Najskôr sa pozriem pod sedadlo, kým si sadnem

Dva teroristické útoky na Londýn vyvolali to, čo mali. Namierené boli opäť na civilistov - Londýnčanov, turistov aj študentov. Počas letných prázdnin ich do anglickej metropoly prichádza mnoho, takmer z celého sveta. V Londýne je mnoho súkromných škôl, kt

oré v lete idú na plný plyn. Nechýbajú ani Slováci a medzi nimi sa nájdu aj Turčania, bažiaci po poznaní a “spíkovaní”.
Dve študentky vrútockého gymnázia Nina Svitekova a Petra Račayo-va prišli do Londýna prvého júla. Bývajú v okrajovej časti Londýna. Ich škola je v centre, takže musia každý deň cestovať dve a pol hodiny. Najskôr metrom a v prvej zóne prestupujú na autobus. Takto cestovali aj 7. júla - v osudné ráno, keď to v Londýne prvý raz buchlo…. Nina: “Škola nám začína o deviatej, takže z domu sme odchádzali okolo štvrť na osem. Do školy sme ale prišli o hodinu neskôr ako obyčajne. Autobus číslo 30 nečakane zmenil smer, obišiel našu zastávku, nasmeroval si to akoby späť. Museli sme vystúpiť. Až v škole sme sa dozvedeli, prečo. Najskôr nám lektorka povedala, že došlo k nejakým výbuchom v metre, vraj to bol plyn. Až potom sme si pozreli správy v telke a dozvedeli sme sa, že išlo o bombové útoky. Učiteľka nám povedala, že to boli teroristi. Utekali sme k internetu a vyťukali domov správy rodičom, že sme v poriadku, že sa nám nič nestalo. V ten deň sme mali najväčší problém, ako sa dostať domov. Bola búrka, metro uzavreté, autobusy nešli centrom, ale len okrajovými štvrťami.”
Podobne líči situáciu Petra: “O tom, že vybuchol autobus, ktorým každé ráno cestujeme, sme sa dozvedeli až o dva dni zo slovenských novín. Boli sme z toho dosť mimo, lebo autobus vybuchol o 8.42 a my sme ešte 8.35 sedeli v tridsiatke. Spätne sme si uvedomovali, že keby sme nevystúpili, možno by sme boli v tom autobuse, ktorý vybuchol. A keďže obyčajne sedávame vzadu, bolo by nás to zasiahlo…. Nechceme na to ani pomyslieť.…” Nina dopĺňa: “Je to zvláštny pocit, keď si uvedomíte, že ste tu už nemuseli byť. A hlavne, keď chodíme okolo King’s Cross alebo miesta, kde ten autobus vybuchol a vidíme tie kvety okolo, pozeráme sa na to a neustále nám hlavou lieta, že to mohli byť aj kvety pre nás. Rodičia najprv nevedeli, čo sa deje,” pokračuje v smutných spomienkach Nina. “Dozvedeli sa to až z našich “esemesiek”. Samozrejme, bol problém zo sieťou. Z domu sa pýtali, či sme v poriadku a tak... Nič viac sme v tých hodinách tesne po výbuchu urobiť nemohli.”
V sobotu zavolal Petrin otec, ktorý sa práve vrátil z Budapešti. Vraj, na Slovensku sa hovorilo v médiách, že útoky sa môžu zopakovať. Dievčatá tomu neveľmi verili. Neskorší vývoj udalostí v meste na Temži ale potvrdil chýry (nielen) zo Slovenska. V deň, keď to v Londýne “buchlo” druhý raz, opäť prepukla vlna strachu. Keď o tom Petra otcovi zavolala, vraj, veľmi znervóznel. Aj mama sa ozvala – či je dcéra v poriadku. Nine rodičia navrhli, že jej kúpia letenku, aby prišla domov. “Povedala som – nie. Zvládam to. V tom som po otcovi. Verím na osud. Keď sa niečo má stať, tak sa to stane.”
Po druhom výbuchu opäť v Londýne zavládli strach, neistota a panika. Každý, kto v tomto meste musí použiť verejnú dopravu, si túto záťaž chtiac-nechtiac berie so sebou do metra či autobusu.. Nina: “Zlý pocit pretrváva. Ak vidíte, že spolu s vami do autobusu nastúpil človek s ruksakom na chrbte a zač-ne si utierať pot z čela… Aj keď sa na najhoršie snažíme nemyslieť, je to silnejšie. Inštinktívne hľadíte okolo seba, sledujete, ako sa kto tvári a čo by mohol v nasledujúcej sekunde urobiť.” Petra dopĺňa: “Aj včera som bola na King’s Cross a oproti mne sedel čudný pán, ktorý si celý čas ťapkal na niečo, čo mal so sebou. Neviem, či to boli slúchadlá, lebo mu spod bundy tržali kábliky. Mala som sto sto chutí vystúpiť, ale nakoniec vystúpil on.”
Dievčatá majú do konca pobytu v Londýne pred sebou ešte niekoľko dní. Pár razy im treba cestovať do školy a zo školy, pár ciest majú naplánovaných za zaujímavosťami anglickej metropoly. Aj keď vravia, že sú radi, že mohli stráviť leto v hlavnom meste Veľkej Británie, pobyt v ňom ich vyčerpal. Veď, myslieť na to, že zakaždým, keď vstúpia do autobusu, sa musia pozrieť pod sedadlo a na suseda, je unavujúci.
Priam v centre druhých útokov sa ocitli aj ďalší dvaja Turčania - zhodou okolností opäť študenti, ale tentokrát z martinského Gymnázia V. PaulinyhoTótha. “My sme prileteli do Anglicka do Lutonu 6. júla, teda deň pred prvým útokom. Pôvodne sme mali ísť do Londýna už na druhý deň – teda siedmeho, a práve do miest, kde vybuchol prvý autobus. Mama ale zmenila plány…” nadväzuje Igor Ferenčík na vrútocké gymnazistky a Petra Hlavnová dodáva: “Do školy sme išli až v pondelok 11. júla. Vybrali sme cestu tak, aby sme obchádzali centrum. Ale aj tak boli všade ozbrojené bezpečnostné jednotky. Všetko kontrolovali, nikto nesmel nechať opustenú tašku či kufor. V Londýne na Clapham Junction sme nastúpili do autobusu, zrazu k nám nastúpil muž v civile a prikázal nám, aby sme všetci vystúpili a prešli na iný spoj.” Igor: “Mal som trochu obavy, ale myslel som si, že sa to nebude opakovať, pretože Al-kaida nezvykne na to isté miesto útočiť dvakrát.”
Dva týždne ubehli a prišiel deň s dátum 21. júla. Opäť bol štvrtok, keď teroristi zaútočili. Tentoraz niekoľko minút po poludní. Začalo sa to v stanici metra na Sheperd’s Bush, kde chodia do školy a bývajú aj Igor s Petrou. Igor líči nasledujúce udalosti takto: “Sedeli sme akurát v škole. Sprvu sme nevedeli, čo sa deje a čo bude nasledovať. Blízko od nás – takých 150 metrov húkali sirény, prichádzali zásahové jednotky, nad nami lietali vrtulníky. Nevedeli sme, čo sa deje. O pár minút to už bolo jasné. Teroristický útok a zase bomby, ktoré sa hľadajú. Potom nás evakuovali zo školy a uzavreli Sheperd’s Bush.” Petra si spomína na množstvo policajtov, odstavenú dopravu, otázky ľudí, ktorí sa nemohli dostať do svojich bytov. Uzavreté boli celé oblasti a nad mestom krúžili vrtuľníky. Jeden akoby “zavisol” nad miestom, kde boli aj obaja Martinčania. Pochopili, že ide o ďalšie útoky, našťastie, bez veľkých obetí. Videli ľudí vychádzajúcich z metra, počuli streľbu. V škole nastala panika, ale učiteľky sa situáciu snažili zvládať. “Jedna Japonka strašne spanikárila, celá sa triasla od strachu a plakala. Ale ani mne nebolo všetko jedno,” hovorí Igor.
Po evakuácii sa Martinčania vrátili na svoju ubytovňu, zobrali si peniaze a doklady a snažili sa odísť ďalej od epicentra výbuchov. Hľadali miesto s televízorom, aby mali čerstvé informácie. Keď sa situácia trochu upokojila, vrátili sa do ubytovne. Sirény tu kvílili aj naďalej a helikoptéry lietali ešte aj na druhý deň.
Druhý útok bol útokom na psychiku ľudí. Nikto nevie, či bol aj posledným. Nervozita vládne najmä v prostriedkoch verejnej dopravy. “Stále sa pozeráme, kto nastupuje. Ale, celkovo, už sa toľko napanikári. Hoci, je to take zvláštne, keď vidíte Arabov – oni sú pre nás všetci rovnakí. Máme aj pár zážitkov. Videli sme pani, ktorá v autobuse nezdravo spanikárila len preto, že sa jej zdalo, že v jednom cestujúcom spoznala Bin-Ladina. Normálne išla za vodičom a povedala mu, že vzadu v autobuse sedí podozrivý muž s podivným správaním a aby to išiel preveriť. Vodič to bez reptania urobil. Našťastie, všetko bolo v poriadku. Ale tej panej to aj tak nestačilo a vystúpila. Ľudia sa jednoducho necítia bezpečne,” zverujú sa Igor a Petra. Nechcú sa vrátiť predčasne domov, ale aj oni sú nútení správať sa podozrievavo a radšej si overiť vlastnú bezpečnosť.
(špeciálne pre Nový ŽIVOT TURCA z Londýna)

