Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Život v zajatí ticha

Človek, ktorý je od narodenia nepočujúcim, rozumie z písaného textu asi tretinu. Ak mu ho do posunkovej reči preloží tlmočník porozumie skoro všetkému. V súčasnosti napríklad aj sobáše nepočujúcich musí prekladať do posunkovej reči tlmočník. Slovensko, ži

aľ, vo vzdelávaní tlmočníkov posunkovej reči zaostáva. Tá sa v súčasnosti učí v Pedagogickej fakulte v Bratislave v rámci špeciálnej pedagogiky. Doteraz nebol na Slovensku inštitút, ktorý by vzdelával tlmočníkov pre nepočujúcich. Slovenskí nepočujúci boli preto v porovnaní s vyspelými západoeurópskymi krajinami hendikepovaní. V ich počte je ale naša krajina porovnateľná so Švédskom, kde má napríklad nepočujúci študent vysokej školy piatich tlmočníkov. Traja mu tlmočia a dvaja robia zápisy. Na Slovensku sú iba tri desiatky vyškolených tlmočníkov posunkovej reči. Jednou z nich (zároveň jedinou v Turci) je 48ročná Vrútočanka Alena Štrbáková. Hovorí, že nepočujúci človek sa často uzavrie sám do seba a nechce komunikovať s ľuďmi. Za svoje postihnutie sa v mnohých prípadoch hanbí. Horšie je to s tými ľuďmi, ktorí sa ako nepočujúci narodili. Pre nich je rečou iba chvenie sa hlasiviek, ktoré môžu cítiť rukou, ak ju priložia na krk toho, kto rozpráva. Tak to popisujú nepočujúci, ktorí sa naučili rozprávať, čítať a písať, vo svojich knihách.
„Tlmočníci posunkovej reči na Slovensku nemali dlhé roky školiteľa. V súčasnosti sa situácia zlepšila. Vznikla Asociácia tlmočníkov posunkovej reči, ktorá sa bude starať o to, aby sme odborne rástli a vzdelávali sa. V súčasnosti existujú školenia na dobrej kvalitatívnej úrovni. Sú to kurzy artikulárneho tlmočníka (učí sa čítať slová z pohybov pier) a tlmočníka posunkovej reči, ktorí dostanú po ich absolvovaní certifikát. Navštevujeme školenia, ktoré organizuje ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny. Majú dobrú úroveň a my, tlmočníci, môžeme svoje poznatky odovzdávať ďalej," vysvetľuje Alena Štrbáková, ktorá sa narodila nepočujúcim rodičom. Práve preto, že ich problémy dokonale poznala, celý svoj život zasvätila práci s ľuďmi, ktorí sú sluchovo postihnutí.
Ako dvanásťročná vybavovala byt
A. Štrbáková vedie Krajské centrum pre sluchovo postihnutých vo Vrútkach a slúži päťdesiatim nepočujúcim ľuďom v Turci ako tlmočníčka vždy, keď potrebujú pomoc pri návšteve lekára, vypisovaní úradných tlačív a žiadostí, alebo aj na klubových posedeniach. Neraz im pomáha riešiť aj rodinné problémy. Od malička bola totiž nútená s nimi komunikovať a vo veku štyroch až piatich rokov už prevzala úlohu tlmočníčky svojich rodičov. „Moja mama sa nenarodila ako nepočujúca. Jej reč sa už stihla vyvinúť, ale o sluch prišla až neskôr, keď mala tri roky. Stála pri stene. Dostala facku od starého otca a po druhom údere od steny jej praskol bubienok. Druhým uchom odvtedy tiež takmer nič nepočula. Môj otec, ktorý ešte žije a má 83 rokov, sa narodil úplne zdravý. Keď mal niekoľko mesiacov, spadol zo stola a poškodilo sa mu pritom sluchové a zrakové centrum. Lekári to zistili až vtedy, keď mal päť rokov. Najskôr iba nepočul, ale vo veku 31 rokov prišiel aj o zrak. Bola som vtedy veľmi malá a svojho otca si pamätám iba ako nepočujúceho a nevidiaceho. Odvtedy, ako oslepol, prestal rozprávať a vyslovuje iba skomolené slová. V súčasnosti je komunikácia s ním veľmi problematická. Dohovorím sa s ním tak, že mu píšem prstom slová na čelo. Ako všetky deti nepočujúcich rodičov, aj ja som sa od rodičov a komunity nepočujúcich veľmi rýchlo naučila jednoduchú, „kuchynskú“ posunkovú reč. Nebolo problémom posunkom ukázať, že chcem jesť, piť, alebo čosi robiť... Deti nepočujúcich rodičov sú oveľa samostatnejšie. Akonáhle môžu, pomáhajú svojim rodičom pri komunikácii s inými ľuďmi. Rodičia ma od ranného detstva brali so sebou, aby som im pomohla. Keď moja mama išla k lekárovi, vzala ma za ruku a povedala mi, že jej budem tlmočiť. Ako 12-ročná som pre našu rodinu vybavovala byt. V škole a pri učení sa doma som bola odkázaná sama na seba. S bratom sme museli povinne chodiť do materskej školy a kúpili nám rádio, aby sme celý deň počuli hovorenú reč,“ hovorí Alena Štrbáková.
„Vodičák“ za pomoci tlmočníčky
Medzinárodnú posunkovú reč vyvinuli odborníci z celého sveta. Dá sa ňou dohovoriť bez toho, že by nepočujúci ovládal cudzí jazyk. Okrem nej existujú v každej krajine miestne posunky. Asi tretina posunkov je všeobecne známa, ale ich dve tretiny sa v jednotlivých krajinách líšia. „Som rada, že môžem pomáhať nepočujúcim, lebo táto práca ma napĺňa,“ hovorí Alena Štrbáková.
