V dome vystaval pyramídu, kde sa pomocou energie pokúša vyliečiť ťažko chorých ľudí. Zároveň vyvíja prístroj, ktorým by dokázal zmerať intenzitu kozmického žiarenia v pyramíde. O sebe tvrdí: ,,Nie som šarlatán, som len elektrotechnik.“
M. Valentovič si sadne ku stolíku, na ktorý rozloží pôdorys bytu, ktorého geopatogénne zóny chce odrušiť. Na chvíľu sa zamyslí a záporne pokrúti hlavou: ,,Nevyzerá to dobre. Správne rozložené zóny by mali vytvárať šachovnicu. Ale tieto sa rozbiehajú kade-tade.“ Zoberie do rúk virguľu a sústredí sa. Vôbec nepotrebuje byť fyzicky na mieste, ktoré sa chystá odrušiť. Stačí mu jednoducho úplná koncentrácia, nákres a virguľa.
Požiadame ho, aby nám vysvetlil svoj postup. On sa však len usmeje: ,,To je tajomstvo, my sme pracovali celé roky, kým sme sa dostali do tohoto štádia.“ Pod slovkom my má na mysli svoju manželku Editu, ktorá je nielen jeho partnerkou, ale zároveň najbližšou spolupracovníčkou.
Expedícia do Cheopsovej pyramídy
O svojich mimoriadnych schopnostiach ani len netušil až do roku 1989. Jeho vtedajšiu manželku schvátila zákerná choroba. Štyri mesiace s ňou chodil po doktoroch, zúfalo navštevoval aj liečiteľov. Dnes priznáva: ,,Pre ťažko chorých sme poslednou stanicou. Iní k nám neprichádzajú.“ Práve liečitelia ho upozornili, že disponuje nevšedným darom. Na záchranu partnerky však už bolo neskoro.
M. Valentovič sa pustil do odhaľovania geopatogénnych zón vo vlastnom byte. ,,Niektoré zóny v domoch sú tak silné, že ich nazývame rakovinové. Nie je náhoda, ak starý otec má karcinogénne ochorenie, syn takisto a vnuk už ako šesťročný dostane leukémiu... To znamená, že v dome prudko vystupujú zóny zemského žiarenia. A takisto existujú geopatogénne zóny ulíc, miest, štátu a tak ďalej,“ hovorí.
Súbežne s odhaľovaním geopatogénnych zón sa pustil aj do štúdia pyramíd. Na začiatku svojho hľadania si vyrobil malú papierovú pyramídu. Prečo? Pretože vo vesmíre sa kumuluje obrovské množstvo energie, ktoré zosilňuje práve ihlan. V pyramíde žiarenie dosahuje maximálnej intenzitu v tretine jej výšky. Je vlastne akýmsi tvarovým žiaričom, ktorým neprechádzajú žiadne geopatogénne zóny. Túto vlastnosť Valentovičovci využívajú aj vo svojej domácej pyramíde. Energiou z nej ,,nabíjajú“ svojich pacientov.
Boli to práve pyramídy, ktoré znamenali zlom v živote M. Valentoviča. Jedného večera roku 1995 sa mu po prvý raz stalo, že sa mentálne preniesol až do Cheopsovej pyramídy a virguľa v jeho rukách mu začala vykresľovať zóny žiarenia. ,,Ten pocit sa nedá ani opísať. Jednoducho som zistil, že to krásne ide. Celú noc som nemohol zaspať,“ vracia sa k pamätnému dňu.
O dva roky neskôr stál v čele expedície, ktorá smerovala do Egypta zmerať žiarenia v Cheopsovej pyramíde. Medzi členmi výpravy bola tiež notárka, ktorá pred odletom dostala zapečatenú obálku s údajmi, ktoré M. Valentovič nameral mentálnou metódou. Po fyzickom meraní Cheopsovej pyramídy obálku rozlepili. Údaje sa zhodovali.
Od istého času M. Valentovičovi nerobí vraj problém ani prekonávanie priestoru. Jeho podvedomie sa dokázalo pohybovať v Bermudskom trojuholníku, Diabolskom mori či Boninských ostrovoch.
Čo je najväčšia sila?
Valentovičovci sú presvedčení o úspešnosti ich metódy odrušovania geopatogénnych zón. Na ilustráciu uvádzajú: ,,Odrušovali sme jeden bratislavský byt. Pani bola učiteľka, pán bol tirák. V nedeľu večer sme ich priestory odrušili a v pondelok ráno o deviatej nám ten muž telefonuje. Že preboha, čo sme im to porobili! Jeho manželka mala učiť už od ôsmej, on mal o štvrtej hodine nadránom vyrážať do Francúzska. ,Ja som nevedel, že to bude tak rýchlo účinkovať. Ale som vám povďačný. Manželka telefonovala do roboty, že má choré deti a ja tú trasu cestou dobehnem, pochvaľoval si.“
M. Valentovič sa teraz pokúša vyrobiť prístoj, na ktorom si zatiaľ vylámali zuby Američania, Francúzi i Nemci. Aparát by mal dokázať zmerať intenzitu kozmického žiarenia v pyramídach! Bádateľ si kedysi kúpil knihu neobjavených patentov Nicola Teslu. Našiel tam generálnu schému, podľa ktorej postupuje. Verí, že raz sa mu to podarí. Akurát momentálne nemá drahé súčiastky, hoci niektorí kolegovia z oblasti vysokofrekvenčnej techniky mu podávajú pomocnú ruku. Jeden z nich pre neho dokonca zakúpil slučkový magnetometer za sedemdesiattisíc korún.
M. Valentovič nedbá na to, že ho niektorí ľudia považujú za šarlatána. S istotou v hlase zdôrazňuje: ,,Kto nevie, o čom je reč, nedokáže si ani predstaviť, pred akou silou stojí.“ On tú najväčšiu silu dokáže aj presne pomenovať. „Je ňou myšlienka. Tá dokáže úplne všetko.“