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Autor: Zuzana Ferenčíková

Najčítanejšie na My Turiec

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 765
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 554
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 074
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 922
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 627
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 9 340
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 117
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 068
  1. Ivan Čáni: Keď sa hanbí dôchodca za iného dôchodcu – blogera.
  2. Reštartnisa, o.z.: Skúsili ste už kolobežku ako terapeutický nástroj?
  3. Viktor Pamula: Dvadsať rokov v NATO.
  4. Ivan Mlynár: Nácek Tomáš Taraba : „Medveď hnedý, vinný vo všetkých bodoch obžaloby“.
  5. Jozef Varga: Krkavci / 48. /
  6. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  7. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  8. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 353
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 688
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 496
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 11 439
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 435
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 399
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 347
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 051
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Takto sa deti rozlúčili so zimou a veria, že prebudili Živu – bohyňu jari a života.

Deti sa rozlúčili so zimou.


Jana Siráňová
Tomáš Pšenka.

Ani druhá hokejová liga nie je lacná záležitosť. Na pokrytie sezóny kluby míňajú šesťmiestne sumy.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Prebudenie jari Vrícko

Aj do malej podhorskej dedinky zavítala jar.


(vm)
  1. Ivan Čáni: Keď sa hanbí dôchodca za iného dôchodcu – blogera.
  2. Reštartnisa, o.z.: Skúsili ste už kolobežku ako terapeutický nástroj?
  3. Viktor Pamula: Dvadsať rokov v NATO.
  4. Ivan Mlynár: Nácek Tomáš Taraba : „Medveď hnedý, vinný vo všetkých bodoch obžaloby“.
  5. Jozef Varga: Krkavci / 48. /
  6. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  7. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  8. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 353
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 688
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 496
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 11 439
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 435
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 399
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 347
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 051
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?