stovky pohľadov. Nik nemôže povedať, že jeho názor je najsprávnejší.
Som v kolektíve známy ako pokojný človek. Moja manželka a deti mi hovoria, že doma si to vynahradím a správam sa nervózne a nepokojne.
Keď nespím a nepracujem, tak sa venujem rodine, domácim prácam, duchovným aktivitám (čítanie Biblie, modlitby, bohoslužby) a športu.
Šťastne sa cítim vtedy, keď sa mi podarí urobiť šťastným niekoho iného.
Som hrdý na to, že... som urobil niečo, čo sa nikomu inému nechcelo urobiť. Niekedy treba aj vykopať kanál, ísť medzi špinavých bezdomovcov, alebo vytiahnuť ľudí z blata. Keď som to považoval za správne, urobil som to a som na to hrdý.
Slušný „mailand“ som minul na bývanie pre svoju rodinu. Mesačne splácam úvery, na ktoré miniem 40 percent svojich príjmov, výdavky na bývanie tvoria ďalších 20 percent môjho príjmu.
Mojou neresťou je najmä tvrdohlavosť, niekedy je prospešná, ale väčšinou na škodu. Nedostatkov mám veľa, niekedy sa príliš dlho rozhodujem, zabúdam na detaily...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  2. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  3. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  6. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  7. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  8. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  9. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dalo deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 736
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 13 696
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 717
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 645
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 235
  6. Aká je chémia vôní 9 126
  7. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 633
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 576
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 024
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 8 003
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Deti vyučovali známe osobnosti, Vinczeová, Piško či Fischer

Hodinu so žiakmi základnej školy v Kláštore pod Znievom mala aj moderátorka Adela Vinczeová či novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová. Na hodine, ktorú viedol kardiochirurg Fischer, nedýchali nielen žiaci, ale ani učitelia.

Netradičné vyučovanie v Kláštore pod Znievom.

FOTO: Vianočný stromček už v Martine svieti, prišiel aj Mikuláš

Krátko po 16. hodine sa v Martine rozžiarila vianočná výzdoba. Otvorili sa aj vianočné trhy, Mikuláš rozdal deťom sladkosti.

Vianočný stromček na Divadelnom námestí v Martine.

Na páračkách v škôlke

Deti sa učili niečo o starých tradíciách. Nechýbal spev, tanec a nezabudnuteľné zážitky.

Deti mali oblečené aj tradičné kroje.

II. TRIEDA: Ak klesne počet účastníkov pod osem, môže nastať problém

Cestu po turčianskych futbalových kluboch sme zakončili návštevou troch klubov druhej triedy. Vyspovedali sme zástupcov Krpelian, Podhradia a Malého Čepčína. Bavili sme sa aj o tom, ako dlho ešte bude fungovať druhá trieda.

Podhradiu prišli v niektorých zápasoch pomôcť aj hráči áčka.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

AKTUÁLNE: V Čadci našli ďalších utečencov

Ich strastiplná cesta sa skončila na Kysuciach.

Aktualizované o vyjadrenie Park Snow Donovaly a predsedu NR SR

Na Donovaloch otvorili lyžiarsku sezónu. Nie je jasné, ako dlho potrvá

Minister Doležal konštatoval, že minimálne do pondelka (7. 12.) môžu byť otvorené všetky lyžiarske strediská. Na pandemickej komisii očakáva vecnú a konštruktívnu diskusiu o osude tohtoročnej lyžiarskej sezóny.

Už ste čítali?