Ako sme od nej dozvedeli, v roku 1990 sa dostala posunková reč do slovenských škôl a sluchovo postihnuté deti sa učia bilingválne. V súčasnosti nemajú deti redukované učebné osnovy ako kedysi, ale také isté ako zdraví žiaci. „Majú to veľmi ťažké a my sa im to snažíme uľahčiť. Dvaja dobrovoľníci zo sučianskeho gymnázia učili sluchovo postihnuté deti matematiku. Robili to úplne bezplatne a ochotne. Ak sú sluchovo postihnuté nielen deti, ale aj rodičia a starí rodičia, je to oveľa ťažšie. Mama nemôže kontrolovať, ako jej dieťa číta. Keď sa mu pozerá na ústa, nemôže sledovať text, keď sa pozerá na text, nevie ako číta. Práve preto má centrum pre sluchovo postihnutých veľký význam. Zdraví ľudia často považujú sluchovo postihnuté deti za mentálne zaostalé. Samozrejme, existujú aj takéto prípady, ale väčšinou sú to mentálne úplne zdraví ľudia. Sluchovo postihnuté deti sa veľmi radi hrajú s počítačmi. Prostredníctvom sponzorov sa snažím zaobstarať kvalitnejšie počítače. Je to fantastický pocit, keď nepočujúcim deťom zažiaria očká. Marcelko, ktorý sa veľmi rád hrá na počítači, okamžite príde na systém hry. Tento chlapec je akoby mojím dieťaťom. Bola som tlmočiť jeho mame, keď ho porodila. Lekári nevedeli s ňou komunikovať a boli radi, že som prišla do pôrodnice. Museli ma zavolať aj druhý raz, lebo Marcelkova mama opäť plakala. Lekári nevedeli prečo, ale ona sa iba bála, že jej dieťa málo papá. Marcelko je veľmi šikovný, okamžite príde na systém hry. Ak bude mať kvalitné kompenzačné pomôcky, môže byť integrovaný do triedy medzi zdravé deti a bez problémov vyštudovať aj vysokú školu,“ pokračovala Alena Štrbáková. Mimochodom, Marcela a Ľubomír Gašparovičovci zo Žiliny, chlapcovi rodičia, patria medzi nemnohých nepočujúcim, ktorí si za pomoci tlmočníčky urobili v Martine v Autoškole Gubiš vodičské preukazy. Testy dokonca napísali na 55 (plný počet) a 54 bodov. Komunikácia medzi sluchovo postihnutými navzájom a medzi nepočujúcimi a počujúcimi ľuďmi, je spojená s viacerými problémami. Okrem medzinárodnej posunkovej reči existujú aj posunky, ktoré sú špecifické iba pre jedinú krajinu. Nepočujúce deti väčšinou rozumejú novým posunkom, starým nie. Druhou metódou, akou sa sluchovo postihnutí dorozumievajú, je odčítanie slov z pier. Záleží ale aj na tom, ako človek artikuluje. Ak má bradu, slová sa mu z pier odčítajú horšie. Mimochodom, pomocou posunkovej reči sa Alena Štrbáková dohovorila aj s cudzincami, aj keď ovláda iba ruštinu. „V roku 1996 sa uskutočnilo v Martine podujatie pri príležitosti Medzinárodného dňa nepočujúcich. Videla som skupinku ľudí, ktorí používali niektoré posunky, ktorým som nerozumela. Paovedali mi, že sú to zahraniční delegáti podujatia. Posunkovou rečou som sa dohovorila s Francúzom a Angličanom. Francúzovi som jedno slovo nerozumela, ale Rus mi ho preložil,“ povedala nám Alena Štrbáková.
Centru chýbajú peniaze
Vo Vrútkach sa nepočujúci z Turca stretávajú v rámci aktivít centra a klubových stretnutí členov Slovenského zväzu sluchovo postihnutých, ktoré sú každý piatok. Prevádzka centra ale nie je zadarmo. Aj keď sluchovo postihnutí potrebujú rady a pomoc, zväz nemá na jeho prevádzku dostatok vlastných finančných zdrojov, ani peniaze od sponzorov a vyššieho územného celku nestačia. Budúcnosť Krajského rehabilitačného centra Slovenského zväzu sluchovo postihnutých vo Vrútkach je teda neistá, aj keď začalo so svojou činnosťou iba v júni tohto roku.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 333
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 266
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 508
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 312
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 627
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 192
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 488
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 300
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 272
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 153
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Pri strete auta so zverou dochádza aj k zraneniam posádky

Dopravné nehody s lesnou zverou sú prakticky zriedkavé. Keď k nim ale dôjde, neskončí sa to len usmrtením zvieraťa a zničením auta, ale dochádza aj k zraneniam posádky.

Zničené BMW po nedávnej zrážke s jeleňom.

Sahajdovi nový tartan šťastie nepriniesol

Ostrý pretekársky krst nového atletického štadióna dopadol veľmi dobre. Menili sa na ňom slovenské historické tabuľky v behu na 10 000 metrov.

Tibor Sahajda.

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?