Článok pokračuje pod video reklamou
Braňo Gregor
Kvôli rokovaniu slovenského parlamentu o kontrole samosprávy Najvyšším kontrolným úradom sú mnohí starostovia a primátori znechutení. Pokladajú to za napadnutie základných princípov samosprávy, niektorí to prirovnávajú k návratu k národným výborom. V čomsi majú pravdu. Samospráva je preto samosprávou, že sama rozhoduje o tom, kde bude investovať peniaze, čo bude stavať, komu a za čo dá odmeny. V súčasnosti sú mestá a obce vo veľkej miere odkázané na štátne dotácie a eurofondy. Ak ich mesto alebo obec dostala, Najvyšší kontrolný úrad využitie týchto peňazí mohol kontrolovať aj doteraz. Starostovia a primátori tvrdia, že to nestíhal robiť v čase, keď mestá a obce dotácie skutočne investovali. Ak obecné úrady investovali peniaze na iné účely, než na aké im ich pridelilo ministerstvo, alebo fond, Najvyšší kontrolný úrad to aj tak zistil neskoro. Ak by mali NKÚ pribudnúť ďalšie kontrolné úlohy, stihol by toho ešte menej. To, čo platí o kontrole samosprávy v súčasnosti, úplne postačuje. Starosta Mošoviec Ján Žirko problém kontroly samosprávy vystihol jedinou vetou. Jasne povedal, že jeho v prvom rade kontrolujú obyvatelia obce. Samospráva je ako rodina. Nikto jej nemá právo rozkázať, čo si môže alebo nemôže kúpiť, lebo sa spravuje sama. Rodičom vyplývajú zo zákona povinnosti starať sa o svoje deti a ak to nerobia a sociálne dávky prehajdákajú na alkohol a nepotrebné veci, štát im deti vezme. Prečo by NKÚ mal kontrolovať hospodárenie miest a obcí s ich vlastnými peniazmi, čiže miestnymi daňami a poplatkami, podielovými daňami? O tom, na čo sa tieto peniaze minú, rozhodujú obecné zastupiteľstvá, do ktorých si zvolia poslancov občania. Tí môžu pripomienkovať všeobecne záväzné nariadenia a ďalšie rozhodnutia obecných zastupiteľstiev. Mestá a obce majú svojich kontrolórov, ktorí by mali byť najlepšie zoznámení s miestnymi problémami a ak starostovia zle hospodária s obecnými peniazmi, mali by to vedieť prví. Ak obce zle investujú peniaze, zodpovednosť za to pred občanmi nesú poslanci, starosta a kontrolór. Ak sa niekto z nich neoprávnene obohatí, občania by si to mali všimnúť skôr ako Najvyšší kontrolný úrad. V samospráve by mala fungovať v prvom rade občianska kontrola, nie kontrola nejakého nezávislého štátneho orgánu. Mimochodom, kto kontroluje najvyšší nezávislý štátny kontrolný orgán, alebo alebo využitie peňazí z fondov Európskej únie? Starostovia sa sťažujú najmä na prideľovanie peňazí z eurofondov. Najskôr si dali vypracovať projekty za nemalé peniaze z obecnej pokladnice, podajú si žiadosť a potom sa vo väčšine prípadov dozvedia, že peniaze nedostanú, alebo sú zaradení do zásobníka projektov. V Turci si napríklad podali obce mnoho žiadostí o dotácie zo štrukturálnych fondov EÚ na rekonštrukciu škôl. V drvivej väčšine prípadov boli obce (mestá) v tomto roku neúspešné. Ako sme už písali v NŽT, sučianske gymnázium by malo dostať necelých 14 miliónov korún zo štrukturálnych fondov EÚ. O tom, že by nejaká iná škola v Turci mala tento rok dostať peniaze z fondov EÚ, nevieme. Je ale ťažké očakávať, že sa niekto zo starostov bude sťažovať na neobjektívne rozdeľovanie peňazí z eurofondov, lebo nabudúce by nedostal nič. Zneužívanie právomocí úradníka alebo korupcia je možná všade. Tam, kde sa rozhoduje o väčších balíkoch peňazí, je väčšia pravdepodobnosť korupcie a len ťažko sa dá uveriť tomu, že o nich úradník rozhoduje objektívne a nezávisle. Jeho totiž žiadny občan nemôže kontrolovať. Verejnosť väčšinou ani nevie, kto o pridelení najväčších dotácií rozhodol. Kto teda potrebuje väčšiu kontrolu?
