Článok pokračuje pod video reklamou
návštevníkov nielen z radov rekreantov aká azda jediný skanzen úov i s múzeom v strednej Európe a o nieo alej, na samote za obcou Kostolná pri Dunaji, sedemnás tigrov ussurijských, ktoré ich chovateke závidí nejedna európska zoologická záhrada.
Oáza sibírskeho tigra je jedným zo svetových projektov vytvorených pre záchranu tigra ussurijského. Jej vznik sa datuje od roku 1999 a odvtedy až do dnešných dní sa Ivete Iršovej darí chov tigrov rozširovať o nové prírastky. „Pod ochranou nášho obianskeho združenia sa v súasnosti v tomto zariadení chová sedemnás krásnych a zdravých tigrov, patriacich do poddruhu tigra ussurijskeho - sibírskeho, ktorý je celosvetovo evidovaný v zozname ohrozených druhov zvierat a je zaradený do kategórie I. zákona CITES. Viaceré z nich sa už narodili v našej oáze vaka dobrým podmienkam, ktoré sme pre nich vytvorili. Tigre podstúpili skúšku DNA a majú implantované mikroipy nariadené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Areál, v ktorom sa tigre pohybujú, má rozlohu pol hektára. Zvieratá v ňom majú priamy kontakt s pôdou, vysokou divo rastúcou trávou, hustými kríkmi a stromami. Majú vybudované nočné ubikácie pod holým nebom a aj pod prístreškami. Sám tiger má možnosť si vybrať podľa počasia, kde bude tráviť čas nočného odpočinku. V období letných mesiacov a hlavne v čase tropických horúčav, sa zvieratá majú možnosť ochladiť v umelo vybudovanom bazéniku. Železná pevná konštrukcia, vysoká 4, 5 m, ohraničuje tigrie teritórium. Pri budovaní tohto zariadenia sa podiealo viacero dobrovoníkov, hlavne z radov študentov.
„Pre tieto krásne zvieratá sme vytvorili imitáciu ich prirodzeného prostredia spolu s rastlinami, vodou, ležiacimi drevenými pňami a vyvýšenými posedmi, ktoré slúžia mláďatám i dospelým tigrom k ich prirodzeným hrám. Aby tieto zvieratá zostali zdravé a rozmnožovali sa, musíme brat do úvahy ich inštinkty a dbať na to, aby boli šťastné,“ hovorí Iveta Iršová.
Hoci tigre žijú v zajatí, ich areál je obklopený lesom a poliami. Voľne sa pohybujú v takzvaných tigrích záhradách a denný prídel mäsa a vitamínových doplnkov im zaručuje zdravý vývoj. „Denne skonzumujú dvesto kilogramov čistej váhy mäsa, čo je asi jedna krava,“ hovorí ich ošetrovateľka Lucia a dodáva, že aj napriek životu v zajatí nie sú stresované, nenudia sa a netrpia inou neurotickou či psychickou záťažou. „Sú to naši miláčikovia, hoci k niektorým starším jedincom sa už len-tak bez obáv priblížiť nemôžme.“
„Tigre žijú v určitej hierarchii a preto sú aj roztriedené do jednotlivých záhrad,“ vysvetľuje Lucia. „Pre ostatné tigre by už štrnásťročná samica Rita, matka ostatných, predstavovala ľahkú korisť a ak by nežila oddelene, určite by ju napadli. Oddelene od ostatných žijú aj dvaja šesťroční tigrí samci, o ktorých sa stará skúsený ošetrovateľ. Pred ním má ešte rešpekt i Mareček, viac ako 450 kíl vážiaci samec.“
Ľahkú korisť pre tigre znamenajú aj samotní ľudia, preto ich chov sprevádzajú prísne opatrenia a k tigrom sa návštevníci môžu priblížiť buď spoza ohrady, alebo z visutej terasy. Na ňu však nemôžu deti, ktoré sú pre tigre veľkým lákadlom a zbytočne by ich provokovali. Na vlastné oči sme sledovali, ako dve tigrice neváhali prerušiť poobedňajšiu siestu, aby mohli popri plote sledovať dieťa, ktoré ich pohybom provokovalo. Ak sa rozbehlo, rozbehli sa ich aj ony, ak zastalo, sústredene čakali, čo bude ďalej. Situácia by však nebola humorná, keby oboch aktérov neoddeľovali hrubé mreže a husté pletivo.
V Oáze sibírskeho tigra dnes žije sedemnásť tigrov. Jej najmladšími obyvateľmi sú tri osemmesačné mláďatá Rony, Bacil a Happy, ktoré sa narodili 21. septembra minulého roku. Hoci sa takmer všetky na seba podobajú, ošetrovatelia ich ľahko rozoznajú a správne i pomenujú. Nám sa deväť tigrov a osem tigríc zdali spoza mreží všetky rovnako...
Oáza sibírskeho tigra vlastne v súčasnosti žije z vlastných zdrojov a z milodarov. Pritom jej osadníci majú plány na rozšírenie plochy tigrích záhrad a na zvýšenie počtu chovaných zvierat. Všetko však závisí od peňazí, ktoré, v tomto prípade, nemajú stabilný tok. Pomôcť tak môže každý, kto počas cesty okolo Senca navštívi oázu a za nové získané zážitky sa odvďačí nielen slušným správaním sa, ale aj malým finančným príspevkom. A ako sa do oázy dostanete? Za Sencom smerom na Šamorín odbočíte na Kráľovú pri Senci. V obci vás ďalej nasmeruje dopravná značka na Kostolnú pri Dunaji. V obci odbočíte doľava a za obcou vpravo smerom na agrofarmu. Pôjdete rovno a po tristo metroch vás upútajú vysoké železné klietky.
